Sulík v relácii Na telo uviedol, že ak chce Európska únia prechádzať na elektromobily a rušiť uhoľné elektrárne, je potrebné dobudovať zdroje elektriny. Dôvodom, pre ktorý na Slovensku cítiť veľké regionálne rozdiely, je fakt, že na východe je jej málo. „Na východ treba dostať jeden silný zdroj elektrickej energie – to je nič iné ako jadro,“ vyhlásil.
Vhodné sú dve lokality
Aj podľa jadrového fyzika Martina Venharta bude Slovensko potrebovať zdroje energie v už relatívne blízkej budúcnosti. „Nemôžeme zvyšovať spotrebu a zároveň znižovať produkciu energie,“ uviedol pre Pravdu.
Venhart hovorí, že z pohľadu budúcnosti budeme potrebovať vyriešiť decentralizáciu produkcie energie. Zraniteľnosť energetickej infraštruktúry ukázala aj vojna na Ukrajine. „Pokiaľ máte produkciu sústredenú v pár uzloch, stačí ich vyradiť z činnosti a štát môže byť ochromený. Z tohto pohľadu by bolo určite výhodné vybudovať jadrovú elektráreň na východe republiky,“ pokračoval. Vhodné na výstavbu sú podľa Sulíka dve lokality – Kecerovce a Vojany.
Exminister hospodárstva podotkol, že predtým, ako sa čokoľvek začne stavať, treba prejsť schvaľovacími procesmi. Odhaduje, že v ideálnom prípade by nová jadrová elektráreň na východnom Slovensku mohla stáť o 20 rokov. Tvrdí, že zakázať autá na spaľovacie motory už o 12 rokov je podľa neho príliš krátky čas, keďže nový zdroj tu bude až o 20 rokov.
Zámer postaviť tretiu slovenskú jadrovú elektráreň potvrdilo podľa SME aj ministerstvo hospodárstva.
Čo rozhoduje o lokalite
Ako Venhart vysvetlil, pri výbere lokality na výstavbu atómovej elektrárne rozhoduje veľa kritérií.
„Dôležité je hodnotenie seizmických rizík danej oblasti. Ďalej je dôležité klimatické hľadisko – vhodné je, aby išlo o miesto, kde neprevláda jeden smer prúdenia vetra. Ďalej musí byť dostupná infraštruktúra, najmä železničná a cestná. Musia byť zabezpečené vhodné vodné podmienky, teda musia byť dostatočné zdroje vody na prevádzku elektrárne,“ vysvetlil.
Uhoľnú elektráreň Vojany odstavili počas Sulíkovho ministrovania. Areál má podľa Venharta mnohé z potrebnej infraštruktúry. Starosta obce Štefan Czinke pre Pravdu povedal, že doteraz nedostali žiadne ústne ani písomné vyjadrenie k plánom stavať jadrovú elektráreň. Viac sa preto k Sulíkovým slovám vyjadrovať nechcel.
Kecerovce podľa šéfa Sasky spĺňajú predpoklad nielen z hľadiska vhodných seizmologických podmienok, ale aj pre dostatok chladiacej vody v okolí.
Foto: TASR/František Iván
Obyvateľov by museli vysťahovať
Obec s necelými štyrmi tisícami obyvateľov sa v súvislosti s treťou atómovou elektrárňou spomína minimálne od roku 1987. Zmienka o vypracovaní plánov na výstavbu Jadrovej Elektrárne Kecerovce (2000MW) a prípravách pozemkov na výstavbu je aj na webe obce.
Tretiu atómovú elektráreň oživil v roku 2007 vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Argumentoval, že ak sa nepodarí predĺžiť životnosť blokov v Jaslovských Bohuniciach, Slovensko určite postaví novú atómku v Kecerovciach.
Súčasný starosta Keceroviec Miroslav Galas-Zaufal hovorí, že elektráreň sa spomína už príliš dlho bez konkrétnych činov. „V lese Dubina je panelová cesta do kruhu a sú tam skúšobné vrty,“ uviedol pre Pravdu. Od obcí Kecerovce a Vtáčkovce by atómka mala byť vzdialená 1500–2000 metrov.
Starosta vníma, že na východnom Slovensku je potrebná elektrická energia, pýta sa, prečo to musí byť práve atómová. Za obec nechce hovoriť bez stanoviska ľudí. Ak by sa výstavba reálne zvažovala, najskôr by sa chcel obrátiť na obyvateľov referendom. „Za ľudí rozprávať nemôžem,“ povedal. Informácie nemá ani od ministerstva hospodárstva.
Čítajte viac Na východe Slovenska treba postaviť novú jadrovú elektráreň, vyhlásil Sulík a odhalil vytipované lokality
S otázkami o jadrovej elektrárni ho už miestni oslovili. Ako povedal, z rečí o atómke sú nesvoji. „Keď vám stojí za chrbtom atómová elektráreň, nikto nemá istotu, či to všetko bude v poriadku. Napriek tomu, že technológia je na vysokej úrovni, ľudia majú trošku strach,“ hovorí. Ak by sa ľuďom vysvetlili podmienky, možno by súhlasili. Výstavba by sa podľa jeho slov dotkla Kecerovčanov, ale aj obyvateľov obcí Vtáčková a Bunetice.
Svet sa poučil z havárií
Fyzik Venhart hovorí, že prijímanie jadrovej energetiky na Slovensku je veľmi dobré. „Osobne pochádzam z Trnavy, kde obyvatelia priamo pociťujú jej benefity v podobe vykurovania odpadovým teplom priamo z elektrárne. Nehovoriac o tom, že patrí k najväčším zamestnávateľov v Trnavskom samosprávnom kraji,“ podotkol s tým, že dnes je jadrová bezpečnosť na veľmi vysokej úrovni a svet sa poučil z havárií, ktoré sa udiali.
Starosta Keceroviec hovorí, že ak by sa s treťou elektrárňou začalo pred rokmi, náklady by mohli byť nižšie. V 80. rokoch mala byť uzávera a plánované vysťahovanie polovice obce. Na webe obce sa uvádza, že do katastra obce spadajú tri segregované rómske osady, v ktorých žije vyše 3000 obyvateľov rómskej národnosti.
Galas-Zaufal hovorí, že na druhej strane by výstavba elektrárne priniesla Košickej kotline prácu. Myslí si však, že reči o jadrovej elektrárne na východe môžu byť tiež súčasťou predvolebnej kampane.
„Ak by bol k dispozícii projekt a povolenia, tak by som to bral vážne, ale zatiaľ sa len o tom rozpráva. Kým prejdú voľby, nová vláda, ktovie, ako to všetko dopadne, odkiaľ na to pôjdu peniaze. Veď to sú obrovské milióny!“ dodal.
Bohunice a Mochovce
Slovensko má vystavené zatiaľ dve jadrové elektrárne – v Mochovciach a v Jaslovských Bohuniciach. Projekt elektrárne pri Trnave sa začal už na sklonku 50. rokov. Zaujímavosťou je, že v roku 1976 a 1977 tam došlo k haváriám v reaktore A1, ktorý neskôr vyradili. Denník Pravda písal vo februári o oživenom projekte nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach.
O výstavbe reaktora generácie III+ sa uvažovalo už v roku 2009. Mal by byť odolnejší voči ľudským chybám a umožniť jednoduchšiu prevádzku. S výstavbou reaktora sa počítalo v roku 2021, začiatok medzičasom posunuli na koniec roka 2031.
Prvý blok elektrárne Mochovce medzi Nitrou a Levicami zase dodáva elektrinu do siete od leta 1998. Tretí blok spustili v Mochovciach len začiatkom tohto roka. Podľa posledných informácií pracuje na 55 %, čo sa stačí na pokrytie spotreby skoro trištvrte milióna slovenských domácností.