Poslanci ukončili poslednú riadnu schôdzu. Odklepli mimoriadne splátky úverov i očkovanie v lekárňach

Poslanci Národnej rady stredajším hlasovaním ukončili poslednú riadnu schôdzu v tomto volebnom období. Po júnovej 94. schôdzi už harmonogram neráta s ďalšou riadnou schôdzou. Naplánovaná je zatiaľ len slávnostná schôdza 1. septembra pri príležitosti Dňa Ústavy SR. Rokovať sa však môže aj mimoriadne. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) už avizoval, že mimoriadnu schôdzu s návrhom na jeho odvolávanie zvolá na 4. júla.

28.06.2023 09:42 , aktualizované: 14:06
debata (5)

Poslanci ukončili schôdzu, hoci program ešte rátal s rokovaním aj napríklad vo štvrtok (29. 6.). Plénum však odsúhlasilo návrh Borisa Suska (Smer-SD), ktorý žiadal, aby sa po odhlasovaní všetkých doteraz prerokovaných bodov ukončila schôdza. Argumentoval chaosom pri zaraďovaní bodov do programu.

Boris Kollár Čítajte viac Kollár bude po troch rokoch opäť čeliť odvolávaniu. Musí odísť z politiky, vyhlásila Letanovská

Poslanci v stredu schválili aj novelu zákona o úveroch na bývanie skupiny poslancov OĽANO a nezaradených. Dlžníci tak budú mať možnosť raz za mesiac uskutočniť predčasnú splátku úveru na bývanie bez toho, aby za to ich veriteľ požadoval poplatok, sankciu alebo náhradu nákladov.

Kumulatívna výška takýchto predčasných splátok v jednom kalendárnom roku však nemôže presiahnuť 30 % istiny úveru. Nová právna úprava sa bude uplatňovať na predčasné splatenie úveru na bývanie alebo jeho časti po 1. septembri 2023.

„Z dôvodu zvyšovania úrokových sadzieb rozhodných pre výšku úrokov v úveroch na bývanie je potrebné prijať legislatívne úpravy, ktoré poskytnú spotrebiteľovi vyššiu mieru flexibility pri splácaní úverov na bývanie,“ vysvetlil predkladatelia v dôvodovej správe. Novela bude účinná od 1. júla tohto roka.

šeliga Čítajte viac Poslanci chcú zrýchliť mimoriadne splácanie hypotéky. Ľuďom to neodporúčame, hovorí expert

Od začiatku budúceho roka sa na Slovensku umožní očkovanie v lekárňach. Lekárnik bude môcť očkovať výlučne dospelých ľudí a len proti chrípke. Očkovanie predtým musí písomne odporučiť predpisujúci lekár. Vyplýva to z novely zákona o liekoch, ktorú schválil parlament. Hlavnou výhodou tohto kroku je podľa ministerstva zdravotníctva okrem zvyšovania zaočkovanosti populácie a s tým súvisiaceho znižovania nákladov na zdravotnú starostlivosť aj rýchla a pohodlná dostupnosť najmä verejných lekární.

Očkovanie proti chrípke je podľa rezortu zdravotníctva pravdepodobnejšie v tej populácii, ktorá využila intervenciu v lekárni v porovnaní s tými, ktorí využili štandardnú zdravotnú starostlivosť. „Očkovanie pomáha znižovať náklady na zdravotnú starostlivosť, tiež prispieva k zdravšiemu a ekonomicky produktívnejšiemu obyvateľstvu, zvyšuje nielen produktivitu práce, ale aj očakávanú dĺžku života v zdraví," upozorňuje ministerstvo. Očkovanie proti chrípke prostredníctvom farmaceutov môže podľa rezortu pomôcť zvýšiť zaočkovanosť populácie.

očkovanie, chrípka, dieťa, očkovanie proti chrípke, vakcína Čítajte viac Imunológ Jeseňák: S rodičmi, ktorí z presvedčenia odmietajú očkovanie proti osýpkam je zbytočné sa rozprávať

Základná zložka mzdy zdravotníckeho pracovníka sa zvýši aj za odpracované roky v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vyplýva to z novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorú v schválili poslanci.

Novela má tiež zabezpečiť, aby sa zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý po získaní požadovanej odbornej spôsobilosti začne vykonávať iné zdravotnícke povolanie v rozsahu svojho vzdelania, zvýšila základná zložka mzdy o daný počet rokov, ktoré odpracoval, aj keď v inom zdravotníckom povolaní, aj v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Igor Daniš aktual Čítajte viac Pol roka po štrajku všetko po starom. Pacient, pomôž si sám

Základná zložka mzdy sa má zvýšiť aj za čas, keď zdravotnícky pracovník zamestnaný v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bol na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke.

Poslanci by mali po hlasovaniach ukončiť aktuálnu 94. schôdzu. Plénum odsúhlasilo návrh Borisa Suska (Smer), ktorý žiadal, aby sa po odhlasovaní všetkých doteraz prerokovaných bodov ukončila schôdza.

Susko to odôvodnil tým, že v pléne prevláda chaos pri zaraďovaní bodov do programu, pričom sa to podľa jeho slov deje v rozpore s rokovacím poriadkom NR SR. Parlament sa podľa neho ani nezhodol na tom, či sa o návrhoch, ktoré prešli v úvode schôdze do druhého čítania, môže rokovať ešte na tejto schôdzi. Parlament jeho návrh schválil.

Zákon o športe vrátili

Poslanci vrátili na dopracovanie návrh nového zákona o športe. Rozhodli o tom v hlasovaní. Z návrhu vyplýva, že zdroje financovania športu zo štátneho rozpočtu by ostali zachované, zmeniť by sa malo percentuálne rozdelenie štátneho príspevku.

O stiahnutie a prepracovanie návrhu požiadal Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) a športové zväzy. Predkladateľom síce neupierajú záujem pomôcť športu, upozornili však na to, že v predloženej podobe neprinesie zákon športu rozvoj, skôr ho brzdí. V návrhu vidia zásahy do autonómie športových zväzov a komplikácie pre prevádzku klubov, podľa športového hnutia absentujú aj riešenia podpory športu zo strany súkromného sektora a aktivovanie sponzoringu. Do zákona žiadajú tiež premietnuť význam športu pre spoločnosť.

Dušan Ťažký Čítajte viac Šport má vylobovaný zákon. Peňazí je dosť, ale nie pre každého

Jedna z hlavných zmien z dielne rezortu školstva sa týka futbalu a hokeja. „Vracajú sa do vzorca na výpočet podielu príspevku, nebudú mať garantovaný minimálny podiel (17 percent pre futbal a 13 percent pre hokej – pozn. TASR),“ uviedli predkladatelia z rezortu. Upozorňujú na to, že zákonom a novou definíciou uznaného športu by sa mohol zväčšiť počet financovaných športov, oddelilo by sa tiež financovanie zdravotne hendikepovaných športovcov.

Chceli pretlačiť svoje návrhy

Ráno sa rokovanie parlamentu začalo procedurálnym návrhom Suska, ktorý namietal, že plánované rokovanie o návrhoch v druhom čítaní bolo zaradené v rozpore s rokovacím poriadkom. Kritizoval tiež postup predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR Milana Vetráka (OĽANO).

Podpredseda NR SR Peter Pčolinský (Sme rodina) preto oznámil, že o ďalšom postupe rozhodne poslanecké grémium.

Premiér Ódor tichom vysmial poslanca Blahu
Video

Susko kritizoval, že sa malo ráno začať rokovať o návrhoch zákonov, ktoré prešli do druhého čítania ešte v úvode schôdze. Dodal, že Vetrák na výbore neumožnil hlasovanie o stanovisku výboru, ktoré si k tejto problematike vopred vyžiadal parlament. Vetrák odmieta, že by znemožnil hlasovanie, reagoval, že len prerušil jeho rokovanie. Pčolinský zvolal grémium, keďže sa plénum nevedelo dohodnúť a chýba aj stanovisko výboru. Vetrák povedal, že výbor prerušil, aby sa zistilo, či už vláda začala robiť na stanovisku k návrhom zákonov.

Zaradenie vyše 20 návrhov v druhom čítaní do programu schôdze žiadalo OĽANO spolu s nezaradenými poslancami okolo Tomáša Tarabu.

boris kollár Čítajte viac Kollára budú pre bitku expartnerky odvolávať, Demokrati získali dosť podpisov
Facebook X.com 5 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #OĽaNO #rokovanie parlamentu
Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"