Sporný paragraf 363 Trestného poriadku napadla na Ústavnom súde (ÚS) skupina poslancov, ako aj samotná prezidentka. Poukazovali na to, že rozhodnutia generálneho prokurátora na jeho základe sú konečné a nepreskúmateľné, a preto môže dôjsť ľahko k zneužitiu. Znenie paragrafu a právomoci, ktorými takto disponuje generálny prokurátor, podľa nich zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci.
Súd 21. júna oznámil, že paragraf nie je v rozpore s Ústavou SR. „Napadnuté ustanovenia, resp. rozhodnutia generálneho prokurátora vydané na ich základe, nezasahujú do súdnej moci, nenahrádzajú účinky rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie vlastnými rozhodnutiami, neodnímajú účinky súdnym rozhodnutiam, v rozsahu limitov ich použitia, ktoré Ústavný súd v náleze uviedol,“ uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan.
ÚS neriešil prax
Súd však nerozhodoval o tom, či bola v súlade so zákonom aplikácia sporného paragrafu v praxi. „Predmetom posudzovania v tomto konaní nie sú konkrétne rozhodnutia generálneho prokurátora," píše sa v náleze ÚS. Pritom prezidentka vo svojom podaní mala spomenúť „jeden známy prípad” sporného používania paragrafu 363.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Žilinka napríklad pomocou tohto legislatívneho nastroja zasiahol do trestných stíhaní vedených voči Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi, Petrovi Kažimírovi, Vladimírovi Pčolinskému či Jaroslavovi Haščákovi. O postup podľa paragrafu 363 pred týždňom požiadal aj bývalý starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý, ktorému vlani bolo vznesene obvinenie z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku.
Zuzana Čaputová cez víkend vyhlásila, že zvažuje disciplinárny návrh na Žilinku. „Teraz sa pozriem na tú križovatku, či podám, alebo nepodám disciplinárny návrh,“ uviedla hlava štátu v relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko. Naznačila, že návrh pravdepodobne podá, najskôr si však chce nález Ústavného súdu detailne preštudovať.
Čítajte viac Zaúraduje paragraf 363? Exstarosta Kusý požiadal Žilinku o pomoc
Rozhodovať bude súd
Ak by disciplinárny návrh na generálneho prokurátora bol podaný, rozhodovať by o ňom mal Najvyšší správny súd (NSS). Priebeh konania v tomto prípade určuje zákon o disciplinárnom poriadku NSS. Podľa neho môže podať návrh na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora skupina najmenej 90 poslancov Národnej rady, samotný šéf GP alebo hlava štátu.
O návrhu by na súde rozhodoval päťčlenný disciplinárny senát, ktorý pozostáva z troch sudcov a dvoch zástupcov prokuratúry zvolených Radou prokurátorov SR. Prezidentka by mala do žaloby uviesť opis skutku, pre ktorý sa navrhuje disciplinárne konanie, a označiť dôkazy, o ktoré sa návrh opiera.
Čítajte viac Prokuratúra koná v prípade slovenskej účasti na Expo Dubaj
Iniciátor konania, teda prezidentka, pri podaní žaloby tiež musí uviesť konkrétne disciplinárne opatrenie, ktoré by mal senát by uložiť v prípade, ak zisti u Žilinku previnenie. Tým môže byť pokuta, odvolanie z postu, zbavenie funkcie alebo jej výkonu a tiež zbavenie úradu. Kancelária Zuzany Čaputovej na otázku Pravdy, ktorú z týchto možnosti by prezidentka preferovala, do uzávierky neodpovedala.
Bude súboj Čaputovej a Žilinku?
Disciplinárny senát musí rozhodnúť o prípade do troch mesiacov od podania návrhu, vo zvlášť zložitých prípadoch má na to šesť mesiacov. Na pojednávaniach k veci sa potom majú zúčastniť aj prezidentka, aj generálny prokurátor, vyplýva zo zákona. Disciplinárne obvinený, teda Žilinka, si môže vybrať obhajcu, tým by podľa legislatívy mal byť iný prokurátor.
Hovorkyňa GP Zuzana Drobová označila za veľmi predčasne otázky o tom, či by sa šéf prokuratúry a pojednávaniach obhajoval sám, alebo by ho právne zastupoval niekto z kolegov. „Konštatujeme, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky konzistentne rešpektuje rozhodnutia Ústavného súdu SR a rovnako je to aj v tomto prípade,” uviedla.
Kancelária prezidentky neodpovedala na otázku, či by sa hlava štátu zúčastnila na pojednávaniach k návrhu osobne, alebo by tým poverila právnikov. Podľa zákona sa navrhovateľ disciplinárneho konania môže z účasti na procese ospravedlniť alebo sa vzdať práva sa na ňom zúčastňovať.
Ak by sa prezidentka tejto úlohy nevzdala, má pred senátom predniesť disciplinárny návrh a odôvodniť ho. Celé konanie by pri tom prebiehalo ako bežný súdny proces. Senát by si vypočul dôvody a dôkazy súťažiacich strán, obvinený a navrhovateľ môžu do pojednávaní zapojiť svedkov a znalcov, klásť im otázky a podávať návrhy na doplnenie dokazovania. Netradičné bude iba to, že najvyšší predstaviteľ prokuratúry by na procese zastupoval nie stranu obvinenia, ale obvineného.
„Disciplinárne obvinenému patrí vždy posledné slovo. Ústne pojednávanie pred disciplinárnym senátom je verejné,” uvádza sa v zákone. Znamená to, že verejnosť by mohla sledovať historický prvý právny súboj prezidentky s šéfom GP. Zuzana Čaputová pred nástupom do funkcie hlavy štátu pôsobila ako právnička a advokátka.
Čítajte viac Brhel s Kaliňákom si chcú pomôcť paragrafom 363. Ich žiadosť má už Žilinka na stole
Disciplinárny senát následné rozhodne, či malo dôjsť k previneniu, alebo obvineného oslobodí. Zákon uvádza, že prokurátor sa disciplinárne previní v prípade, ak poruší svoje povinnosti, ak svojím správaním vzbudzuje pochybnosti o svedomitosti a nestrannosti, alebo ak jeho správanie na verejnosti znižuje vážnosť prokuratúry. Proti rozhodnutiu senátu sa môžu odvolať obe strany pojednávania. Najprísnejším trestom by bolo zbavenie Žilinku funkcie generálneho prokurátora.
Doteraz bol na Slovensku disciplinárny návrh voči generálnemu prokurátorovi podaný iba jedenkrát. V roku 2005 ho podal voči sebe samému Dobroslav Trnka. Súvisel s dopravnou nehodou, ktorú vtedajší šéf GP spôsobil tým, že na križovatke nedal prednosť v jazde. Ľahko sa pri nej zranili dvaja ľudia, on zranený nebol. V Trnkovom disciplinárnom konaní rozhodoval Ústavný súd, ktorý mu uložil pokutu sedemtisíc korún (230 eur).