Pellegrini, podobne ako všetci lídri, čelil počas predstavenia kandidátky otázke, koho postaví na 150. miesto. Trik lídra OĽaNO Igora Matoviča využije len čiastočne. Z posledného miesta bude kandidovať jeho bratranec Lukáš Pellegrini.
Tak ako sa kandidátka začína, tak sa aj končí
Posledné miesto je pre Pellegriniho symbolické. „Tak ako sa kandidátna listina začína Pellegrinim, tak sa aj končí Pellegrinim. Na prvom mieste je Peter Pellegrini, na 150. mieste je Lukáš Pellegrini,“ povedal líder Hlasu. Jeho bratranec je futbalista, ktorý dnes pôsobí ako hasič.
„Dopredu chcem povedať, že Lukáš Pellegrini sa ako 150. nebude zúčastňovať nejakých zvláštnych, vymyslených diskusií „stopäťdesiatok“, pretože to považujeme skôr za nejaký bulvár,“ povedal Pellegrini. „Je to taká symbolika, nechceli sme z toho robiť nejaké teátro a divadlo,“ uviedol.
„Nech skúsi zabojovať a možno sa mu podarí prekrúžkovať a stane sa poslancom Národnej rady SR,“ povedal Pellegrini. Jeho bratranec prvýkrát kandidoval za Hlas v spojených voľbách a stal sa poslancom mestského zastupiteľstva v Banskej Štiavnici.
Bekmatov by sa na kandidátku Hlasu nedostal
Matovičov trik s posledným miestom zatiaľ využila Saska, ktorá tam postavila Alojza Hlinu, maďarská Aliancia – Szövetség dala na 150. miesto Györgya Gyimesiho, a, samozrejme, aj hnutie OĽaNO a priatelia, na ktorého poslednom mieste je líder hnutia Igor Matovič, ktorý je v tomto považovaný za priekopníka. Aj Smer sa rozhodol staviť na tento trik.
Líder Hlasu Peter Pellegrini predstavil kandidátku strany a prvých 40 mien.
Na posledné miesto postavil bývalého člena strany KSS Artura Bekmatova, ktorý bol v minulosti predsedom Frontu ľavicovej mládeže. V roku 2016 kandidoval za KSS zo štvrtého miesta. O štyri roky neskôr sa o priazeň voličov uchádzal na kandidátke strany Socialisti.sk.
Predsedom strany je od augusta 2020 a na tomto poste vystriedal Eduarda Chmelára. Bekmatov tentokrát verí, že hlasy neprepadnú. Okrem toho prispieval pre webový portál ruskej agentúry Sputnik a písal aj pre časopis Zem a Vek, ktorý je kritizovaný za šírenie konšpiračných teórií.
Čítajte viac Aj Smer využil Matovičov trik: Kaliňákovi sa to nepáči, Ficovi áno. Zo 150. miesta bude kandidovať bývalý člen komunistov
Lídra Hlasu sa preto denník Pravda opýtal, aký je jeho názor na to, že jeho bývalý šéf vzal Bekmatova na kandidátku. „Chcem to hodnotiť tak, že takýto človek by na 150. v Hlase určite byť nemohol. Na našej kandidátnej listine musia byť ľudia, ktorý reprezentujú hodnoty Hlasu a tie sú často veľmi odlišné od toho, aké prezentoval pán Bekmatov,“ odpovedal.
Nad kandidatúrou na prezidenta sa ešte nezamýšľal
Hlas je aktuálne v prieskumoch na druhom mieste za Hlasom, v niektorých volebných modeloch dokonca predbehlo Pellegriniho stranu Progresívne Slovensko. Ak by sa nestal premiérom a skončil by v opozícii, nezvažoval by kandidatúru za prezidenta?
Čítajte viac Boj „stopäťdesiatok“? Matovičov trik využije Saska, PS, ale aj Smer. U Fica to bude jeden z dvoch Kaliňákovcov
Nad tým sa zatiaľ nezamýšľal. „Moja myseľ je upriamená na kampaň do parlamentných volieb. Je to naša prvá veľká kampaň ako novovzniknutej strany a musíme urobiť všetko preto, aby sme v nej uspeli,“ povedal pre Pravdu.
„Podarilo sa nám stranícky vyhrať regionálne a komunálne voľby a bolo by úžasné vyhrať aj parlamentné voľby. Bol by to pre našu stranu nesmierny úspech a ja som hrdý, že som za tri roky vybudoval plnohodnotne organizovanú stranu. O mojej ďalšej politickej budúcnosti budeme hovoriť vtedy, keď ten čas nastane,“ povedal.
PS vsadilo na priekopníčku párovej terapie
Posledné miesto svojej kandidátky odhalilo v sobotu aj Progresívne Slovensko. Zo 150. miesta sa bude o hlasy voličov uchádzať Jolana Kusá. PS ju opísalo ako priekopníčku párovej terapie a odborníčku na duševné zdravie, ktorá počas praxe pomohla tisícom ľudí. Podľa hnutia je dnes odborná pomoc často nedostupná a treba to zmeniť.
„Kandidatúra pani Kusej za PS má aj dôležitý symbolický rozmer. Spolu so svojim nebohým manželom, profesorom Mirom Kusým, bola súčasťou všetkých dôležitých zápasov o demokraciu za posledné desaťročia. Od Charty 77, cez Nežnú revolúciu v roku 1989, až po porazenie mečiarizmu,“ povedal o jej kandidatúre šéf progresívcov Michal Šimečka.