Podľa politológa fakt, že sa medzi mandátmi Jurinová rozhodne až po voľbách, svedčí o tom, že do toho nejde naplno. Na kandidátke OĽaNO je aj bývalý saskár Ľubomír Galko či moderátor Noro Meszároš. Matovič však nie je prvý, na čej kandidátke sa objavili nové či kuriózne mená. Hnutie Republika sa pýši bývalými členmi Slovenskej národnej strany (SNS), národniari zas majú medzi sebou syna Milana Lučanského či bývalú poslankyňu OĽaNO.
Ľudová strana Naše Slovensko vzala pod krídla aj matku bratov Kotlebovcov, Smer prijal bývalého člena Komunistickej strany a hnutie Borisa Kollára Sme rodina vzalo pod svoje krídla bývalého kotlebovca, saskára a späť sa vrátil aj Martin Borguľa. Veselo je v stranách aj na 150. mieste, ktoré spopularizoval práve Igor Matovič. Už teraz to vyzerá tak, že po troch turbulentných rokoch nás čaká horúca trojmesačná kampaň.
Zápas o nového šéfa OĽaNO?
V septembrových predčasných voľbách si budú Slováci vyberať z 24 strán a hnutí a jednej koalície. Niektoré strany už predstavili kompletné kandidátky, iné len časť. Matovič na stredajšej tlačovej konferencii predstavil kandidátku, novú volebnú líderku a prekvapil vyjadrením, že ak získa Jurinová vo voľbách viac krúžkov, stane sa novou šéfkou OĽaNO.
Zdá sa, že pre OĽaNO budú tieto voľby nielen bojom s mafiou, ale aj so situáciou vo vlastnej strane. „Tieto voľby pre nás vo vnútri hnutia budú demokratickým zápasom o to, kto bude budúcim predsedom nášho hnutia. Kto z nás dvoch, či Erika, alebo ja, získame viac krúžkov a väčšiu dôveru, ten bude budúcim predsedom,“ uviedol Matovič.
Jurinová priznala, že zvádzajú vnútorný boj o formu vedenia hnutia. Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka ide len o Matovičove táraniny. „Jurinová nikdy a nikde neprejavila záujem viesť toto patologické hnutie ako jeho šéfka. Navyše, je otázne, či ona vlastne chce byť aj v parlamente, keďže je šéfkou žilinskej župy,“ zhodnotil pre Pravdu.
Čítajte viac Dankova SNS povstala, voliči už zabudli. Kollárova kauza ešte s hnutím Sme rodina zamáva
Jurinová uviedla, že po voľbách si ponechá len jeden mandát a práve boj v hnutí bude jedným z faktorov, ktorý bude na jej rozhodnutie vplývať. Podľa Štefančíka je Jurinová v značnej nevýhode, keďže stranícke peniaze má pod palcom Matovič. Okrem toho by musela byť na toľkých billboardoch a v toľkých predvolebných diskusiách ako súčasný líder hnutia. Rovnako aj posledné diskusie tesne pred voľbami by museli byť pod taktovkou Jurinovej.
„Summa summarum, toto nebude hlasovanie o predsedovi strany, pretože medzi kandidátmi existujú výrazné rozdiely v prístupe k straníckym zdrojom a výrazný rozdiel medzi nimi existuje aj vo vôli zastávať najvyššiu stranícku funkciu,“ uviedol.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Na rozdiel od Márie Šofranko, ktorá viedla OĽaNO v minulých voľbách a v súčasnosti je na mieste č. 24, je Jurinová určite pre voličov viditeľnejšia. Matovič nakoniec dodal, že najradšej by vytvoril koalíciu v zložení len OĽaNO, v čom by si bral príklad z lídra Smeru Roberta Fica. „Našťastie je to plán mimo reality,“ zhodnotil Štefančík.
Prekvapením v OĽaNO bol Galko
Prekvapením na kandidátke OĽaNO je aj bývalý saskár Ľubomír Galko, ktorý v minulosti figuroval v kauze odpočúvania novinárov ešte ako minister obrany vo vláde Ivety Radičovej, kvôli čomu bol neskôr z postu odvolaný. Po rozkole s Richardom Sulíkom odišiel spolu s ďalšími kolegami a stali sa tvárami Demokratickej strany.
Robert Kaliňák bol trojnásobným ministrom vnútra a aj keď z aktívnej politiky odišiel, dnes zvažuje návrat aj kvôli tomu, že ho podľa jeho slov súčasná vláda "zatiahla do politického boja".
V apríli 2020 začal pracovať na rezorte obrany a vtedajší minister obrany Jaroslav Naď ho neskôr poveril riadením Leteckých opravovaní Trenčín. V koalícii podľa svojich slov kandiduje ako tvár platformy Slobodní a zodpovední. Galko je na konci kandidátky.
Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka je Galko kontroverzná osobnosť. „Aj vzhľadom na svoj agresívny politický štýl. Myslím, že pre Matoviča je to aj nepriateľské gesto voči Richardovi Sulíkovi,“ povedal. Na kandidátke OĽaNO sa ocitol aj moderátor a bývalá hlavná tvár a šéf Senzi TV Noro Meszároš.
Foto: FB/Noro Meszáros
Kandiduje z miesta č. 111 a v kampani plánuje prinášať informácie z trochu „iného súdka“. „Aby sa slušnosť a diplomacia vrátili do parlamentu,“ napísal na sociálnej sieti. Za OĽaNO kandiduje aj Ján Marosz, ktorý bol dva roky na čele Slovenského pozemkového fondu (SPF), aj keď neprešiel výberovým konaním.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Podľa slov vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera išlo o „politickú nomináciu“. Marosza nakoniec vládny kabinet pre kritiku opozície odvolal. Posledných päť miest obsadili lídri niektorých strán, ktorí kandidujú v koalícii s OĽaNO – okrem Galka je to Veronika Remišová (Za ľudí), Anna Záborská (Kresťanská únia), Gábor Grendel (NOVA) a posledným je už tradične Igor Matovič.
Republika má národniarov a SNS povolalo aj Mezenskú
Hojný počet zaujímavých kandidátov má aj hnutie Republika, ktorému šéfuje europoslanec Milan Uhrík. Zdá sa, že sa pri predstavovaní kandidátky zameral na národniarov. Pod krídla totiž vzal zakladateľa SNS Mariána Andela. „Pridal sa k nám preto, lebo považuje hnutie Republika za skutočne vlasteneckú a národnú stranu, na rozdiel od jeho bývalej strany,“ kopol si do SNS Uhrík. Viackrát na tlačovke zopakoval, že Republika je „najsilnejšie pronárodné hnutie".
Čítajte viac Uhrík v Ide o pravdu: Úspechom bude, ak sa dostaneme do parlamentu. O zotrvaní v EÚ nech rozhodne referendum
Republiku pritom pred dvoma rokmi založili odídenci od Mariana Kotlebu a jeho extrémistickej ĽS NS. Uhríkovo hnutie sa snaží propagovať ako antifašistické, navonok sa vzdalo aj antisemitských a rasistických hesiel. Rétoriku hnutia však vďaka konšpiráciám a proruskej propagande či nenávisti k liberálnej demokracii nezaprie. V Republike je aj ďalší bývalý člen SNS Rafael Rafaj, ktorý bol takisto v strane ešte počas šéfovania Jána Slotu.
Predposledným kandidátom Republiky je Ľubomír Huďo, ktorý kedysi pôsobil v RTVS. Neskôr si vyslúžil nálepku konšpiračného novinára a v 90. rokoch nebol pre políciu neznámy. Pôsobil v promečiarovskom denníku Slovenská Republika, ale aj v Slobodnom vysielači a uchádzal sa aj o post banskobystrického župana. Čo sa týka strany ĽS NS, keďže je jej líder Marian Kotleba v podmienky a nemôže kandidovať, stranu povedie jeho brat a z piateho miesta bude kandidovať ich matka.
Líder SNS Andrej Danko na Uhríkove slová reagoval v niekoľkých videách, no podľa jeho slov ho Republika „nezaujíma“. Ani šéf národniarov však nezaostáva. Na kandidátku prizval poslancov strany Život vrátane ich lídra Tomáša Tarabu, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke ĽS NS, šéfa Slovenského Patriota Miroslava Radačovského, ktorého preslávilo rozhodovanie v pozemkovej kauze exprezidenta Andreja Kisku. Po výroku, že na mieste prezidenta „by sa na jeho mieste neuchádzal o žiadnu funkciu a odišiel by do štátu, kde by sa cítil dobre, napríklad do Izraelu či USA“, sa vzdal postu sudcu.
Foto: FB/SNS
U Danka skončil aj syn bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského Adam, ale aj bývalá poslankyňa OĽaNO Helena Mezenská, ktorá aktuálne pôsobí ako mediátorka a poslankyňa mestského zastupiteľstva v Poprade. Kedysi kandidovala aj za prezidentku, no oslovila len niečo vyše dvoch percent ľudí a preslávila sa najmä svojimi výrokmi o telepatii či teleportoch. Mezenská pôsobila medzitým v stranách Doma dobre pod záštitou Tarabovej strany Život a podľa stránky mesta Poprad kandidovala za Slovenský Patriot.
Prečo Mezenská nakoniec zakotvila v SNS? „Pretože v záujme zjednotenia národných síl sa SNS zlúčila s politickou stranou Slovenský PATRIOT, ktorá ma politicky úspešne zastrešila už v komunálnych voľbách 2022. Som národne, sociálne a kresťansky založená, v čom nachádzame spoločný hodnotový prienik,“ reagovala pre Pravdu.
„Pre silnejúcu prozápadnú a proamerickú zahraničnú politickú orientáciu OĽaNO v roku 2015 až 2016 som bola pre hnutie viac neprijateľná. Nebolo to moje rozhodnutie, ale rozhodnutie jeho vedenia,“ dodala na margo odchodu z OĽaNO.
Na kandidátkach sú aj obvinení
Svoje kandidátky už predstavili aj ďalšie strany a ani tam nie je núdza o zaujímavé mená. Zo strán, ktoré kandidátky predstavili, zatiaľ najmenej mien zverejnila strana Smer, ktorú po pauze v minulých voľbách opäť povedie jej šéf Robert Fico. V prvej deviatke sa nachádza bývalý minister Robert Kaliňák, ktorý má za sebou viacero káuz.
Čítajte viac Aj Smer využil Matovičov trik: Kaliňákovi sa to nepáči, Ficovi áno. Zo 150. miesta bude kandidovať bývalý člen komunistov
Podľa jeho slov ho späť do politiky volali „nezákonné konania“. Kaliňák bol v apríli minulého roka obvinený a zadržaný zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej organizácie spolu s Ficom. Vo väzbe strávil necelý mesiac. Aktuálne čelí obvineniu spolu s podnikateľom Jozefom Brhelom, ktorý je považovaný za jedného z akcionárov Smeru. Obvinený je zo zločinu podplácania, za ktorý obom hrozí v prípade dokázania viny päť až dvanásť rokov. Kaliňák kandiduje zo siedmeho miesta, z ktorého kandidoval v začiatkoch Smeru.
O číslo vyššie je jeho synovec Erik, ktorý je aktívny najmä na sociálnych sieťach. Trojkou je poslanec Ľuboš Blaha, ktorý sa v tomto volebnom období vyznačuje extrémnou proruskou rétorikou, útokmi na prezidentku Zuzanu Čaputovú či šírením rôznych konšpiračných teórií. Najvyšší súd mu v spojitosti s prezidentkou zakázal označovať ju za „americkú agentku“.
Na deviate miesto sa dostal bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý strávil vo väzbe rok. Obvinený je v rámci kauzy Očistec z viacerých trestných činov vrátane korupčných či trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Tzv. Pelleho jedenástka odišla zo Smeru zhruba tri mesiace po voľbách a založila stranu Hlas. Líder Hlasu Peter Pellegrini so sebou vzal aj poslanca Petra Žigu. Ten sa spočiatku aktívne objavoval po boku Pellegriniho na tlačovkách. Zlom nastal v decembri 2020, keď ho obvinili z trestného činu podplácania a z očí verejnosti sa stiahol. Líder Hlasu mu však naďalej dôveruje a Žiga ostal aj v predsedníctve strany.
„Petra Žigu sme ponechali členom predsedníctva, pretože si nemyslíme, že niečo zlé spáchal,“ povedal dávnejšie Pellegrini. Viacero káuz má za sebou aj exministerka vnútra Denisa Saková či bývalý minister zdravotníctva Richard Raši.
Zaujímavé mená sú aj u Kollára
Bývalého člena SNS má u seba aj hnutie Sme rodina. Ide o Antona Hrnka, ktorý pôsobil ako poradca predsedu parlamentu Borisa Kollára. Zaujímavé je deviate miesto, ktoré patrí Martinovi Borguľovi. Bývalý člen Smeru a dnes poslanec Národnej rady z klubu Sme rodina odišiel predtým, ako hlasoval za pád vlády Eduarda Hegera. Ku Kollárovi sa napokon vrátil.
Borguľa ešte ako poslanec Sme rodiny čelil aj obvineniu, NAKA ho obvinila z úplatku vo výške 50-tisíc eur za to, aby na NAKA zamietli pod koberec jeho trestné stíhanie. Poslanec úplatok priznal, hovoril však, že polícia ho vydierala. Obvinenie neskôr Generálna prokuratúra zrušila. Na 23. mieste sa objavil dvojnásobný primátor Prešova a advokát Pavel Hagyari. Ten sa objavil na fotografii z Kuby s Borisom Kollárom a odsúdeným mafiánskym bosom Jurajom Ondrejčákom alias Piťom.
Za Sme rodinu bude kandidovať aj poslanec a primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, ktorý kandidoval v minulých voľbách za extrémistickú ĽS NS. Počas volebného obdobia prestúpil do poslaneckého klubu Sme rodina. Na 16. mieste je bývalý manažér Slovenskej televízie Branislav Záhradník, ktorý je vicestarostom Karlovej Vsi a na ktorého svadbe vznikla fotografia s daňovým podvodníkom Ladislavom Bašternákom.
Bájne „stopäťdesiatky“
- Tento rok sa okrem kurióznych kandidátov roztrhlo aj vrece so zvučnými menami na posledných miestach. V OĽaNO je to už tradične Igor Matovič.
- Jeho kroky sa rozhodli nasledovať aj v strane Smer. Fico na 150. miesto postavil súčasného predsedu strany Socialisti.sk Artura Bekmatova. Ten bol v minulosti členom Komunistickej strany a písal aj pre časopis Zem a Vek, ktorý je kritizovaný za šírenie konšpiračných teórií. Svojou náklonnosťou k radikálnej ľavici sa netajil.
- V Hlase bude kandidátku začínať aj uzatvárať Pellegrini. Líder strany postavil na posledné miesto svojho bratranca Lukáša Pellegriniho, futbalistu a hasiča. Pellegrini uviedol, že prípadných debát „stopäťdesiatok“ sa však zúčastňovať nebude. „Je to skôr symbolické,“ povedal s tým, že jeho bratranec bude musieť zabojovať a pokúsiť sa prekrúžkovať do parlamentu.
- Za SASKU bude z posledného miesta kandidovať Alojz Hlina, bývalý šéf KDH. Kresťanskí demokrati zas na posledné miesto postavili šéfa záchranárov Františka Majerského. U Demokratov bude na poslednom mieste bývalá saskárka a europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Strana Modrí, Most-Híd, naopak, protestne posledné miesto neobsadila.
- Hnutie Sme rodina postavilo na posledné miesto prekvapujúceho kandidáta. S Borisom Kollárom sa na spolupráci dohodol bývalý saskár Martin Klus, ktorý sa s liberálmi rozlúčil v septembri minulého roka pre odlišné názory na riešenie vládnej krízy a otázku predčasných volieb.
- Hnutie Republika má na poslednom mieste Milana Mazureka, ktorý bol predtým „stopäťdesiatkou“ u kotlebovcov. Mazureka v minulom volebnom období súd uznal za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia za jeho výroky v rádiu Frontinus. Rozhodnutím Mazurek automaticky stratil svoj poslanecký mandát. Odškodné 20-tisíc musel v roku 2021 zaplatiť aj infektológovi Petrovi Sabakovi za nepravdivé výroky na jeho adresu.
- V SNS si posledné miesto vyslúžil Rudolf Huliak, predseda strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti, ktorá je podobne ako Slovenský Patriot považovaná za krajne pravicovú.
- Progresívne Slovensko má zas na poslednom mieste Jolanu Kusú, odborníčku na duševné zdravie a párové terapie.
- Z posledného miesta maďarskej Aliancie bude kandidovať György Gyimesi, ktorý odišiel z OĽaNO.