Pred voľbami v roku 2020 bol Dankov imidž zničený plagiátorskou kauzou, bozkávaním výložiek, brbtami, telefonátmi s Alenou Zsuzsovou, ktorú súd uznal za vinnú v prípade objednávky vraždy Jána Kuciaka, a ďalšími kauzami vtedajšej trojkoalície Smer – SNS – Most-Híd.
Po tri a pol roku mimo parlamentu je jazyk národniarov blízky krajnej pravici, vysnívanou vládou Danka je spojenie SNS so Smerom a Hlasom a najväčším konkurentom extrémistická Republika.
Taraba povedal áno až na druhýkrát
Prvá strana, s ktorou sa Danko rozhodol spojiť do volieb, je Život Tomáša Tarabu. Ten sa spolu so Štefanom Kuffom a jeho synom Filipom ocitli na vrcholných priečkach. Všetci traja sa v minulých voľbách dostali do parlamentu na kandidátke extrémistickej Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) Mariana Kotlebu. Trojica poslancov bola v klube len krátko, po nezhodách z neho odišli a pôsobili ako nezaradení poslanci.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Štefan Kuffa sa do parlamentu prekrúžkoval už v roku 2012 na kandidátke OĽaNO. Patril k ultrakonzervatívnemu krídlu a po odchode z OĽaNO pôsobil v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) a tvrdo obhajoval život nenarodených detí.
Vláda Smeru, Republiky a SNS by znamenala absolútnu devastáciu verejného života. Do verejných funkcií by boli nominovaní absolútni diletanti, verejné financie by zaplakali. Poškodilo by to povesť Slovenskej republiky v zahraničí a Smer by bol zrejme vylúčený zo Strany európskych socialistov.Radoslav Štefančík, politológ
Vo februári 2019 sa stal predsedom novej kresťanskej strany Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP), ktorá vznikla po rozkole v KDH. Medzi vtedajším šéfom KDH Alojzom Hlinom a skupinou poslancov okolo člena KDH Petra Moldu došlo k sporu pre výzvu na zaradenie ochrany života (zákazu interrupcií, pozn. red.) do stanov KDH ako podmienky pre budúcu účasť vo voľbách.
Molda obvinil Hlinu z „liberálneho smerovania“ KDH. Hlina Moldove slová kritizoval a tvrdil, že jeho avizovaná strana vzniká s tichou podporou Smeru a ĽS NS. Molda ešte v ten deň KDH opustil a oznámil vznik KDŽP. Písal sa júl roku 2018 a členmi novej strany boli aj Tibor Pénzeš a Miroslav Vetrík. Molda, Pénzeš aj Vetrík kandidovali minulých voľbách za ĽS NS, dnes okrem Pénzeša kandidujú za SNS.
O pár mesiacov vystriedal Kuffu na poste predsedu KDŽP jej spoluzakladateľ Tomáš Taraba. Strana sa premenovala na Život – NS. Danko to s Tarabom neskúša prvýkrát. V septembri 2019 podpísali predvolebnú spoluprácu a spísali „Memorandum za život a vlasť“.
Taraba však vtedy svoje spojenectvo s Dankom prehodnotil a uprednostnil spojenie s kotlebovcami. Áno mu povedal až na druhýkrát pred tohtoročnými predčasnými voľbami. Spoluprácu zrejme tentoraz riskol kvôli perspektívnejším vyhliadkam.
Doma dobre, aj u Danka (zas) dobre
Danko má na kandidátke celkovo deväť ľudí, ktorí sa o priazeň voličov uchádzali na kandidátke ĽS NS. Vrátane bývalého sudcu Miroslava Radačovského, ktorý za ĽS NS nekandidoval v parlamentných voľbách, ale vo voľbách do europarlamentu.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Radačovský je v súčasnosti predsedom strany Slovenský patriot, ďalšej strany, s ktorou sa Danko pred voľbami dohodol. Radačovský so sebou na kandidátku SNS vzal aj svojho syna Michala, ale aj Adama Lučanského, syna bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý je zároveň jeho poslaneckým asistentom.
So stranou Život sa pred dvoma rokmi zlúčila aj strana Doma dobre. Jej predsedom bol Vladimír Chovan, bývalý minister pôdohospodárstva za HZDS, ktorý v minulých voľbách kandidoval takisto za ĽS NS. V minulosti patril Chovan k vysokým funkcionárom SNS, no v roku 2016 sa s Dankom škaredo rozišli. Tri dni pred voľbami ho z kandidátky vyškrtol.
Foto: TASR, Štefan Puškáš
Chovan neskôr Danka očierňoval vo viacerých rozhovoroch. Tvrdil, že Danko nechcel vládu zloženú z odborníkov, ale z ľudí, čo budú poslúchať, že Danko vníma človeka ako toaletný papier – „použiť a zahodiť“ a že podľa lídra SNS má strana „slúžiť jednému mužovi“. Aj preto je jeho návrat do SNS prekvapivý.
Za jeho stiahnutím z kandidátky bolo údajne viacero káuz, ale paradoxne aj tajné rokovanie o možnej spolupráci so Smerom. Kým dnes je to Dankov sen, vtedy bol voči takejto spolupráci zdržanlivý.
Hviezdy dezinfoscény a medvede
No a treťou stranou, s ktorou Danko spolupracuje, je Národná koalícia/Nezávislí kandidáti (NK/NEKA). Jej šéfom je Rudolf Huliak, starosta obce Očová a funkcionár poľovníckej komory, ktorý sa stal Dankovou „stopäťdesiatkou“. Jeho strana pritom ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu hlásala, že chce byť alternatívou pre všetkých „sklamaných a oklamaných voličov Smeru, SNS, ĽS NS, Sme rodina či KDH“.
Čítajte viac Verila v teleportáciu, hádala sa so Smerom a rozišla s OĽaNO. SNS vracia do hry kontroverznú Mezenskú
S SNS Huliak spolupracoval už v spojených voľbách, preto tá predvolebná bola len otázkou času. Huliak sa spolu s dvojkou na kandidátke SNS Milanom Garajom zamerali v kampani na tému útokov zvierat na ľudí, ktoré sú teraz na Slovensku pomerne rozšírené. Masívny odstrel požadujú aj poľnohospodári.
Celú vec by zobral podobne do vlastných rúk aj Huliak, ktorý sa okrem iného svojich fanúšikov na sociálnej sieti kapitálkami a červenými výkričníkmi pýta, či sú „medvede riadená biologická zbraň na likvidáciu života na vidieku“. Predseda NK/NEKA pochádza z Banskobystrického kraja, kde sú útoky medveďov diskutovanou témou, aj preto by mohol osloviť ďalších voličov. Okrem toho by najradšej v parlamente vymenil aj „zem v kvetináčoch“ a všetko „vydezinfikoval savom“.
Danko však stavil aj na iné „esá“, nielen na bývalých kotlebovcov. Na jeho kandidátke sú aj politické hviezdy dezinformačnej scény. Dvanástkou na kandidátke je Martina Šimkovičová, ktorá aktuálne moderuje na TV Slovan, kam si pozýva konšpirátorov a politikov, ktorí inklinujú k extrému. Šimkovičová bola v minulosti poslankyňou za hnutie Sme rodina, z ktorého ju vylúčili pre to, že nehlasovala za odvolanie Roberta Kaliňáka a za jej extrémistické názory.
Foto: SITA, Marko Erd
Na dezinfoscéne je známy aj Roman Michelko, ktorý prispieva do časopisu Zem a vek a do Hlavných správ. V minulých voľbách kandidoval za Vlasť Štefana Harabina. Danko vzal pod krídla aj bývalú poslankyňu za OĽaNO Helenu Mezenskú, ktorá v eurovoľbách kandidovala za Chovanovu stranu Doma dobre a aktuálne je mestskou poslankyňou v Poprade za stranu Slovenský patriot.
Foto: FB/Rudolf Huliak
Na koniec kandidátky sa dostal aj generál Ivan Ševčík, ktorý prešiel viacerými policajnými funkciami. Spolu s Huliakom sa zúčastnil debaty v Slobodnom vysielači, bol aj hosťom u Šimkovičovej. Bol blízkym priateľom Milana Lučanského, dnes zdieľa konšpirácie o mimovládkach a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nazval „vrahom ukrajinského národa“.
Na kandidátku sa vrátil aj Ján Krišanda, ktorého v minulých voľbách Danko stiahol pre komunikáciu s odsúdeným Marianom Kočnerom. Konzultoval s ním vraj obchody s nehnuteľnosťami a žaloby na bratislavských súdoch, na ktoré mal Kočner vplyv. Krišanda mal komunikáciu zanalyzovať a vysvetliť, dodnes sa tak nestalo. Podľa lídra SNS išlo o „účelovú špinu“.
SNS pomohlo spojenie
Faktom ostáva to, že kým pravica o veľkom spájaní len hovorila a nakoniec z neho zišlo, Dankovi to vyšlo. Podarilo sa spojiť ďalšie tri podobne nacionálne a kresťansky zamerané subjekty, ktoré mu voličské jadro rozšírili o antisystémového voliča a dokázali SNS prekopnúť cez hranicu zvoliteľnosti.
Čítajte viac Dankova SNS povstala, voliči už zabudli. Kollárova kauza ešte s hnutím Sme rodina zamáva
Voličské jadro SNS tvoria najmä verní voliči, ktorí túto stranu volili aj v roku 2020. „Ide vo väčšej miere o mužov so stredoškolským vzdelaním zo stredného a východného Slovenska,“ uviedol pre Pravdu Mikuláš Hanes, analytik agentúry NMS Market Research, s tým, že nárast prišiel v období spojenia sa so Životom a NK/NEKA.
Či sa do parlamentu aj napriek terajšiemu rastu preferencií dostane, ukáže nielen kampaň SNS, ale aj kampaň jej najväčšieho konkurenta hnutia Republiky a vysnívaného vládneho partnera Smeru. Tiahne Danko k extrému? „Áno, opakuje to po Smere a Republike, pretože vidí, že to zaberá a má to publikum. Proruskosť, nacionalizmus a zakonšpirovanosť k sebe idú,“ zhodnotil pre Pravdu politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.
V prípade SNS však nejde o žiadnu novinku. „Keď sa človek pozrie na politologické analýzy z 90. rokov, SNS bola označovaná ako predstaviteľka pravicového extrémizmu. Takto len nadviaže na svoje najlepšie roky,“ myslí si Radoslav Štefančík, politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Aj preto je najväčším súperom, ale zároveň mentálne blízkym partnerom pre SNS hnutie Republika, ktoré založili bývalí kotlebovci. Oba subjekty by sa mohli ohroziť do takej miery, že sa do parlamentu nedostanú. „V rámci nacionalistického spektra momentálne ide o dvoch najväčších konkurentov, ba priam rivalov,“ zhodnotil Hanes.
Predstavitelia Republiky si podľa neho uvedomujú, že prítomnosť SNS v parlamente oslabuje ich pozíciu potenciálneho koaličného partnera pre Smer. Aj preto Republika navonok na SNS útočí aj tým, že na kandidátku pozvala niekoľko bývalých predstaviteľov SNS, ktorí súčasné vedenie kritizujú.
Ak nie je volič Republiky taký radikálny, siahne po SNS
Volič Republiky môže naopak siahnuť po SNS v prípade, že nechce byť príliš radikálny. „Na rozdiel od Republiky je SNS výrazne viac akceptovaná u zvyšku politických subjektov, ktoré by sa mohli ocitnúť v parlamente. Zatiaľ čo vláda s hnutím Republika by bola pre každú zo strán reputačným rizikom, SNS je tradičná a štandardná strana, ktorá napríklad išla pod heslom politického pragmatizmu v roku 2016 do vlády aj so stranou Most-Híd a so stranou Sieť,“ uviedol analytik.
Foto: TASR, Martin Baumann
Okrem toho Danko čerpá aj z voličskej základne kotlebovcov. „SNS sa podarilo na kandidátku dostať viacero osobností z dezinformačných médií, čo bola v minulých voľbách doména strany ĽS NS. Nakoľko podpora tejto strany dlhodobo stagnuje a neočakáva sa jej vstup do parlamentu, môže sa časť sympatizantov ĽS NS v záujme zabránenia prepadnutiu svojho hlasu pred voľbami prikloniť práve k SNS,“ hovorí analytik.
SNS bude okrem Republiky konkurovať aj Smer. „Voliči SNS vykazujú podobnú sociodemografickú a hodnotovú štruktúru ako voliči Republiky a Smeru. Sympatizanti týchto strán na nich oceňujú najmä deklarovanú obhajobu záujmov Slovenska a v tomto sú si všetky tri subjekty veľmi blízke,“ vysvetľuje Hanes.
Smer v roku 2010 síce voľby vyhral, ale Robertovi Ficovi sa nepodarilo zložiť vládu. Jediného spojenca mal v päťpercentnej SNS.
Za predpokladu, že by sa do parlamentu dostal Smer, Republika, ale aj SNS, podľa politológov by bola takáto koalícia reálna. „Viem si predstaviť, že so Smerom v jednej vláde by si veľmi dobre rozumeli. Taký Ľuboš Blaha a Milan Mazurek sa na seba mentálne podobajú ako vajce vajcu,“ skonštatoval Štefančík. „Sú si politicky veľmi podobní a podľa mňa by si rozumeli aj ľudsky,“ dodal Cirner.
Smer sa k povolebnej spolupráci nevyjadruje, odkedy je na politickej scéne. Svoje aktivity však koordinuje s SNS. Líder Hlasu Peter Pellegrini si s nimi k pomyselnému okrúhlemu stolu nesadol a od oboch sa dištancuje. Naopak, pre lídra Republiky Milana Uhríka je SNS najbližším partnerom a kým pred niekoľkými rokmi bol pre neho Smer „polomafiánskou stranou“, dnes by si aj on želal s nimi spolupracovať.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Paradoxne, koalícia so Smerom SNS uškodila najviac. „Dankovi zrejme nejde o budúcnosť SNS, ale o vlastný prospech. A o možnosť lietať do Moskvy za štátne peniaze a stáť v predklone pred tamojšími vojnovými zločincami,“ povedal politológ z Ekonomickej univerzity.
„Vláda Smeru, Republiky a SNS by znamenala absolútnu devastáciu verejného života. Do verejných funkcií by boli nominovaní absolútni diletanti, verejné financie by zaplakali. Poškodilo by to povesť Slovenskej republiky v zahraničí a Smer by bol zrejme vylúčený zo Strany európskych socialistov,“ uviedol Štefančík. Podľa Cirnera by sa týmto spojením naštrbila zahraničnopolitická orientácia Slovenska a nastal by politický regres do čias spred roka 2018.
Aký má SNS potenciál?
Analytik agentúry NMS Market Research Mikuláš Hanes zhodnotil, aký má podľa doterajšieho vývoja preferencií SNS potenciál.
- „V ostatných mesiacoch môžeme u SNS sledovať nielen nárast preferencií, ale aj rast potenciálu, ktorý bol v júnovom volebnom modeli NMS Market Research Slovakia na úrovni 7 percent. Andrej Danko sa pri skladaní kandidátky inšpiroval Igorom Matovičom a podarilo sa mu na ňu dotiahnuť viaceré osoby, ktoré dokážu na seba viazať istú popularitu a voličskú podporu – čo mu v konečnom dôsledku môže priniesť hlasy potrebné na prekročenie hranice 5 percent. Potenciál na vstup do parlamentu teda SNS určite má, je ale otázne, či sa jej ho podarí naplniť. Potenciálnym limitom SNS je osoba jej predsedu. Andrej Danko nie je populárnym politikom, viackrát mal v minulosti problémy s verejným vystupovaním a jeho brbty a slovné formulácie sa pravidelne stávajú virálnymi. Z našich dát vyplýva, že osoba predsedu je pre potenciálnych voličov SNS jeden z najmenej významných faktorov podpory strany a prítomnosť Andreja Danka v predvolebných debatách môže u mnohých z nich oživiť spomienky na jeho pôsobenie v rokoch 2016 až 2020, ktoré v konečnom dôsledku stálo národniarov miesto v parlamente a dostalo ich až ku hranici 3 %.“
fd