Z funkcie odišiel dva mesiace po tom, ako prezidentka vymenovala úradnícku vládu. Zadanie pre kabinet odborníkov bolo jasné – doviesť Slovensko bez konfliktov k predčasným voľbám.
Statusy boli poslednou kvapkou
Spor ministra a policajného prezidenta, ktorý mnohí označovali za pseudokauzu, navonok spustili Šimkove statusy na Facebooku. Šimko v nich najskôr vyjadril pochybenia o práci policajtov v prípade brutálnej vraždy mačetou v Dubnici nad Váhom. Viac než to však rezonovalo vyjadrenie, že nerozumie sloganu o „rozviazaných rukách polície“. Šimko v statuse napísal, že polícia patrí pod kontrolu politiky. Nejasné formulácie priliali olej do ohňa a odchodom z policajných kruhov hrozili Štefan Hamran a aj ďalších 20 funkcionárov na čele polície.
Okolo Šimka sa zároveň začali šíriť pochybnosti, že sa informoval o niektorých prípadoch až príliš. „Nikdy som nenazeral do živých spisov,“ reagoval a vylúčil aj to, že by sa informoval nad rámec. V stredu tiež priznal, že v statusoch nevolil šťastné slová, a ak sa dotkol slušných policajtov, ospravedlňuje sa im. Nedostal podľa neho ani príležitosť vyriešiť situáciu v rámci svojich kompetencií. Prezidentka a premiér sa rozhodli ju riešiť vo svojej réžii.
Politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied pre Pravdu uviedol, že hoci niektoré formulácie v Šimkovom statuse neboli najšťastnejšie, za chybu považuje, keď vedenie policajného zboru diktuje, kto má byť ministrom. „Náznaky, že by mohol z titulu svojej funkcie zasahovať do vyšetrovania, sú zatiaľ málo konkrétne. Samozrejme, nedá sa to vylúčiť, ale pokiaľ nebudú predložené konkrétnejšie argumenty, Šimkov nedobrovoľný odchod môže vo svojej kampani využiť opozícia,“ povedal pre Pravdu politológ.
Ministrov koniec vo funkcii oznámil v stredu premiér Ódor. Povedal, že za jeho odchodom nie sú len facebookové statusy, problém so Šimkom bol oveľa hlbší. „Kameňom úrazu je, že dôvera medzi ministrom vnútra Ivanom Šimkom a širokým vedením polície sa počas uplynulých týždňov naštrbila natoľko, že sa ju napriek veľkému úsiliu aj pani prezidentky, aj mňa nepodarilo obnoviť,“ povedal premiér. Ubezpečil, že polícia bude mať naďalej v medziach zákonnosti voľnosť pri vyšetrovaní.
Za Šimkovým odchodom sú podľa neho personálne otázky, ale aj nazeranie na politickú kontrolu polície, vrátane získavania informácií. Ódor nezaznamenal, že by chcel Šimko ovplyvňovať vyšetrovanie v prospech niekoho. „Bolo to skôr o tom, akým spôsobom vnímal, že má minister pristupovať k polícii a získavať informácie z tohto zdroja,“ odpovedal premiér.
Exminister si myslí, že skutočný dôvod, pre ktorý vzniklo napätie medzi vedením polície a ním, bol iný. „Pred asi troma týždňami mi predložili na podpis návrh na vymenovanie trestne stíhaného policajta do vedúcej funkcie na inšpekcii. Teda v zložke, ktorej ťažiskovou úlohou je policajtov stíhať,“ vysvetlil exminister s tým, že nevedel, o koho ide. Návrh preto nepodpísal a zavolal na stretnutie povereného riaditeľa inšpekcie Petra Juhása, ktorý napokon stíhaného Pavla Ďurku do funkcie vymenoval. Stíhanie Ďurku krajský súd označil už v minulosti za neopodstatnené. Aj keď Šimko žiadal, aby Juhás s menovaním počkal aspoň mesiac, napokon ho z vlastnej iniciatívy neodvolal.
Prednosť dostala polícia
Premiér označil Šimkove statusy za poslednú kvapku. „Situácia sa za dva mesiace dostala do takého bodu, že široké vedenie polície si povedalo, že odchádza. Nebolo to dané ako ultimátum,“ vysvetlil ďalej Ódor. S prezidentkou si museli vybrať medzi ministrom vnútra alebo 20 príslušníkmi zo širokého vedenia polície, Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a inšpekcie. „Keby to bolo len o jednom statuse, o tejto kauze by sme už nepočuli,“ vyjadril sa premiér.
Hlava štátu nepochybuje o tom, že Šimko má záujem, aby bolo Slovensko fungujúcim právnym štátom. Tesne pred voľbami považujú s premiérom za dôležitú personálnu stabilitu v polícii. „Žiadna zo strán, ani pán minister, ani vedenie polície, nemali na nás požiadavky, ktorými by podmieňovali svoje konanie. Inak povedané, neocitli sme sa pod tlakom ultimát,“ vyhlásila hlava štátu.
Marušiak hovorí, že tak ako prichádzajú a odchádzajú ministri, rovnako prichádzajú a odchádzajú aj vedúci predstavitelia polície. „Väčším problémom ako Šimkova nominácia je vytváranie atmosféry, v ktorej sú vedúci funkcionári polície nekritizovateľní a stoja mimo verejnej kontroly,“ uviedol na otázku, čo by v opačnom prípade spôsobil odchod policajného prezidenta a širšieho vedenia polície.
Čítajte viac Zo Šimkovho odchodu vyťaží Matovič, hovorí o spore šéfa polície a ministra vnútra politológ
Ivan Šimko, ktorý vzišiel z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), si v strane ešte pred vstupom do vlády odborníkov pozastavil členstvo. Ako minister skončil necelé tri týždne po uzavretí kandidátok, a tak mu možnosť uchádzať sa znovu o poslanecký mandát ušla. Ako poslanec skončil v roku 2006, mimo aktívnej politiky bol teda už 17 rokov. Podľa Juraja Marušiaka KDH ani nevysielalo signály, že by s ním rátalo či už vo vedení strany alebo na kandidátke.
Načasovanie Šimkovho odchodu, teda dva mesiace pred parlamentnými voľbami, môže vytvoriť živnú pôdu pre šíriteľov myšlienok o manipulácii volieb. Práve rezort vnútra, ktorý Šimko zastupoval, voľby organizuje. Politológ Marušiak hovorí, že ideí o manipulácii bude pribúdať a odchod Šimka ich ešte posilní.
Šimko v stredu zakončil svoju štvrtú ministerskú etapu. Rezort vnútra neriadil po prvýkrát. Premiéru mal počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Na jeden rok si vyskúšal aj post ministra obrany a pred vznikom republiky pôsobil krátko aj ako minister spravodlivosti. Marušiak hovorí, že so Šimkovým menom sa žiadne väčšie škandály nespájajú. „Práve jeho relatívne čistý štít bol dôvodom, prečo sa ministrom stal – a to akceptujú aj jeho protivníci,“ uviedol pre Pravdu.
Reakcie strán
Strana Demokrati v reakcii na Šimkov koniec uviedla, že v predvolebnom období je pokoj v polícii kľúčový. Od premiéra očakáva, že predstaví plán na najbližšie mesiace, ako chce zabezpečiť, aby polícia pokračovala bez zásahov politikov vo vyšetrovaní veľkej korupcie.
Peter Pellegrini považuje situáciu okolo odchodu Šimka za absolútne neprijateľnú. „Ozbrojená zložka štátu si dnes vynútila odvolanie svojho vlastného ministra s vyhrážaním sa, že odíde neviem-koľko ľudí z vedenia len preto, že sa im pán minister MAL do toho starať,“ reagoval líder Hlasu. Podľa Pellegriniho sa zdá akoby časť štátu riadila polícia a policajný prezident. Z úst premiéra podľa neho nezaznel jediný argument, ktorý by potvrdil zlyhanie Šimka.
Čítajte viac Komentátori Pravdy o spore ministra s políciou: Pán Šimko, nepíšte statusy. Pán Hamran, niekedy je menej viac
Za neospravedlniteľné považuje, aby Slovensko nemalo dva a pol mesiaca pred voľbami riadneho ministra vnútra, ktorý zodpovedá za priebeh volieb. „Nečudujme sa, ak potom ľudia majú obavy, že tieto voľby môžu byť zmanipulované,“ povedal Pellegrini.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová Šimkov koniec víta. „Ivan Šimko zastavil všetky pozitívne a dôležité zmeny, ktoré rozbehla naša vláda a neakceptovateľným spôsobom zasahoval do práce polície, čím pomáhal hlavne Robertovi Ficovi,“ reagovala v stanovisku Remišová.
Saska reagovala, že ministrov koniec rešpektuje. „Bohužiaľ, Ľudovít Ódor sa sporom Ivana Šimka so Štefanom Hamranom nechal vtiahnuť do predvolebnej kampane. Máme za to, že minister vnútra má mať jasnú zodpovednosť za výkon a prácu polície,“ uviedla strana s tým, že Šimkovo odvolanie sa tesne pred voľbami môže stať opätovným predmetom hoaxov o manipulácii volieb.
Čítajte viac Šimko mal zasahovať do vyšetrovania. Fico chce odvolať Hamrana
Zrkadlo politickej minulosti
Politológ Tomáš Koziak si myslí, že na názoroch o nutnosti podriadenia polície politike, ktoré prezentoval Ivan Šimko sa zrejme odzrkadlila jeho politická minulosť. Uviedol to pre agentúru SITA. Nie je si istý, či má vôbec zmysel odobrať funkciu šéfovi rezortu vnútra dva mesiace pred predčasnými parlamentnými voľbami. Podľa neho Šimko záležitosť nezvládol.
„Ivanovi Šimkovi ako ministrovi úradníckej vlády, ktorá tu je dočasne, neprislúchalo, aby takýmto výrazným spôsobom chcel zasiahnuť do fungovania organizácie polície na Slovensku," tvrdí Koziak.
Politológ Jozef Lenč pre ta3 uviedol, že vznikla bizarná situácia, pretože nominant predchádzajúcej vlády dosiahol odchod nominanta súčasnej vlády a prezidentky.