Počet policajtov na Slovensku za posledné štyri roky klesol, výdavky na ich mzdy však naďalej rástli. Vlani zo štátneho rozpočtu na platy a odvody policajtom išlo vyše 750 miliónov eur, skonštatovali analytici ÚHP v najnovšej revízii výdavkov na políciu.
Trend by pritom podľa nich mal byť opačný, keďže s rastom národného bohatstva by výdavky štátu na políciu mali klesať. Za posledných desať rokov reálny HDP na obyvateľa na Slovensku vzrástol takmer o štvrtinu a kriminalita poklesla až o 40 percent. „S vyššou kvalitou inštitúcií súvisí nižšia kriminalita a zmena priorít v prospech vyššieho podielu výdavkov na vzdelávanie, vedu a sociálne oblasti,” poukázali odborníci ministerstva financií.
Posunúť agendu na iných
Je načase zefektívniť nielen náklady na Policajný zbor, ale aj zlepšiť jeho fungovanie, konštatuje analýza. Priestor na zlepšenie odborníci vidia najmä v zmene personálnej štruktúry polície. Za najzásadnejší krok považujú scivilnenie niektorých policajných pozícií alebo posun časti služieb iným štátnym inštitúciám.
Ako príklad navrhujú preniesť zodpovednosť za bezpečnosť vo vlakoch na Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK). Keď totiž preberie dohľad nad verejným poriadkom, policajti budú mať viac priestoru na riešenie kriminality. Ďalší návrh bol prenos úloh mýtnej polície na Národnú diaľničnú spoločnosť.
Foto: ROBERT HÜTTNER
„Úlohou mýtneho policajta pri hraniciach často je iba zastavenie auta, lebo ďalšiu agendu s vodičom rieši zamestnanec Skytollu. Je pravdou, že právomoc zastaviť vozidlo má iba príslušník Policajného zboru, však je tu očividný priestor na zmenu,” argumentuje analytik ÚHP Patrik Pružinsý.
Úplne scivilniť by sa podľa ÚHP mohli celé útvary Policajného zboru. Ide hlavne o agendu, ktorá si nevyžaduje špeciálne policajné právomoci a pozície, v ktorých zamestnanci nie sú vystavení zvýšeným nárokom. Ide napríklad o vybavovanie povolení na pobyt pre cudzincov alebo evidenciu vozidiel. To by sa podľa analytikov dalo posunúť na zamestnancov mimo Policajného zboru a Slovensko by v tom nasledovalo okolité krajiny, v ktorých túto agendu vybavujú civilné zložky.
Scivilniť kuriérov, zrušiť vedúcich
Významná časť revízie je venovaná téme optimalizácie personálnej štruktúry PZ. Odporúča sa napríklad zníženie počtu vedúcich pracovníkov v Policajnom zbore o tri percentá. Zlúčenie oddelení do väčších celkov a prehodnotenie pozície zástupcu vedúceho by umožnilo zvýšiť počet policajtov v priamom výkone služby približne o 600 ľudí.
To by mohlo prispieť aj k rovnomernejšiemu prerozdeleniu policajtov po okresoch, čo je podľa ÚHP viac ako žiaduce. Poukazujú na to, že rozdiel v objasnenosti trestných činov je medzi obvodnými oddeleniami až trojnásobný, pričom s rastúcim počtom prípadov na policajta klesá miera ich objasnenia.
Čítajte viac Máme málo policajtov? Mestskí aj štátni žiadajú posily, analytici tvrdia, že viac strážcov zákona bezpečnosť nezvýši
Efektívnejšie by mali byť aj mzdové výdavky Policajného zboru, konštatuje revízia. Najzásadnejším krokom v tomto smere je scivilnenie tých policajných pozícii, ktoré súvisia najmä so zabezpečením bežného chodu rezortu. Ide napríklad o dopravných technikov, spojovateľov, kuriérov, vodičov či pracovníkov IT.
„Ich činnosti nie sú spojené so zvýšeným rizikom a stresom, ktorému sú vystavení policajti. Z pohľadu verejných financií a spravodlivosti odmeňovania je žiaduce, aby boli tieto pozície obsadzované civilnými zamestnancami,” skonštatovali odborníci.
Autori analýzy poukazujú na to, že policajti na civilných pozíciách zarábajú viac ako ich kolegovia v iných rezortoch či súkromných firmách. Napríklad policajný lekár alebo ekonóm mesačne zarobí o tisíc eur viac než jeho civilný kolega. Zbor tiež zamestnáva 40 hudobníkov v rovnošatách, ktorým prislúcha plat okolo dvetisíc eur. Ak by pôsobili v inom rezorte, mzdu by mali o štvrtinu menšiu.
Celkovo v PZ existuje minimálne 903 pozícií, pri ktorých by sa oplatila výmena policajta za „civila”, spočítal ÚHP. V tomto prípade by celkové mzdové a dôchodkové náklady na jedno pracovné miesto boli o 38 percent nižšie. „Celková úspora na jedno scivilnené policajné miesto by predstavovala 356-tisíc eur, pričom 237-tisíc eur by plynulo z úspory na dôchodok a 119-tisíc eur z úspory na mzdu,” zhodnotili vládni analytici. V dlhodobom horizonte by tak štát vedel ušetriť až 260 miliónov eur na platoch, odvodoch a dôchodkoch.
Policajti nesúhlasia
Revízia výdavkov prebehala v tesnej spolupráci s vedením ministerstva vnútra a Policajného zboru, uviedol riaditeľ ÚHP Martin Haluš. Je technickým dokumentom a slúži len ako informačný materiál pre ministerstvo financií a ďalšie rezorty. Policajti však zistenia analytikov vnímajú citlivo.
Podľa predsedu Odborových zväzov polície Pavla Paračku vládni analytici mali po komplexnom hodnotení navrhnúť opatrenia a zmeny procesov tak, aby bola zvýšená hodnota za peniaze. Tvrdí, že to sa tak napokon nestalo.
Čítajte viac Muža zadržali pri protidrogovej akcii. Policajtom ušiel priamo zo stanice
„Revízia sa ale v konečnom dôsledku stala zmesou všetkého možného len nie toho, čo pôvodne zamýšľala. Je vágnou, tendenčnou, zavádzajúcou, neobjektívnou, nekomplexnou, a vyvoláva falošné dojmy o príživníctve príslušníkov PZ v našej spoločnosti, o ich nadpriemernom ohodnotení a sociálnych benefitoch,” uviedol Paračka pre Pravdu.
Naráža pri tom najmä na tvrdenia o priaznivejších platových a dôchodkových podmienkach policajtov v porovnaní s inými zamestnancami. Analytici podľa neho však neberú do úvahy značné obmedzenia základných práv a slobôd, ktoré súvisia s výkonom služby v Policajnom zbore.
„Príslušník PZ totiž nemá právo združovať sa, nemá právo na štrajk, nemôže podnikať, nemôže vykonávať ani inú zárobkovú činnosť, nemôže byť politicky aktívnym a občiansky len v obmedzenej miere,” pripomína Paračka. Ide o istý druh satisfakcie, bez ktorého by bol občiansky status policajtov diskriminačným a vo vyspelej spoločnosti neprípustným, uzavrel.
Neprehľadné príspevky
V analýze ÚHP sa ďalej uvádza, že treba zmeniť aj systém odmeňovania v polícii, lebo súčasný je neprehľadný a môže pôsobiť demotivačne. Poukazuje pritom na 20 rôznych príspevkov. „Zákon o Policajnom zbore stanovuje maximálnu výšku príplatkov, ale nestanovuje kritériá, na základe ktorých sú dané príspevky prideľované,” upozornili.
ÚHP ako príklad uvádza osobný príplatok, ktorý by mal zvýšiť mzdu policajtom s nadpriemernými výsledkami práce. „Na základe kolektívnej zmluvy majú všetci policajti nárok na tento príplatok vo výške minimálne 170 eur. V praxi je teda používaný nie ako motivačný nástroj, ale ako súčasť základného platu,” uvádza sa v dokumente.
Autori analýzy odporúčajú zaviesť jasnejšie pravidlá pre priznanie niektorých príplatkov a nevyplácať ich plošne, ale účelovo. Napríklad príspevok na bývanie je podľa ÚHP vyplácaný nesystémovo a neodráža výšku reálnych nákladov. „Úprava pravidiel pre priznávanie tohto príspevku by mohla čiastočne zvýšiť záujem o prácu v polícii vo veľkých mestách, kde podľa PZ klesá počet vhodných kandidátov,” argumentujú.
Treba dôveru občanov
Len personálne a finančne opatrenia nezlepšia fungovanie Policajného zboru, konštatujú na záver analytici. Dôvera verejnosti je nevyhnutným predpokladom efektívnej práce polície. „Občania, ktorí dôverujú policajtom, podporujú ich prácu či už nahlasovaním kriminality, alebo inou formou spolupráce,” uvádza ÚHP a odvolaním na viaceré zahranične prieskumy.
Slovensko v tom zatiaľ zaostáva. Podľa Eurobarometra iba 46 percent našich obyvateľov dôveruje polícii, pričom priemer krajín Európskej únie je 71 percent. „V Česku polícii dôveruje až 75 percent obyvateľov. Nízka miera dôvery v čase nemení a od roku 2016 je konštantne nízka, zatiaľ čo v Česku sa za rovnaké obdobie zvýšila o 15 percentuálnych bodov,” píše sa v analýze.
Pre nápravu situácie odborníci odporúčajú zintenzívniť boj s kriminalitou, keďže v komunitách s vyšším pocitom bezpečia je dôvera v políciu vyššia. Prospešné je aj slušné a férové zaobchádzanie s občanmi, keď individuálna pozitívna skúsenosť jednotlivca má násobný efekt na vnímanie polície v jeho okolí, píše ÚHP. V zahraničí sa osvedčili najmä školenia policajtov v komunikácii s obeťami s ohľadom na vnímanie ich duševného zdravia a poskytovanie adekvátneho poradenstva.