Celé sa to začalo, keď si dovolenkári všimli požiar za vlastným hotelom. Evakuácia prebiehala tak, že išli po vlastných nohách v 40 stupňových horúčavách s kuframi, so spiacimi deťmi na rukách asi sedem kilometrov pešo, priblížila Monika Čižmárová. Ešte predtým, ako po tých kilometroch takmer skolabovali, ako zázrak z čistého neba sa objavilo auto s dobrovoľníkmi.
Navštívili ste nezabudnuteľné miesto a zachytili ste ho na video? Pošlite nám ho cez novú aplikáciu mREPORTÉR
Previezlo ich asi 500 metrov do školskej budovy, kde ich čakali pol hodinu a dali im napiť. Opäť išli pešo, pretože nenašli personál z hotela a ten ich hnal na ďalšie miesto, odkiaľ mali prísť autobusy. Tam čakali ďalšie dve hodiny na slnku. Dočkali sa, prvý hotel ich však odmietol s tým, že nemá kapacitu. V druhom ich jednoducho vyložili, avšak nedostali nič najesť, mohli sa len napiť.
Foto nám poslal čitateľ cez aplikáciu mReportér.
„Po siedmich hodinách na slnku nám naozaj stačila iba voda a klíma, ktorú vypli po príchode ďalších ľudí. Do 23. hodiny prišlo asi 20 autobusov a niekoľko vojenských áut s ľuďmi. Tí ležali, kde sa dalo, vo všetkých reštauráciách, na balkónoch, pri bazénoch, jednoducho všade. Kapacita hotela bola do tisíc ľudí a nás tam pritom bolo viac ako 3-tisíc. Nápoje nám obmedzili na vodu z vodovodu, vraj nemajú viac. Dostali sme suchú žemľu pre dieťa a ovocie. Ráno však pre nás už nič nebolo. Priebežne púšťali rodičov s deťmi do reštaurácie, no rady boli neskutočne dlhé, nedočkali sme sa," opisuje Monika.
Čítajte viac Malé deti v centre Bratislavy rušili hostí. Od ľudí sediacich na terasách si pýtali peniaze
Ako čitateľka ďalej vysvetľuje, delegát nevedel nič. Sem tam im síce zdvihol telefón, no nemal žiadne nové správy a cesty boli zatvorené. „Iné cestovky si svojich ľudí vzali k letisku hornou trasou, my sme mali stále čakať. Ping-pong prebiehal snáď medzi každým. Plač a strach neustupoval. Spali sme od jednej hodiny do tretej hodiny. Dym bolo vidieť aj z druhého hotela. Konečne sme sa k nejakým výsledkom dopracovali až po 23. hodinách strachu," dodáva Monika.
Najviac im nakoniec pomohli miestni dobrovoľníci. Zdraví a unavení prišli na letisko a napokon čakali na odlet domov.
Dávame do pozornosti Boli ste svedkom zaujímavej udalosti? Pošlite nám video cez novú aplikáciu mREPORTÉR