Aké šance majú vo voľbách najmladší kandidáti? Zamladi začali aj Madej, Mazurek či Fico, hovorí politológ Lenč

Do parlamentu sa chce dostať šesť uchádzačov, ktorí len tesne splnili zákonnú hranicu, aby mohli kandidovať. Štyria sú študenti, jeden grafik a jeden živnostník. Čo môžu ponúknuť voličovi? Majú vôbec šancu uspieť?

Voličom – najmä ich rovesníkom – možno môžu poskytnúť motiváciu, že aj mladí ľudia majú šancu uchádzať sa o posty v parlamente. Môžu ich presvedčiť, aby im dali svoj hlas.

V konečnom dôsledku toto v minulosti využil Smer, keď ponúkol zvoliteľné miesto na kandidátke víťazom študentskej súťaže, konkrétne Edite Angylovej a Robertovi Madejovi, alebo strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, na kandidátke ktorej sa do Národnej rady (NR) SR dostal Milan Mazurek. Avšak v prípadoch, ktoré uvádzate, je tá šanca dostať sa do parlamentu a potenciál osloviť prvovoličov priamo úmerný tomu, aké preferencie majú strany, za ktoré kandidujú títo mladí ľudia. V podstate nulové.

Prečo vôbec strany nominujú na kandidátky takto mladých kandidátov? Je to trend posledných rokov?

Jedni sa týmto spôsobom snažia zaujať potenciálnych voličov. Druhí dávajú šancu členom svojich mládežníckych organizácií. Iní sa snažia len nájsť nejakých kandidátov, aby zaplnili aspoň časť kandidátky.

Poznáme prípady úspešných politikov, ktorí sa v politike uchytili v takom mladom veku?

Čo sa týka dĺžky pôsobenia v parlamente, mohli by sme sem zaradiť Roberta Madeja, Milana Mazureka alebo napríklad aj Roberta Fica. Z menej úspešných Edita Angyalová, Juraj Šeliga, Diana Dubovská alebo Otto Brixi či Dominik Drdul.

Na opačnej strane sú 90-ročný kandidát Ladislav Lysák (Republika) a druhý najstarší 86-ročný Alojz Luknár (Spoločne občania Slovenska). Aké šance dávate týmto uchádzačom? Nominujú ich strany len do počtu alebo môžu mať nejaký výtlak?

Šance uvedených kandidátov sú priamo úmerné tomu, aké šance uspieť má konkrétna strana – Spoločne občania Slovenska je to šanca rovná nule – a tiež to, ako dokáže konkrétny kandidát alebo kandidátka osloviť voličov politickej strany, čo si myslím, že v prípade Ladislava Lysáka je tiež veľmi chabá šanca. Strany týchto ľudí nominujú najmä z dôvodu, aby oslovili dôchodcov, resp. preto, aby im zabezpečili ešte lepší dôchodok za ich verné služby. Toto je prípad poslancov Smeru Vladimíra Faiča a Dušana Muňka.

Pritiahnu podľa vás mladí kandidáti do volieb viac mladých voličov alebo prvovoličov?

V niektorých prípadoch môžu, no prvovoliči sa nerozhodujú iba podľa toho, či mladí kandidujú za konkrétnu stranu, ale podľa toho, či im tá strana niečo ponúka.