Magistrát Bratislavy 31. júla spustil systém Parkovací asistent (PAAS) v centre mesta. Zóna ohraničená nábrežím, Ulicou 29. augusta, Palisádami a Dostojevského radom, zahŕňa približne 3 600 parkovacích miest. V tejto oblasti je možné od pondelka parkovať len s platnou parkovacou kartou PAAS alebo po úhrade hodinového parkovného. Spoplatnené je parkovanie v čase od 8.00 do polnoci počas pracovných dní sadzbou dve eurá za hodinu, cez víkend a sviatky sadzbou jedno euro za hodinu.
„Prvé dni po spustení zóny je v uliciach aj vyšší počet parkovacích asistentiek a asistentov, ktorí informujú obyvateľov aj návštevníkov o zmene pravidiel. Kontrolóri budú od prvého dňa kontrolovať úhradu parkovného a tých, ktorí nebudú mať platný parkovací lístok alebo parkovaciu kartu, budú upozorňovať,” informovalo mesto na sociálnej sieti.
Parkovanie v tejto časti Bratislavy bolo spoplatnené aj doteraz, ale miesta na státie prevádzkovala súkromná spoločnosť BPS Park. Hlavné mesto s ňou malo problém a v roku 2020 iniciovalo súdny spor. V máji tohto roka súd v predbežnom právnom posúdení rozhodol, že zmluvu magistrátu so súkromníkom považuje za neplatnú. Spoločnosť BPS Park rozsudok napadla na správnom súde.
Priplatia si turisti aj miestni
Do konca júla sa za parkovanie na miestach v správe BPS Park platilo 1,80 eura za hodinu cez pracovné dni. Počas sviatkov a víkendov bolo parkovanie zadarmo. Navyše sa v pracovných dňoch platilo parkovné len do 18.00. Zavedenie PAAS teraz prináša výrazné zdraženie. Kým po starom celodenné parkovanie stálo 18 eur, teraz je to 32 eur. Cez víkend sa neplatilo vôbec, teraz je to 16 eur za deň.
Foto: PAAS.sk
Nová zóna je navyše označená ako najviac vyťažený úsek, a preto v nej neplatí bonusová karta PAAS. Tú môžu využiť vlastníci vozidiel s trvalým pobytom v Bratislave. Za ročný poplatok vo výške 10 eur dostanú od magistrátu výhodu: každý deň možnosť parkovať v regulovanej zóne dve hodiny bez poplatku. Ak každodenne dochádzate do centra mesta autom, mesačné náklady na parkovanie vám po novom stúpnu zhruba o 30 eur.
Podľa magistrátu však zmena je pre ľudí výhodná. „Spoločnosť BPS Park Starému Mestu v liste v lete oficiálne oznámila, že plánovala zvýšiť parkovné na 2,50 eur/hod., čiže mesto udržalo nižšie parkovné, ako by bolo pri pokračovaní spoplatnenia spoločnosťou BPS PARK,” argumentuje vedenie metropoly.
Čítajte viac Regulované parkovanie v Bratislave sa bude rozširovať. Pozrite sa, kde
Prevzatím regulácie parkovania bude mesto vedieť lepšie reagovať na podnety, argumentuje ďalej magistrát. Taktiež rezidenti aj návštevníci získajú navyše tisíc parkovacích miest, ktoré boli vyhradené konkrétnym nájomcom a často boli prázdne. Zároveň príjmy z regulácie parkovania, ktoré boli príjmom súkromnej spoločnosti, pôjdu po novom do rozpočtu mesta a budú investované späť pre potreby obyvateľov, uvádza sa v stanovisku magistrátu pre Pravdu.
„Budú pokrývať náklady na prípravu zón, nové dopravné značenie a jeho údržbu, parkomaty a ďalšie platobné kanály a IT systémy, kontrolu parkovania, zákaznícku podporu, úpravu verejných priestorov, ďalšie parkovacie kapacity a úpravy parkovacích miest,” uviedlo príklady tlačové oddelenie.
Doterajší prevádzkovateľ parkovania, spoločnosť BPS Park, podľa portálu FinStat mala z parkovania ročné tržby na úrovni 3 milióny až 3,6 milióna eur. Výnosy magistrátu z parkovacích lístkov a kariet boli skromnejšie. V roku 2022 hlavné mesto na nich získalo 1,9 milióna eur, mestské časti necelých 800-tisíc.
Foto: TASR, Brano Bibel
Treba uvoľniť centrum
Magistrát odôvodňuje zavedenie vysokých sadzieb parkovného potrebou vyriešiť vysokú dopravnú zaťaž v centre. „Zaradenie zóny do konkrétneho tarifného pásma závisí od toho, koľko návštevníkov parkuje v danej zóne, aký je tam nápor na parkovacie kapacity. Centrum mesta je prirodzenie lokalita, v ktorej parkuje veľa návštevníkov. Preto bolo zaradené do tarifného pásma s najvyššou tarifou,” vysvetlil hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Obyvatelia metropoly oponujú hlavne tým, že cez víkendy centrum nie je až také zaťažené autami a dalo by sa ponechať bezplatné parkovanie. Poukazujú pri tom na susednú Viedeň, ktorá síce má viac obyvateľov a turistov, ale cez víkend parkovné nevyberá.
Dopravný analytik Jozef Drahovský sa v spore prikláňa na stranu vodičov. Podľa neho totiž platené parkovanie mimo pracovných dní slúži na dosiahnutie väčších ziskov, nie na riešenie situácie. „Riešením je pravidelné prehodnocovanie ceny parkovania podľa záujmu o parkovanie. Ak sú v určitú dobu voľné miesta, vtedy treba cenu znížiť ak je to naopak, ak voľných miest niet tak cenu zvýšiť,” skonštatoval pre Pravdu. Treba dodržať aj sľub o zverejňovaní štatistiky obsadenosti parkovacích možností, doplnil. Na základe výsledkov štatistiky hľadať vhodné miesta na postavenie parkovacích domov.
Čítajte viac Paríž: máte SUV? Tak za parkovanie zaplatíte viac!
Výstavba parkovacích domov na okraji mesta a presun hromadnou dopravou rieši prichádzajúcich do mesta, ktorí majú len príručnú batožinu. Nerieši potreby domácich ani návštevníkov v rámci Bratislavy. „To je príkladom, ako mesto by mohlo vychádzať v ústrety aj domácim, aj návštevníkom,” hovorí Drahovský.
Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta je podobného názoru a pred dvoma rokmi schválilo koncepciu výstavby parkovacích domov. Vzniknúť by mali veľkokapacitné parkoviská pri Zlatých pieskoch, v Petržalke pri Janíkovom dvore či pri bratislavskej zoo. V máji magistrát vyhlásil verejné obstarávanie na spracovanie projektových dokumentácií na ich výstavbu. Hlavné mesto v minulosti tiež avizovalo, že chce parkovacie domy vybudovať v Novom Meste, Lamači, Petržalke, Dúbravke, Karlovej Vsi, Rači či vo Vrakuni.
Zavedenie regulovaného parkovania dopravnú situáciu v hlavnom meste však už významne zlepšilo, vyplýva z analýzy spoločnosti Inrix. Každý rok pripravuje svetový rebríček miest s najväčšími dopravnými kolónami. Podľa neho vodiči v slovenskom hlavnom meste v uplynulom roku strávili v zápchach priemerne 41 hodín, čo je však zlepšenie až o 58 percent oproti roku 2019, keď systém PAAS ešte nebol spustený.