Čo sa dozviete v rozhovore
- prečo môžeme už teraz povedať, že Smer, Progresívne Slovensko, Hlas a Republika to majú vo voľbách takmer isté
- aký je vzťah medzi voličmi PS a Sasky
- či môže Saska skončiť mimo parlamentu, lebo prídu o voličov na úkor PS, alebo nastane efekt snehovej gule a rozhodnú nerozhodnutí
- aký je vzťah Hlasu a Smeru a čo pre Hlas znamená, že sa po víkende vyhranil voči PS a Saske
- či sa očakáva pokles preferencií hnutia Sme rodina
- ako veľmi dokážu nerozhodnutí prekresliť politickú mapu
- kto môže byť skokanom volieb a aké šance majú dvojpercentné strany
O PS, Saske a istote prvých štyroch strán v parlamente
Smer, PS, Hlas a Republika už majú v predčasných voľbách v podstate isté, že sa do parlamentu dostanú. Z čoho sa tak dá usúdiť?
Je to kombinácia dvoch vecí – jednou je jadro. Napríklad Smer ho má na úrovni približne na úrovni 14 – 15 percent. Čiže už dnes máme 14 – 15 percent voličov, ktorí sú jednoznačne presvedčení, že prídu voliť a prídu voliť stranu Smer. Muselo by sa naozaj stať niečo naozaj nečakané, aby sa z týchto 15 percent dve tretiny rozhodli zachovať sa vo voľbách inak.
Druhou je pravdepodobnosť toho, že by sa niečo nečakané stalo. Tá sa postupne mierne zvyšuje, pretože jadrá strán na druhom, treťom a štvrtom mieste sú zákonite nižšie. Stále sú však vysoko nad hranicou piatich percent. Najmä v prípade PS a Hlasu, preto sa dá konštatovať že tieto strany sú mimo ohrozenia.
V rámci druhej voľby sa nám vytvorili pomerne jednoznačné dvojičky Hlas a Smer, PS a SaS. Prvé tri to majú pomerne isté, Saska je na hranici zvoliteľnosti. Liberáli majú pomerne široký potenciál. Čo ešte môže Saske pomôcť?
Áno, PS a Saska majú veľmi veľkú časť zdieľaného elektorátu. PS si z koláča logicky odhryzáva výrazné väčšiu časť. Tým, že Saska je druhou voľbou pre mnohých, väčšina voličov sa k druhej voľbe prikloní z taktických dôvodov – napríklad tzv. zachraňovanie strán. Voliči budú vidieť, že strana je na tom preferenčne horšie a z racionálneho kalkulu, napríklad preto, aby bolo možné zostaviť nimi želanú vládu PS a Sasky, sa rozhodnú voliť Sasku. To sme videli aj v posledných voľbách, kedy voliči zachraňovali rôzne strany. Myslím si, že najmä vtedajší voliči koalície PS/Spolu na to majú zlé spomienky, keďže sa nakoniec koalícia do parlamentu nedostala o necelých tisíc hlasov.
Čítajte viac Prieskum Ipsosu pre Pravdu: Rast Smeru a rekordné PS. Matovičove fiatky zrejme zaberajú, na Kollára doľahla kauza
Druhá vec je poloracionálny kalkul, teda že prvá voľba ich v niečo sklame – buď PS urobí nejakú zásadnú chybu v kampani, prípadne tých zdieľaných voličov odradia, alebo Saska dokáže voličov niečím presvedčiť a zvrátiť váhajúceho voliča na svoju stranu.
Môže voličov Sasky, ak by sa mali rozhodnúť pre PS, motivovať aj fakt, že sa PS doťahuje na Smer?
Videli sme to v prípade OĽaNO v posledných parlamentných voľbách. Nastal efekt snehovej gule, ktorý bol silno motivovaný tým, že sa našiel vyzývateľ v čase, kedy mal Smer historicky nízke preferencie a veľmi nízku podporu v spoločnosti v spojitosti s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. To vyvolalo v časti spoločnosti motiváciu voliť proti vtedy vládnucej strane.
Nakoniec na to doplatila strana Za ľudí a koalícia PS/Spolu, ktorým v posledných dvoch týždňoch výrazne klesli preferencie, až sa nakoniec dostali na veľmi nízke volebné výsledky, ktoré predtým prieskumy neindikovali, zatiaľ čo Igor Matovič dokázal z piatich percent narásť až na tých 25 percent. Hypoteticky sa to stať môže. Je vysoko pravdepodobné, že ak by sa PS doťahovalo na Smer, mohlo by to mať u časti elektorátu práve tento mobilizačný efekt.
O Hlase a Smere a scenároch, kto by mohol za akých podmienok vyhrať
Hlas má najväčšie percentuálne zastúpenie pri druhej voľbe stranu Smer a niekde ďalej je Sme rodina, ktorú voliči Hlasu zvažujú. Smer však môže čerpať z voličov viacerých strán. Je aj toto možno dôvodom toho, že Hlas postupne klesol?
Hlas si vymenil pozície so Smerom práve kvôli tomu, že zdieľaní voliči sa začali prikláňať k Smeru. Bola to jednoznačná korelácia poklesu a nárastu. A áno, zároveň platí, že Smer zdieľa nemalú časť voličov s Republikou, prípadne SNS. Čiže oni môžu hypoteticky ešte čerpať aj z týchto strán, nakoniec Smer má aj vysoký široký potenciál.
Republika aj SNS sú však skôr stabilné, prípadne na jemnej rastovej tendencii, takže sa veľmi nedá očakávať, že by Smer masívne odčerpal časť ich elektorátov. Zatiaľ sa to v medzičase podarilo do veľkej miery v neprospech Hlasu. Na druhej strane Hlas má zdieľaných voličov s hnutím Sme rodina, ale aj s ďalšími stranami, no sú to menšie podiely, ale môže čerpať aj z tohto rybníka. V posledných dňoch vidíme, že Hlas sa trochu jasnejšie vymedzil voči budúcej spolupráci s týmto spektrom strán, takže sa zdá, že cielia viac na voliča, ktorého zdieľajú so stranou Smer. Je to logické, keďže takýchto voličov je jednoznačne najviac.
Smer v roku 2010 síce voľby vyhral, ale Robertovi Ficovi sa nepodarilo zložiť vládu. Jediného spojenca mal v päťpercentnej SNS.
Rozdiel medzi PS a Hlasom je podľa posledného prieskumu Ipsosu pre Pravdu bol okolo štyroch percent. Dá sa už povedať, že sa začínajú obe strany vzďaľovať alebo je to stále v rovine, že sa len „predbiehajú“?
Ak by som chcel byť veľmi opatrný, tak by som povedal, že sa ešte stále len predbiehajú. No PS sa už pomaličky zaraďuje z toho rýchleho pruhu pred Hlas. Je dôležité byť si istý, že tie trendy sú také, aké meriame. Keď PS prvýkrát predbehlo Hlas, tak boli okolo toho veľké debaty, postupne to začali potvrdzovať aj ďalšie agentúry, vrátane našich, kde máme PS na druhom mieste v treťom prieskume po sebe.
Zdá sa, že je to trend, ktorý zachytili v podstate takmer všetky prieskumné agentúry. Taká je realita. Na druhej strane, keď sa pozrieme na intervaly spoľahlivosti, vidíme, že horná hranica Hlasu a spodná hranica intervalu spoľahlivosti PS sa prekrývajú, čiže strany môžu byť ešte stále približne na rovnakej alebo veľmi podobnej úrovni. Hlas má stále vyšší široký potenciál než PS. Stále ich zvažuje o čosi viac ľudí než progresívcov, zatiaľ čo PS má v tejto chvíli odhodlanejších a presvedčenejších voličov, aj to jadro je o trochu vyššie.
Čítajte viac Prieskum Ipsosu: Možné sú len tri koalície, zostaviť vládu bude ťažké pre Fica aj Šimečku. Môže Pellegrini vyhrať?
Máme tu prvú trojicu. Ak to zhrniem do jednej otázky, môže sa stať, že Hlas vyhrá voľby, resp. že PS predbehne Smer?
Hypoteticky sa môžu stať oba scenáre, aj keď v tejto chvíli Hlas nie je na vzostupnej trajektórii. Takže to, aby predbehol obe strany je asi menej pravdepodobné, než to, aby sa na líderskú pozíciu dostalo Progresívne Slovensko. Na druhej strane má Hlas slušný široký potenciál do veľkej miery zdieľaný so stranou Smer. Z hľadiska čistej matematiky by mal mať Hlas akoby lepšiu šancu predbehnúť Smer už len preto, že v momente, keby rástol Hlas, bolo by to na úkor Smeru a Smer by mu išiel v preferenciách naproti. PS nerastie na úkor Smeru, ale na úkor iných strán alebo sa mobilizuje časť nevoličov. Môžu nastať všetky varianty, ale zatiaľ sa neukazujú. Oba scenáre by zatiaľ boli proti trendom, ktoré vidíme, lebo ani PS zas až tak dynamicky ten Smer nedobieha.
O prekresľovaní mapy, nerozhodnutých voličoch a Demokratoch
V zóne ohrozenia je niekoľko strán – Saska, OĽaNO, KDH, Sme rodina, SNS, aj keď SNS je trochu iný prípad. Ohrozené je aj OĽaNO, keďže potrebuje ako koalícia získať sedem percent. Do akej miery môžu nerozhodnutí voliči ovplyvniť voľby a prekresliť politickú mapu? Nerozhodnutých je teraz zhruba tretina voličov, ak sa nemýlim.
Akokoľvek. Je otázka, aká je štruktúra a profil nerozhodnutých voličov, prípadne voličov, ktorí deklarujú, že neprídu k voľbám. Ešte stále je medzi nimi veľký podiel voličov, ktorí sa skôr hlásia k stredopravým ideám, resp. hodnotovo sa dá predpokladať, že by volili niektorú zo strán ako sú Demokrati, Modrí, prípadne Saska, prípadne ďalších, na ktorých sa pýtate.
Čítajte viac Čo sa stane, ak vyhrá Smer alebo PS? Voliči oboch strán sa boja a zvažujú odchod zo Slovenska
Takže medzi nerozhodnutými je viac voličov zo stredopravého spektra?
Nie nutne viac, ale nie je to zanedbateľná časť voličov. Stále existuje veľká časť nerozhodnutých voličov, ktorí, ak by mobilizovaní alebo by boli presvedčení, tak by inklinovali k voľbe stredopravých strán. Takže aj tieto strany majú odkiaľ čerpať, no môžu čerpať aj z elektorátu väčších strán, aj keď tam je skôr trend, že čím sú voľby bližšie, tým sa voliči strán utvrdzujú vo voľbe väčších strán. Stále nie je nič stratené ani pre strany, ktoré sa pohybujú okolo troch percent, najmä ak majú dostatočne široký potenciál, napríklad ako v prípade Demokratov, ktorý ho majú na úrovni okolo desať percent. Pokojne sa môže stať, že ak sa sklamú v prvej voľbe, dokážu sa rozhodnúť aj pre voľbu preferenčne slabšej strany.
Pri tých menších stranách ako sú Demokrati, Modrí, Maďarské fórum sa teda ešte môže stať, že sa dostanú na významnejšiu hranicu. Veľa sa debatovalo o tom, či majú odstúpiť, podľa môjho názoru je na to ešte skoro. Kedy ale nastane moment, kedy by možno mali reálne uvažovať o tom, že by mali odstúpiť?
Zoberiem to z výskumného pohľadu. Ak niekoľko dní, prípadne týždeň pred samotnými voľbami, sa bude nejaká strana pohybovať na úrovni dvoch percent, je krajne nepravdepodobné, že dosiahnu volebný výsledok na úrovni piatich a viac percent. Nebudem nikomu radiť, či má takúto situáciu vyhodnotiť, že sa má alebo nemá vzdať.
Zo skúsenosti vieme, vieme, že čím nižšia je podpora v modeli, tým je aj interval spoľahlivosti užší. Ak má strana krátko pred voľbami dve percentá, tak je veľmi nepravdepodobné, že v skutočnosti interval siaha nad hranicu päť percent. Nie, tam je ten interval niekde okolo 1 – 1,5 percenta.
Súhlasím s tým, že minimálne z hľadiska toho, čo sa s preferenciami dá za dva mesiace urobiť a čo vidíme aj z minulosti, je asi predčasné dnes konštatovať, že niektorá zo strán, ktorá je na dvoch alebo troch percentách, najmä ak majú stále široký potenciál vysoko nad piatimi percentami, že by nemala reálnu šancu dostať sa do NR SR, tak to určite nie je.
A na záver. Máte nejaký typ na skokana volieb?
Čísla nasvedčujú, že by to mohla byť strana Demokrati. V prípade Demokratov vidíme atypicky vysoký široký potenciál, je to približne desať percent ľudí, ktorí ich voľbu zvažujú. Zároveň majú nízke volebné jadro. Konverzia tých, ktorí majú stranu na druhom alebo treťom mieste na jadro je jednoduchšia, než získavať masívne voličov, ktorí vás v období pred voľbami ani nezvažujú.
Zároveň nová volebná líderka „trpí“ na nízku poznateľnosť, ktorá sa postupom času bude zvyšovať a to v momente, keď začnú diskusie. Ale uvidíme, ako obstojí. Tieto predpoklady nasvedčujú tomu, že tam je šanca dostať sa z nízkej podpory dvoch percent na úroveň, ktorá ich dostane do parlamentu. To by sa dalo považovať za skokana. Skokanom môže byť ktokoľvek ďalších, aj Saska nakoniec má veľmi vysoký široký potenciál.