Mladých Nemcov vojenská služba neláka. Podľa nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa je získavanie nových ľudí do radov ozbrojených síl najväčšou súčasnou výzvou, ktorej jeho rezort čelí. „V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka máme tento rok o sedem percent žiadateľov menej,“ priznal Pistorius počas návštevy náborového centra v Štuttgarte.
Dôvodom majú byť pracovné podmienky profesionálnych vojakov. Mladá generácia totiž kladie podľa ministra obrany väčší dôraz na skĺbenie pracovného a osobného života, čo je však pri kariére v armáde náročné. Poukázal aj na vysokú mieru predčasného ukončenia výcviku, až 30 percent. „To má veľa spoločného s očakávaniami, možno s nesprávnymi predstavami a v jednotlivých prípadoch aj s príliš vysokými nárokmi,“ dodal.
Šéf nemeckého ministerstva obrany poukázal aj na vážne dôsledky poklesu záujmu o službu v radoch Bundeswehru. Momentálne majú ozbrojené sily Spolkovej republiky Nemecko okolo 180-tisíc vojakov, a do roku 2031 plánujú ich počet navýšiť na vyše 200-tisíc. Vzhľadom na nízky záujem mladých uchádzačov sa toto číslo bude ale prehodnocovať, pripúšťa Pistorius.
„Do roku 2050 bude mať armáda o 12 percent menej ľudí vo veku 15 až 24 rokov,“ cituje ministra tlačová agentúra DPA. Podľa Pistoriusa by sa už dnes malo ministerstvo obrany sústreďovať na to, aby vojenská služba pôsobila v očiach mladších ročníkov atraktívnejšie. „Aby všetci pochopili, že Bundeswehr je skvelým zamestnávateľom,“ uzavrel Pistorius.
Foto: SITA/AP
U nás je problém iný
Slovenské úrady sa v posledných mesiacoch tiež zaoberali nábormi ľudí do radov ozbrojených síl. Začiatkom roka sa totiž rozbehla masívna dezinformačná kampaň, strašiaca údajnou mobilizáciou. Hoci ministerstvo obrany opakovane vyvrátilo tieto informácie, množstvo ľudí podalo úradom vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby.
Mnohí občania sa chceli podaním vyhlásenia vyhnúť prípadnej účasti na aktívnej obrane štátu. Podaním vyhlásenia však branná povinnosť nezaniká, vysvetlilo ministerstvo. Ide len o zmenu formy služby, ktorou by v prípade potreby občan prispieval k obrane krajiny.
Čítajte viac Mobilizácia do vojny proti Rusku? Panika, ktorú toto klamstvo vyvolalo, je prácou ziskuchtivých podvodníkov
„Na túto skutočnosť sme už upozorňovali, čo podčiarkuje zraniteľnosť spoločnosti v oblasti overovania a selekcie správ. Aj napriek snahe o informovanie verejnosti totiž množstvo občanov podľahlo falošným správam,“ skonštatoval minister obrany Martin Sklenár.
Branná povinnosť vzniká každému mužovi, ktorý je občanom Slovenska vo veku od 19 do 55 rokov. Alternatívna služba, teda služba bez zbrane, predstavuje napríklad pomoc v nemocniciach, pri kopaní zákopov, civilnej ochrane obyvateľstva či ďalšie služby v prospech Ozbrojených síl SR, pripomína rezort.
Mladých vojakov pribúda
Náš rezort obrany sa ale doteraz nestretol s problémom, ktorému čelia jeho nemeckí kolegovia. Ministerstvo tento rok totiž zaevidovalo diametrálne opačný trend. „Do služby v Ozbrojených silách SR (OR SR) sa hlási viac záujemcov ako pred rokom 2020. Za minulý rok evidujeme 3 938 žiadostí o prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka, pričom sme dosiahli najväčší počet regrutovaných občanov za uplynulú dekádu. Úspešný trend v záujme o vstup do ozbrojených síl však pokračuje aj tento rok – prvý polrok 2023 predstavoval v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nárast o 215 žiadostí,“ uviedlo pre Pravdu tlačové oddelenie rezortu obrany.
Ako ďalej konštatuje, na Slovensku je kariéra profesionálneho vojaka populárna najmä medzi mladými. „Majoritné zastúpenie majú záujemcovia vo veku od 21 do 30 rokov,“ tvrdí rezort v stanovisku. Súhlasí však, že služba v armáde a takzvaný work-life balance, teda bilancia pracovného a osobného času, sú úplne rôzne záležitosti.
„Služba vlasti si vyžaduje stopercentné nasadenie, pričom každý záujemca musí byť ochotný obetovať sa pre dobro ostatných tak, ako aj znejú slová vojenskej prísahy – s tým súvisia aj určité obmedzenia, s ktorými sa v bežnom civilnom živote zamestnaný nestretáva,“ priznáva rezort obrany.
Foto: FB/Ozbrojené sily SR
Dobrý plat a náročné podmienky
Neochotní záujemcovia o vojenské povolanie sa zrejme do služby nedostanú. Už v prijímacom konaní musí budúci vojak preukázať fyzickú zdatnosť a psychickú spôsobilosť. Splnenie týchto podmienok je nevyhnutné, keďže služba v radoch OS SR je spojená aj s povinnosťou plniť úlohy počas mimoriadnych udalostí, v náročných podmienkach a občas aj sedem dní v týždni.
Základné obmedzenia pre profesionálnych vojakov stanoví zákon, sú nimi napríklad zákaz podnikať či združovať sa v politických stranách a odborových organizáciách, alebo plnenie úloh v mieste podľa potreby ozbrojených síl.
Obetavosť profesionálnych vojakov je ale dobre platená. Podľa dát z analýzy Úradu hodnoty za peniaze je priemerný plat príslušníka OR SR vyše dvoch tisíc eur a mzdy vojakov rástli rýchlejšie, než napríklad mzdy v iných bezpečnostných zložkách. Treba uznať, že v nemeckej armáde sú podmienky pomerne horšie. Nemeckí vojaci dostavajú základný mesačný plat vo výške okolo troch tisíc eur, čo je takmer o tisíc menej ako priemerná mzda v tejto krajine.
Čítajte viac Zamestnancom štátu stúpnu platy tento rok historicky najviac. O koľko si polepšíte? (tabuľky)
V slovenskej armáde rátať možno aj s príplatkami, napríklad za ohrozenie života alebo zdravia či výkon špecializovanej činnosti. Zlepšiť podmienky pri výkone vojenskej služby sa rezort obrany snaží viacerými benefitmi – okrem iných ide napríklad o rôznorodú ponuku vzdelávania doma aj v zahraničí, programy sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. K ďalším benefitom vojenského povolania patrí možnosť výhodného ubytovania v zariadeniach ministerstva obrany, poskytovanie preventívnej rehabilitácie, ako aj možnosť bezplatného využívania športovísk, argumentuje ministerstvo obrany.
„Medzi dôvody, ktoré záujemcovia o vstup do OS SR uvádzajú v rámci prijímacieho konania, patrí zmysel pre životnú misiu – prácu – poslanie v službe vlasti a tiež atraktivitu z hľadiska dobrodružstva a životnej výzvy,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva, zaslanom pre Pravdu.
Pomohla reklamná kampaň
Prečo sa postoj mladých ľudí k vojenskej službe líši u Slovákov a u Nemcov, je ťažké odhadnúť. Zrejmé ale je, že slovenské ministerstvo obrany nenechalo nič na náhodu. Koncom mája totiž spustilo kampaň, ktorej ambíciou je postupné navýšenie počtu vojakov o 20 percent. Na podporu kampane má rezort pripravených viac ako 100-tisíc letákov. Ťažiskom má byť vysielanie reklamných spotov v televíziách, rádiách a plánovaná je aj kampaň prostredníctvom billboardov.
„Do konca roka 2024 chceme mať 17-tisíc vojakov. Ide o veľkú, no nevyhnutnú výzvu, o ktorej sme presvedčení, že je reálna. Už v roku 2022 sme navýšili tabuľkové počty na 15-tisíc, tento rok bude počet 16-tisíc a v roku 2024 pristúpime k navýšeniu o ďalšiu tisícku,“ prezradilo ministerstvo svoje plány.