Ministerka Hroncová: Ak rodičia nevidia v kultúre možnosti, neumožnia deťom umelecky rásť

Kultúra je často na poslednom mieste politického záujmu. Pri tom, ako kolabuje zdravotníctvo, chýbajú učitelia a celkovo rastú ceny všetkého, nie je veľmi priestor na umelecké debaty. Podpora štátu pre začínajúcich umelcov je nedostatočná a pre absolventov umeleckých fakúlt nie je na slovenskom pracovnom trhu miesto.

20.08.2023 06:00
Ministerka kultúry Slovenskej republiky Silvia... Foto: ,
Ministerka kultúry Slovenskej republiky Silvia Hroncová.
debata (12)

Ministerka kultúry Silvia Hroncová dostala na pár mesiacov do vienka opomínaný rezort. Kultúra na Slovensku potrebuje lepšie financovanie a tak verí, že to ministerstvu financií vysvetlí. „Kultúra je nevyčísliteľná investícia do budúcnosti,“ zdôraznila v rozhovore pre denník Pravda.

Ako trávite tohtoročné kultúrne leto?

Som rada, že na úvod nášho rozhovoru zaznieva slovné spojenie „kultúrne leto”. Činoherné divadlá, symfonické orchestre alebo operné súbory plánujú svoju činnosť na sezóny a leto je, prirodzene, časom načerpania nových síl pre ich umelcov a umelkyne. Na druhej strane, leto je pre nás skvelou možnosťou cestovať za kultúrou a umením mimo nášho domova. Kultúrne leto trávim aj na cestách návštevami kultúrnych inštitúcií, a to nielen tých, ktoré spadajú pod moje ministerstvo. Zúčastnila som sa na Slávnostnom záverečnom koncerte 68. ročníka Music Festivalu v Piešťanoch, kde bol uvedený kultový film Zem Spieva od Karola Plicku z roku 1933 za sprievodu Štátnej filharmónie Košice a Speváckeho zboru Lúčnica.

Videla som skvelého Hamleta na Letných shakespearovských slávnostiach, zúčastnila som sa na literárnom festivale Mesiac autorského čítania v Bratislave i na festivale Viva Musica!. Prijala som i pozvanie salzburského Múzea moderného umenia, ktoré prenieslo výstavu výnimočnej sochárky Marie Bartuszovej z londýnskej Tate Modern. Už sme absolvovali kontrolný deň na rekonštruovanom hrade Krásna Hôrka a návštevu Múzea Betliar, chystám sa na Spišský hrad, do Slovenskej knižnice pre nevidiacich v Levoči, do Slovenskej národnej knižnice v Martine, do Múzea holokaustu v Seredi a do ďalších inštitúcií. Pre mňa sú, samozrejme, tieto cesty pracovné, pretože chcem so zástupcami kultúrnych inštitúcií hovoriť o pracovných témach, o ich prioritách, plánoch a víziách na ďalšie roky.

papez frantisek, hoax, ai Čítajte viac Ministerstvo kultúry bude dotovať mediálnu výchovu a boj proti dezinformáciám

Aký je podľa vás stav kultúry na Slovensku? Ako hodnotíte kultúru v regiónoch?

Verím v silu kultúry a umenia spájať rozmanitých ľudí a prispievať k vzdelávaniu a ku kultivácii života všetkých občanov. Infraštruktúra, ktorú zmieňujete, je v regiónoch na Slovensku rôznorodá. Jej neprehliadnuteľná časť je podporovaná z verejných zdrojov, ale ešte viac ma teší, že za posledné roky cítiť zvýšenú aktivitu občianskych združení v regiónoch, a to práve aj v ekonomicky menej rozvinutých, v menších mestách a obciach. Takto sa pozdvihuje nielen regionálna kultúrna infraštruktúra, ale aj vzdelávanie a cestovný ruch.

Podobným príkladom je občianske združenie Gotická cesta, ktoré má za sebou neuveriteľne vzácnu prácu v regiónoch Gemer, Malohont a Novohrad, ktoré sú bohaté na výnimočné sakrálne i technické stavby. Je to dobrá práca občianskych aktivistov, historikov, architektov, ale aj zástupcov cirkví. Odhaľujú a sprístupňujú vzácne sakrálne i technické pamiatky, o ktorých ešte donedávna vedela len odborná verejnosť. Vlani sa im dokonca podarilo získať Značku európskeho dedičstva, ktorá sa svojím významom blíži k pamiatkam UNESCO. Zápis získali stredoveké nástenné maľby v dvanástich kostoloch v Gemeri a Malohonte. Je až neuveriteľné, aké úspechy dosiahla ďalšia iniciatíva, Čierne diery, v zmene uvažovania o poškodených a chátrajúcich architektonických pamiatkach a ich ďalšom využití pre miestne komunity. Nejde len o známy klasicistický kaštieľ Coburgovcov v Jelšave, ale aj o moderné pamiatky ako Dom umenia Piešťany od Ferdinanda Milučkého.

Obdivujem mnohé ďalšie občianske aktivity, ktoré dávajú nový obsah, zmysel a účel pamiatkam s nezameniteľnou stopou v pamäti miestnych komunít, ako je občianske združenie Truc sphérique, ktoré prevádzkuje etablované kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie, alebo občianske iniciatívy, ktoré presvedčili rožňavskú samosprávu a pustili sa do obnovy a nového využitia bývalého františkánskeho kláštora. A nejde len o aktivistov, ale aj o podporné organizácie, akými sú napríklad Bystriny, ktoré napomáhajú, aby sa veľké ciele a plány podarili zrealizovať, aj keď sa prvé nadšenie stretne s každodennou realitou. Vďaka tomu sa kníhkupectvá ako Artforum otvárajú aj na miestach v regiónoch, kde je to ešte dôležitejšie než v Bratislave. Toto je tá „neštátna nezriaďovaná kultúra“, ktorá napriek tomu, že nemá veľa finančných zdrojov, tak vyrastá zdola v jedinečných miestnych komunitách, kde je entuziazmus hmatateľný. A práve desiatky a stovky týchto aktivít sú skutočným základom nezávislej kultúrnej infraštruktúry v regiónoch. To veľmi obdivujem a oceňujem.

Martin Huba má rád divadlo, ktoré dáva ľuďom rozhrešenie
Video

Ste spokojná s tým, ako pokračuje čerpanie financií z európskych programov, konkrétne pre kreatívne centrá?

Máme tri výzvy v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu, a to Central, Decentral a React. Ministerstvo kultúry sa bude snažiť do konca roka pomôcť k čo najlepšiemu čerpaniu končiaceho sa programového obdobia. V Reacte sme otvorili zásobník kultúrno-kreatívnych centier na to, aby sa aj doteraz neúspešní žiadatelia mohli uchádzať o finančné prostriedky smerované ku skvalitneniu vlastnej infraštruktúry. Ide o divadlá, múzeá, knižnice, galérie a ďalšie. Urobíme všetko pre to, aby sa čo najviac zdrojov z týchto programov aj vyčerpalo.

Kultúra je dlhodobo podfinancovaná a jej postavenie v našej spoločnosti nie je úplne ideálne. Ako sa to dá zmeniť vzhľadom na nutné šetrenie?

Na množstvo peňazí v kultúre a umení sa môžete pozerať z rôznych uhlov. Na Slovensku vynakladáme na kultúrne služby asi pol percenta hrubého domáceho produktu, čo je priemer medzi krajinami Európskej únie. Je to však menej než napríklad v Slovinsku, Česku alebo Estónsku, čo sú z pohľadu kultúrnej infraštruktúry porovnateľné krajiny. Čo je však na Slovensku nespochybniteľné, je vysoký investičný dlh. Nedávno sme na ministerstve kultúry zverejnili Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu do roku 2030, na ktorej sa pracovalo posledné roky. Chceme vytvoriť lepšie podmienky pre sponzoring v kultúre vo forme zákona o kultúre. Ide o beh na dlhú trať.

Aktuálne pripravujeme revíziu požiadaviek rezortných inštitúcií, a to pre roky 2024 až 2026. Je našou misiou vysvetľovať, prečo sú dnes pre nás kultúra a umenie dôležité, ako môžu spoluvytvárať našu identitu a prispieť k tomu, aby sme boli slobodnou, kultúrne rôznorodou a sebavedomou krajinou hodnotovo pevne ukotvenou v demokracii. Už som spomínala, že často vzniká silná kultúrna infraštruktúra zdola, iniciatívou miestnych alebo záujmových komunít. Komunikujeme so všetkými našimi podpornými fondmi – Audiovizuálnym fondom, Fondom na podporu umenia, Fondom na podporu národnostných menšín. Budeme sa v diskusii s ministerstvom financií usilovať o aspoň mierne zvýšenie rozpočtov jednotlivých fondov, ktoré by zohľadnilo infláciu a nárast cien energií. Koniec koncov kultúra je nevyčísliteľná investícia do budúcnosti.

Zbierky Trenčianskeho múzea obohatí unikátny nález
Video

Zmení podľa vás Trenčín fakt, že o tri roky z neho bude Európske mesto kultúry?

O titul Európske mesto kultúry sa bude Trenčín v roku 2026 deliť s fínskym mestom Oulu. To je známe vďaka takzvanému „fenoménu Oulu“, teda celkovej premene mesta od priemyselnej orientácie smerom k vedomostnej ekonomike. Už príklad Košíc, ktoré boli naším prvým Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2013, ukazuje, ako veľmi môže tento status pomôcť celému regiónu. V Európe je už celý zástup miest, ktoré na seba strhli pozornosť. Miestnym obyvateľom priniesli do tej doby nedostupné umelecké zážitky, vytvorili kvalitnú infraštruktúru pre kultúru a umenie, z ktorej doteraz čerpajú. A predovšetkým trvale zmenili uvažovanie miestnych komunít o význame kultúry s dosahmi na ekonomiku a zamestnanosť regiónu.

Hodnotiace práce o Košiciach, ale aj z ďalších miest, hovoria o tom, že status Európskeho hlavného mesta kultúry prináša okrem iných takisto pozitívny dosah na tržby zo služieb, ako je napríklad ubytovanie, že kultúra a umenie sú sprostredkovávané väčšiemu počtu miestnych obyvateľov, a že sa tiež mení štruktúra divákov a návštevníkov v prospech vyšších aktívnych vekových skupín. Je to obrovská výzva s veľkým potenciálom. Samozrejme, tomu predchádza náročná dlhodobá príprava, finančné investície i vyjasnenie si postavenia jednotlivých aktérov. Trenčín sa teraz môže oprieť o zákon o Európskom hlavnom meste kultúry, ktorý je od 1. júla účinný. Štát pohotovo zareagoval na možné komplikácie so spolufinancovaním a s verejným obstarávaním a poskytol Trenčínu dostatočnú oporu. Úspech Trenčína bude úspechom celého Slovenska.

Divadlo Aréna Petržalka rekonštrukcia Vodná veža Čítajte viac Zrekonštruovali Národnú kultúrnu pamiatku Vodná veža v areáli Divadla Aréna na Tyršovom nábreží

Ako by ste pristúpili k navýšeniu rozpočtu podporných fondov a schém? Majú podľa vás šancu začínajúci umelci presadiť sa na trhu?

Som rada, že súčasné možnosti financovania kultúry z verejných zdrojov vnímate aj v kontexte podpory začínajúcich umelcov. A to preto, že ich podpora ešte viac leží na pleciach občianskych iniciatív a občianskej spoločnosti, než len na rezortných organizáciách ministerstva kultúry. Jednotlivé fondy sú nezávislé verejnoprávne inštitúcie, tak ako si nastavujú stratégiu, svoje programovacie obdobia, svoje programy a podprogramy, tak aj zodpovednosť leží na rozhodnutí ich riaditeľov, rád a komisií fondov. Rola ministerstva kultúry je hlavne v oblasti legislatívy a pomoci pri navýšení financií. Mojím záujmom je ministerstvu financií zrozumiteľne vysvetliť, že navýšenie príspevku do fondov bude mať pozitívny ekonomický aj vzdelávací dosah na celú spoločnosť.

Má na Slovensku budúcnosť nezriaďovaná kultúra?

Rada sa k tejto téme vrátim. Vždy pociťujem rozpaky, a nie som sama, keď mám vysloviť slovo „nezriaďovaná“. Toto označenie vzniklo pre označenie neštátnych iniciatív a inštitúcií. Nemyslím si, že toto rozdelenie zriaďovaná – nezriaďovaná je budúcnosťou kultúrnych iniciatív a kultúrnych inštitúcií. Budúcnosť vidím vo viaczdrojovom financovaní, ktoré stojí na viacerých „nohách“ a peniaze čerpá nielen z verejných zdrojov. Opäť sa vraciam k Stratégii kultúry a kreatívneho priemyslu 2030, ktorá podrobne popisuje problémy financovania, pripomína chýbajúcu legislatívnu a nedostatočné legislatívne a ekonomické možnosti zapojenia súkromného sektora. Riešením je aj prijatie zákona o kultúre, ktorý by zaviedol prehľadné mechanizmy podpory. Samozrejme, svoju časť práce musí vykonať aj ministerstvo kultúry, a to aktívnejšie komunikovať s vyššími územnými celkami, mestami a obcami a hľadať prierezovosť aj vo financovaní.

Ako sa môžu absolventi uplatniť na kultúrnom trhu?

To je veľká téma. Posilniť umelecké školstvo na všetkých jeho úrovniach: základné umelecké školy, konzervatóriá, vysoké umelecké školy, ale takisto platformy pre mladých profesionálov – hudobné letné školy, „masterclassy“ pre najnadanejších mladých hudobníkov a tiež medzinárodné interpretačné súťaže. Skutočný problém nastane, keď rodičia talentovaných detí nebudú v umeleckom vzdelávaní vidieť alternatívu pre svoje deti a neumožnia im umelecky rásť.

Pochopiteľne, práve zaujímavé uplatnenie, možnosť umeleckého rastu, a to vrátane ohodnotenia, je tou skutočnou motiváciou. Umelecké školstvo je jedna z kľúčových oblastí do budúcnosti. Vnímam, že sa viaceré profesie a odbornosti v umeleckom svete vytrácajú alebo nedosahujú skutočne špičkovú úroveň. Nemôžeme byť predsa o pár rokov zaskočení, že máme málo členov operného zboru, orchestra či iných umeleckých zložiek. A kultúrne inštitúcie a iniciatívy potrebujú aj kvalitný manažment. Umenie môže dobre fungovať len vtedy, keď je prepojené s dobrým riadením. A v tom môže zohrať školský systém kľúčovú rolu.

Peter Weiss Čítajte viac Máme stratégiu proti skupovaniu národných kultúrnych pamiatok?

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Ministerstvo kultúry #Silvia Hroncová