Bratislavská eseročka bola vraj zapletená do schémy obchádzania reštrikcií zavedených proti ruskej vojenskej mašinérii a predaja zbraní i munície zo Severnej Kórey.
Americké ministerstvo financií pridalo na sankčný zoznam Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) ministerstva financií slovenskú spoločnosť Versor, ktorá je podľa Američanov spojená so slovenským občanom Ašotom Mkrtyčevom. Spojené štáty ho zaradili na sankčný zoznam v marci, pretože tohto muža považujú za organizátora obchodu so zbraňami medzi Ruskom a Severnou Kóreou (KĽDR).
Americké ministerstvo financií podozrieva slovenskú firmu z toho, že sa podieľala na obchodoch so zbraňami v čase vojenskej agresie Ruska na Ukrajine. Keďže Putinova armáda strácala na bojisku ťažkú techniku a dochádzali jej zásoby munície, malo Rusko o dodávky zbraní požiadať KĽDR.
Sprostredkovateľom obchodu mal byť podľa Američanov práve Mkrtyčev a s ním spojené firmy. „Prostredníctvom rokovaní s KĽDR a ruskými predstaviteľmi zorganizoval Mkrtyčev potenciálne plány na presun viac ako dvoch desiatok druhov zbraní a munície do Ruska výmenou za celý rad tovarov vrátane surovín a komodít pre KĽDR,” odôvodňuje svoje rozhodnutie americké ministerstvo financií.
Čítajte viac Štát zaostáva vo vymáhaní sankcií voči Rusku. Spoločný koordinačný orgán mešká
Odsúdený obchodník so zbraňami
Ašot Mkrtyčev je slovenský občan azerbajdžanského pôvodu. V minulosti sa venoval obchodu so zbraňami a figuroval v niekoľkých trestných stíhaniach. Podľa informácií denníka Plus jeden deň prišiel na Slovensko roku 1995, občianstvo získal roku 1999 sobášom. Býval v Snine a v meste bol známy tým, že chodil v bielych oblekoch a vozil sa na bielych luxusných autách.
Do pozornosti médií sa dostal roku 2002, keď bol obžalovaný z objednávky vraždy podnikateľa Františka Galandu, ktorý bol konkurentom Mkrtyčeva v obchode so zbraňami a s vojenským materiálom. Okresný súd v Prešove ho trikrát odsúdil na dvadsaťročný pobyt za mrežami, krajský súd rozhodnutia zrušil a vrátil kauzu na nižší súd. Podnikateľ nebol v tejto veci dodnes právoplatne odsúdený.
Istý čas však aj tak strávil za mrežami. Počas vyšetrovacej väzby sa Mkrtyčev dopustil ďalšieho trestného činu – marenia spravodlivosti. Keď ho dozorcovia v júni 2008 viedli do eskortnej miestnosti, na chodbe súdu stojacemu vyšetrovateľovi Úradu boja proti organizovanej kriminalite, ktorý svedčil proti nemu v prípade vraždy, sa vyhrážal podrezaním. Za to ho právoplatne odsúdili na tri roky väzenia. Po odpykaní dvoch tretín trestu sa roku 2010 dostal na slobodu.
Po prepustení mal pred médiami povedať, že sa naďalej plánuje venovať obchodovaniu so zbraňami a chce rozbehnúť výrobu obrnených transportérov. Podľa Plus jeden deň Mkrtyčev oprávnenie na obchodovanie so zbraňami a s vojenským materiálom mal. Vydali mu ho ministerstvá obrany a hospodárstva roku 2002 napriek tomu, že už bol v tom čase stíhaný za organizovanie zločineckej skupiny a rozsiahle ekonomické podvody.
V marci, keď ho USA pridali na zoznam OFAC, už však popieral, že by mal niečo spoločné s obchodovaním so zbraňami. „Z Ruska do Kórey chcem doviezť múku, pšenicu, čokoládu, nejaké konzervy. So zbraňami neobchodujem. Nemám na to ani firmu, ani licenciu. Som z toho prekvapený,“ uviedol Mkrtyčev pre televíziu Markíza. Kontroverzný podnikateľ už dlhší nebýva na Slovensku a častejšie sa zdržiava v Moskve, Číne či v krajinách Blízkeho východu.
Schránková zbrojovka
Teraz americký rezort financií trestá firmy, v ktorých má Mkrtyčev údajne pôsobiť. Jednou z nich je slovenská spoločnosť Versor. Podľa Američanov ju totiž Mkrtyčev využíval na rokovania so spoločnosťami v zahraničí a pôsobí v nej vo funkcii prezidenta. "OFAC identifikuje Versor ako subjekt, ktorý vlastní alebo kontroluje, alebo v jeho mene konal, priamo alebo nepriamo, Mkrtyčev,” uvádza sa v stanovisku úradu.
Firma Versor sa podľa informácií na svojej webovej stránke zameriava na vývoj, výrobu a obchod s produktmi obranného priemyslu. „Zahŕňa špecialistov z východnej Európy, zo Strednej Ázie, z Ruska a krajín bývalého východného bloku, ktorí majú vyše 20-ročné skúsenosti,” uvádza sa na stránke firmy, čo sama seba opisuje ako vojenskú obchodnú spoločnosť, ktorá má oprávnenia obchodovať s produktmi obranného priemyslu na národnej aj medzinárodnej úrovni.
Spoločník a konateľ Versoru Vladimír Guzy napriek tomu tvrdí, že firma sa zaoberá inou agendou. „Žiadne zbrane ani muníciu nevyrábame a ani sme s tým neobchodovali. Venujeme sa náhradným dielcom na obrnenú techniku, ktorá sa kedysi vyrábala na Slovensku. Nákup, predaj a renováciu v rámci slovenských spoločností. Za posledných päť rokov sme obchod s touto komoditou mimo územia Česka a Slovenska nevykonali,” uviedol pre Pravdu.
Guzy je zakladateľom a jediným spoločníkom potrestanej eseročky, vyplýva z informácií obchodného registra. Meno Mkrtyčeva v zápise o firme nefiguruje vôbec. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré je správcom registra slovenských spoločností, pre denník Pravda uviedlo, že americký rezort financií kontaktoval slovenské vládne inštitúcie v súvislosti so zaradením spoločnosti Versor na sankčný zoznam. Nemajú však vedomosť, na základe akých dát OFAC spojil túto spoločnosť s Ašotom Mkrtyčevom.
„I keď v databázach ministerstva spravodlivosti nie je pán Mkrtyčev vo vzťahu k tejto spoločnosti evidovaný, nie je možné vylúčiť, že túto spoločnosť riadi. Nie je nám však známe, na základe čoho Ministerstvo financií USA dospelo k tomuto záveru,” uviedol rezort.
Čítajte viac Slovensko nevie, čo robiť so sankčným zoznamom
Ministerstvo financií pre Pravdu uviedlo, že informácie o zaradení slovenskej firmy na sankčný zoznam OFAC malo ešte predtým, ako to bolo oficiálne oznámené. Vyjadriť sa k tomu, aký vzťah má Mkrtyčev k firme Versor, rezort však odmietol. „Ministerstvo financií nemôže v súčasnosti poskytnúť viac informácií k danej problematike,” uviedlo v stanovisku.
Konateľ Versoru Guzy priznáva, že sa s kontroverzným podnikateľom zo Sniny pozná osobne. „Dávnejšie bol u nás zamestnaný a snažili sme sa o zahraničnoobchodnú činnosť, ale nebol z toho žiaden väčší úžitok – okrem skúseností," poznamenal pre náš denník. Doplnil, že nemá informácie o obchodných aktivitách Mkrtyčeva. "Ale ak je to s tými sankciami reálne, asi musí byť dosť dôležitou persónou. Alebo v tých spravodajských službách sú asi takí ľudia ako v slovenskej politike,” dodal ironicky.
Prepojenie eseročky Versor a kontroverzného podnikateľa Mkrtyčeva odhaľuje ďalšia firma, ktorá sa dostala na zoznam OFAC spolu s tou slovenskou. Ide o kazachstanskú spoločnosť Defense Engineering. Aj tú v USA podozrievajú z účasti na obchodovaní s KĽDR. Jej spoločníkmi sú dvaja ľudia, Ašot Mkrtyčev a Irina Matveeva. Tá istá žena figuruje v spoločnosti Versor KZ, ktorá je dcérskou firmou slovenskej eseročky Versor.
Versor má však problém aj s ruskými úradmi. Firma je totiž od vlaňajšieho novembra zaradená na ruskom sankčnom zozname. Je na ňom 74 zbrojárskych a vojenských firiem z rôznych krajín, s ktorými sa zakazuje obchodovanie či akákoľvek spolupráca.
Zostavenie zoznamu nariadil vlani ruský prezident Vladimir Putin ako odvetný krok proti takzvaným nepriateľským štátom, ktorými sú USA, Austrália, členské krajiny Európskej únie, Kanada, Ukrajina či Japonsko.
Zbrojárska firma síce pôsobí na trhu viac ako desať rokov a od roku 2018 mala povolenie ministerstva hospodárstva na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, je však náročné zistiť, aké zbrane firma presne vyrába a predáva. Spoločnosť síce pred niekoľkými rokmi hľadala projektantov a konštruktérov na zostrojenie „výrobkov obranného priemyslu”, v pracovnom inzeráte však uviedla len schránkovú adresu. Nie je tak jasné, či vôbec továreň alebo výrobnú halu má.
V minulosti eseročka odkupovala od ministerstva obrany a štátnych zbrojárskych podnikov starší vojenský materiál a optické prístroje. Svedčia o tom informácie z Centrálneho registra zmlúv. Obchodovanie však nebolo finančne prospešné, ako vyplýva z účtovných závierok spoločnosti. Versor skončil so slušným ziskom približne 1,5 milióna eur len v roku 2015, inak je v stratách, ktoré v niektorých rokoch presahovali 200-tisíc eur. Navyše, spoločnosť má nedoplatok na daniach v sume 36-tisíc eur.
Čo sankcie USA znamenajú
Reštrikcie amerického rezortu financií zrejme biznisu Versoru nepomôžu. Zaradenie na sankčný zoznam totiž znamená, že všetok majetok spoločnosti bude v Spojených štátoch amerických zablokovaný. Postih môže čakať aj firmy či osoby, ktoré by mu mohli pomôcť sankcie obísť alebo s ním uzavrú „určité transakcie“.
Ministerstvo financií však pre Pravdu uviedlo, že sankčný zoznam OFAC je sankčným zoznamom USA, ktorý sa primárne na Slovensku neuplatňuje. "V prípade amerických sankcií nemá ministerstvo financií žiadne kompetencie, resp. tieto sankcie nie sú pre slovenské podnikateľské subjekty priamo záväzné,” informovalo ministerstvo.
Aby boli americké reštrikcie vymáhateľné aj na území Slovenska, osoby zo sankčného zoznamu USA by museli byť najskôr zaradené na sankčný zoznam OSN, sankčný zoznam EÚ či slovenský zoznam. „V tomto prípade by ich boli naše orgány alebo fyzické či právnické osoby na Slovensku povinné uplatňovať. To však neznamená, že sankcie USA nie sú voči slovenským osobám vykonávané, najmä ak majú USA možnosť tieto sankcie priamo alebo nepriamo vymáhať,” uviedol rezort justície.
Ministerstvo financií tiež pripomína, že OFAC je sankčný zoznam, ktorý musia uplatňovať všetky americké spoločnosti po celom svete. „Musia sa ubezpečiť, že ani ich obchodní partneri tieto sankcie neporušujú. V prípade, ak by tak nepostupovali, hrozili by im reputačné a z toho vyplývajúce ekonomické riziká. Preto možno očakávať, že spomínanej firme budú obmedzené niektoré služby spoločnosťami, ktoré majú amerických vlastníkov,” vysvetlil rezort v stanovisku. Ide napríklad o finančné domy, ktoré môžu firme obmedziť poskytovanie bankových služieb, doplnili.
Konateľ Versoru Guzy pre Pravdu zhrnul, že sankcie v USA alebo Rusku ho nezaujímajú. „Ak to preberie Európska únia, potom sa rozhodnem, čo s tým,” uzavrel podnikateľ.