Frekvencia výskytu slov „progresívci, blázni, progresívny puč či pani prezidentka je Progresívne Slovensko“ sa v slovníku bývalých opozičných politikov s blížiacim sa dátumom predčasných volieb stupňuje. Progresívci predbehli Hlas a pomaly sa doťahujú aj na Smer. Kým v minulosti sa do volieb vrhli po hlave, tieto voľby sú na čele s Michalom Šimečkom opatrnejší.
Vysvetlenie je uveriteľné, no fotka s Hamranom diskriminuje oboch
Na stranu šéfa Smeru Roberta Fica, ktorý už od zadržania bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara hovorí o policajnom prevrate a snahe pomôcť progresívcom, sa pridal aj líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. Ten si zas osvojil pomenovanie „štátny rozvrat“. Nové obvinenia totiž padli nielen v prípade kandidáta Gašpara, ale aj v prípade nominantov Sme rodiny na post šéfa SIS – Vladimíra Pčolinského a Michala Aláča.
Podľa Kollára táto situácia pomáha Smeru, ale aj PS. Keď si však sadol v diskusnej relácii ta3 V politike za jeden stôl s Ficom, zhodli sa takmer vo všetkom a vytiahol fotografiu trojky na kandidátke PS Michala Trubana s policajným prezidentom Štefanom Hamranom. S touto témou prišiel líder Hlasu Peter Pellegrini, ktorý sa v diskusii pýtal priamo Šimečku, čo robil vtedajší šéf Lynx Commanda na politickom sneme ich strany.
„Som zakladateľ PS, bol som na všetkých snemoch PS a na žiadnom som nestretol žiadneho policajného prezidenta,“ reagoval Šimečka. Keď sa Pellegrini opravil, že šlo o event, líder PS uviedol, že podobných eventov či mítingov mali stovky a prísť môže ktokoľvek.
Deň na to zverejnil člen Hlasu Matúš Šutaj Eštok, ktorý svojou aktivitou na sociálnej sieti PS nešetrí, fotografiu zo spomínanej akcie, ktorú vyťahujú viacerí vrátane Kollára. Fotografia pochádza spred štyroch rokov z verejného kampaňového podujatia vtedajšej koalície PS/Spolu v Komárne. K článku ju zverejnil 15. novembra 2019 denník Sme.
„V tej dobe malo Spolu Miroslava Beblavého záujem o to, aby pán Hamran za koalíciu kandidoval. Na podujatí vtedy koalícia PS/Spolu predstavovala opatrenia pre ľudí z južného regiónu Slovenska. Toto všetko sú roky známe informácie,“ okomentoval pre Pravdu Truban.
Čítajte viac Víťazstvo na úkor spojencov? Smer a PS oslabujú Hlas. Šimečka berie aj nerozhodutých, Smer voličov Republiky
Podľa Kollára mu v koalícii v tom čase ponúkali miesto ministra vnútra. „Môžeme vylúčiť, že by od PS dostal ponuku na akýkoľvek konkrétny post,“ reaguje bývalý šéf PS. „Koalícia PS/Spolu sa do parlamentu nedostala a o obsadení kľúčových pozícií v štáte nerozhodovala,“ dodal Truban.
Líder PS Šimečka na margo štyri roky starej fotografie pripomenul takisto niekoľko rokov starú fotografiu, na ktorej je Kollár na dovolenke na Kube spolu s Tomášom Rajeckým a Jurajom Ondrejčákom alias Piťom, šéfom mafiánskej skupiny piťovcov.
Podľa slov Hamrana nešlo o akciu PS, ale o akciu Spolu. Míting sa konal pár metrov od Hamranovho domu a okrem záujmu o región, v ktorom býva, prišiel strane Spolu oznámiť svoje rozhodnutie. „Bol som im oznámiť, že nebudem kandidovať ani s nimi v budúcnosti spolupracovať,“ povedal Hamran v rozhovore pre Sme.
Politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč si myslí, že fotografia diskriminuje obe strany, a to navzdory tomu, že ich vysvetlenie je uveriteľné. „Nehovoriac o tom, že sa stane súčasťou predvolebnej antikampane voči Progresívnemu Slovensku, poslúži aj ako nástroj kritiky práce policajného zboru,“ zhodnotil pre Pravdu.
Súčasný policajný šéf mal aj v tomto volebnom období dostať viacero ponúk a to vrátane Progresívneho Slovenska, no odmietol ich. „Tak ako aj iné politické strany, aj my sme sa zaujímali o to, či pán Hamran plánuje vstup do politiky. Jeho odpoveď bola „nie“ a tým sa to skončilo,“ dodal Truban.
Na muške je aj Spišiak
Kritická situácia v bezpečnostných zložkách má vraj pomáhať PS aj kvôli bývalému policajného prezidentovi a predchodcovi Gašpara Jaroslavovi Spišiakovi. Hamrana do funkcie policajného prezidenta vymenoval vtedajší minister vnútra za OĽaNO Roman Mikulec. Podľa Kollára ho navrhol práve predchodca Gašpara Jaroslav Spišiak, ktorý od apríla 2020 Mikulcovi radil.
Fico ho označil za jedného z „architektov honu na opozíciu“. Spišiak pôsobí v PS ako odborník v témach spojených s ministerstvom vnútra, vnútornej bezpečnosti a boja proti zločinu. Za svoj cieľ si bývalého šéfa polície zvolil aj kandidát za SNS Tomáš Taraba. „Boli ste včera (17. augusta, pozn. red.) o 15:32 v Petržalke v areáli Lynx Komanda s viceprezidentom policajného zboru a zobrali ste si odtiaľ nejakú červenú obálku?“ pýtal sa vo videu a celú situáciu označil za fiasko PS.
Spišiak reagoval krátkym videom, na ktorom vytiahol z červenej obálky papier s krátkym textom. „Volám sa Jaroslav, nie Jozef. A teraz trochu serióznejšie,“ uviedol. „Celý príbeh pána Tarabu je nepravda,“ reagoval Spišiak „Viem presne dokázať polohami GPS z motorového vozidla ako aj mobilu, kde presne som sa nachádzal,“ dodal.
Nech sa na udalosti okolo obvinených šéfov SIS a NBÚ, resp. na kauzu, v ktorej figuruje Gašpar podľa Lenča pozrieme z akéhokoľvek uhla pohľadu, je len ťažko vidieť spojitosť medzi kauzami a preferenciami PS. „Progresívne Slovensko rastie preto, že v ňom voliči stredopravých strán vidia stranu, ktorá môže vo voľbách uspieť a preto mu deklarujú svoju podporu,“ konštatuje politológ.
Ak sa podľa Lenča pozrieme na aktuálne kauzy a na to, ako ich jednotlivé strany komunikujú a ako na ne pripravovali svojich voličov, „kus poctivej roboty“ robí najmä Smer. „Snaží sa všetky kauzy využiť ako „dôkazy“ potvrdzujúce ich dlhodobé vyjadrenia o tom, že tu existujú organizované aktivity zamerané voči opozícii, voči nim. Snaží sa stavať do pozície „obete režimu“ a na báze tejto mystifikácie získať podporu voličov, ktorí sú viac či menej presvedčení o tom, že tu existuje nejaké „sprisahanie“ voči Slovensku, voči nim,“ myslí si.
Útoky z každej strany
Útokmi nešetrila ani strana Hlas. „Za výčiny polície tak nesie plnú politickú zodpovednosť prezidentka republiky, predseda úradníckej vlády, špeciálny prokurátor a skutočné vedenie ministerstva vnútra, v ktorom sa politicky čoraz viac presadzuje hnutie Progresívne Slovensko,“ uviedla strana v stanovisku.
Foto: Pravda, Ipsos pre Pravdu a Denník N
Útoky na adresu PS sa začali dávno predtým, než sa verejnosť dozvedela o akciách NAKA. Predseda KDH Milan Majerský niekoľkokrát rázne vyhlásil, že nepôjde do koalície so žiadnou stranou, ktorá bude presadzovať registrované partnerstvá, na čom sa zhodol s Borisom Kollárom. Podľa Šimečku by demokraticky orientované strany nemali teatrálne kresliť červené čiary.
Kollár by zas radšej videl na premiérskej stoličke Fica než lídra PS. „Pevne verím, že sa takéto niečo neudeje, žeby vládu zostavoval premiér Šimečka. To by bolo pre túto spoločnosť katastrofa,“ povedal pred časom. Šimečka má na rozdiel od Fica výhodu novej tváre bez káuz, no riadenie krajiny by Kollár radšej prenechal lídrovi Smeru. „Určite by som bol radšej za politiku, ktorá je viac konzervatívnejšia a viac sociálna k ľuďom,“ dodal.
Foto: FB/Michal Šimečka
„Včera hovorili, že nemáme žiadne skúsenosti s riadením. Dnes naopak tvrdia, že to tu riadime všetko. S čím prídu zajtra?“ napísal na sociálnej sieti Šimečka. Volebnej líderke Demokratov Andrei Letanovskej zas prekáža, že sa PS nevyhraní voči Hlasu.
„Nemôžeme vajatať, že počkajme na voľby a uvidíme. Poďte ľuďom jasne povedať, s kým chcete a nechcete vládnuť, vrátane toho, či budete vládnuť s Hlasom,“ napísala. Líderke strany Za ľudí Veronike Remišovej, ktorá kandiduje vo voľbách v koalícii s hnutím OĽaNO, takisto prekáža nejasný postoj voči spolupráci so stranou Hlas. „KDH a Progresívne Slovensko by mali voličom jasne povedať, kde stoja vo vzťahu k novému Smeru, pretože to vyžaduje základná férovosť voči voličom,“ uviedla s tým, že obe strany spolu so Saskou budú takto legitimizovať zlo.
Šimečka sa už viackrát vyjadril, že čo sa týka ich povolebnej stratégie či spolupráce s Hlasom, bližšie bude informovať v septembri. Útoky zo strany potenciálnych partnerov ho však prekvapili. „Neprekvapuje nás, že s útokmi prichádza Smer či fašisti. Je trochu zvláštne, že sa k tomuto kroku uchyľujú aj demokratické strany, ale je to ich stratégia,“ povedal Šimečka pre Pravdu.
„Ak sa rozhodli investovať čas a energiu do toho, aby sa vymedzili voči Progresívnemu Slovensku, je to ich voľba. My vedieme pozitívnu kampaň a zameriavame sa na ponuku riešení. Sústredíme sa na budúcnosť, pretože si nemyslíme, že vzájomné útoky Slovensku pomôžu,“ dodal.
Čítajte viac Šéf Ipsosu: Dokáže ešte Hlas vyhrať alebo sa už len predbieha s PS? Skokanom by mohli byť Demokrati
Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera sú terčom útokov preto, lebo „úspech sa v politike neodpúšťa“. „Pretože všetky ostatné strany sú konkurentmi. Každý hlas sa ráta, a preto je nutné sa vymedzovať a útočiť. Môžu na pána Šimečku útočiť, ale nech si nastavia zrkadlo, akých premiérov podporovali oni – pána Matoviča a pána Hegera,“ uviedol pre Pravdu.
Strany, vrátane Smeru a Roberta Fica, sa cítia podľa politológa jednoznačne ohrozené. „Boja sa efektu snehovej gule a odchodu vlastných voličov k PS, pokiaľ ide o občiansko-demokratický tábor a pokiaľ ide o Smer, tí sa obávajú, že môžu prísť o symbol – víťazstvo vo voľbách,“ konštatuje Cirner.
Kritikov je dosť aj podľa politológa Lenča. Do popredia sa snažia stavať aj neskúsenosť Šimečku a PS. „Snažia sa tým znížiť pravdepodobnosť víťazstva PS vo voľbách, prípadne presvedčiť časť ich voličov, aby sa pridali na stranu „skúsených demokratov“. Postoj, správanie a výroky Borisa Kollára tak nie sú ničím prekvapujúcim. Je to skôr jav, ktorý sa dal očakávať,“ myslí si.
„Demokrati sa domnievajú, že takýmto spôsobom naštrbia dôveru voličov v Progresívne Slovensku a dúfajú, že títo sa potom rozhodnú voliť práve ich. V prípade koalície OĽaNO a priatelia a KDH ide o snahu získať „vystrašených“ konzervatívnych voličov na svoju stranu tým, že PS postavia do pozície hrozby pre tradičné hodnoty,“ skonštatoval Lenč.
Minulé PS doplatilo na drogový škandál aj ambície… Je PS 2.0 iné?
Minulé voľby si progresívci verili na sedem percent, mali dvoch lídrov a rozdeľovali si posty. Dnes majú vo vedení štvrtého predsedu a po necelých štyroch rokoch to skúšajú znova. PS za dva roky preferenčne posilnilo o viac ako desať percent a pomaly a isto sa doťahuje na Smer, ktorý aktuálne kraľuje prieskumom. Z čoho sa poučili a prečo im ľudia dávajú znova šancu?
Čítajte viac Koho ešte zvažujú voliči? PS môže využiť mobilizáciu, Hlas by musel presvedčiť všetkých
Pred voľbami 2020 si trúfali na dvojciferný výsledok, počas volebnej noci im ho predikovali aj exit polly. Nakoniec im do siedmich percent chýbalo 926 hlasov. Za ich neúspechom vtedy stálo viacero dôvodov, ku ktorým patril napríklad Trubanov zle odkomunikovaný drogový škandál, vízia „nových politikov“, ktorí boli v politike roky, či to, že boli vo viacerých dôležitých témach málo priebojní či ofenzívni najmä, čo sa týkalo vtedy vládnej strany Smer.
Koalícii sa vtedy nevyplatilo ani nocovanie šestice poslancov okolo Miroslava Beblavého v parlamente. Snažili sa zablokovať mimoriadnu schôdzu, na ktorej mali poslanci prerokovať tri vládne návrhy zákonov v skrátenom režime. Mal sa nimi zvýšiť prídavok na dieťa, zaviesť 13. dôchodok a zrušiť zákon o diaľničnej známke. Zaoberať sa mali aj Istanbulským dohovorom. Štyri dni pred voľbami nakoniec prešiel 88 hlasmi Smeru, SNS, ĽS NS a Sme rodina len 13. dôchodok.
Foto: FB/Miroslav Beblavý
Odborníci vtedy kritizovali aj chaotickú kampaň či prehnané ambície, ktoré nadobudli po výhre Matúša Valla v komunálnych voľbách, výhre Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách a výhre dvojkoalície v eurovoľbách.
Podľa Šimečku PS svoju aktuálnu kampaň zameriava najmä na nerozhodnutých voličov a voličky. „Presviedčame ľudí, aby išli voliť, a aby si vybrali lepšiu budúcnosť, než predstavuje Robert Fico, alebo návrat chaosu a hádok. Je to hlavná výzva pre nás v PS, aj pre všetky ostatné demokratické strany,“ uviedol pre Pravdu. Práve medzi nerozhodnutými voličmi majú potenciál získať ďalšie hlasy aj podľa sociológa a šéfa Focusu Martina Slosiarika.
„Posilnili sa o nové osobnosti a odborníkov, vedú inú predvolebnú kampaň, majú iného predsedu, nekandidujú v koalícii ako v roku 2020 so stranou Spolu. Zároveň je to v jadre to isté PS ako bolo na začiatku,“ zhodnotil politológ Cirner. Keďže sa nedostali do parlamentu, sú považovaní za nové tváre a nepoškvrnených politikov. „To je ich najväčšia výhoda, že neboli v parlamente ani pri moci,“ myslí si.
Šimečka o PS 2.0 hovorí ako o čitateľnej a vnútorne stmelenej strane. „Ľudia dnes presne vedia, aké hodnoty PS zastupuje, že máme odborníkov s čistým štítom, aj to, že sme súdržní a nerozpadneme sa hneď po voľbách, ako tomu bolo na Slovensku často zvykom. Vážim si, že to ľudia oceňujú aj stále rastúcou podporou,“ povedal.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Z chýb, kvôli ktorým prepadlo 200-tisíc hlasov, sa podľa jeho slov poučili. „Pevne verím, že tento september už k podobnej tragédii pre demokratických voličov nedôjde a za svoj hlas dostanú tú najlepšiu možnú hodnotu priamo v parlamente,“ dodal Šimečka. Politológ Cirner si nemyslí, že by sa tentokrát zopakoval neúspech z roku 2020. „Preferencie sú príliš vysoké a aj za zlých okolností tých päť percent podľa mňa získajú,“ dodal.
Podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika sa v prípade preferencií ťažko vyjadruje k budúcnosti, keďže sú závislé od toho, čo sa v kampani stane. Aj on však predpokladá, že PS sa do parlamentu dostane.
Doľava či doprava?
Kritika do radov PS smeruje aj kvôli jeho nečitateľnosti. Pre lídra Hlasu Pellegriniho sú progresívci neznámou s dobrým marketingom. Práve spájanie s PS či Saskou môže podľa podpredsedu Hlasu Erika Tomáša za ich klesajúce preferencie a aj preto sa začali voči strane čoraz viac vyhraňovať. Niektorých kritikov mätie aj politická orientácia strany. PS vnímajú ako ľavicovú stranu, ktorá sa prezentuje aj sociálnymi témami typickými pre ľavicu, pričom verejnosť ich automaticky zaraďuje k stredu či pravici.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Jeden z pôvodných zakladateľov a prvý predseda strany Ivan Štefunko sa po skončení vysokej školy pridal k ľavicovému združeniu Mladá demokratická ľavica, ktorá inklinovala k dnes už neexistujúcej Strane demokratickej ľavice (SDĽ), z ktorej sa zrodil Robert Fico a jeho Smer. Neskôr pôsobil aj ako zahraničný tajomník SDĽ a sám v roku 2006 povedal, že „ľavica je pre neho základná platforma pre ozajstnú slobodu a demokraciu“.
Tradičné delenie však dnes postupne stráca svoje opodstatnenie z viacerých dôvodov. Nezohľadňuje niektoré moderné hodnotové otázky, ale ani globálne krízy z minulých rokov, napríklad ekonomickú z roku 2008, ale aj pandémiu covidu či krízu po začiatku vojny na Ukrajine. Do úvahy sa neberie ani populistický jazyk, na ktorom si mnohé strany zakladajú.
Čítajte viac Čo sa stane, ak vyhrá Smer alebo PS? Voliči oboch strán sa boja a zvažujú odchod zo Slovenska
Populizmus totiž nepredkladá odborné riešenia, ale cieli na určité skupiny, ktoré mobilizuje strachom, zámerne ľudí polarizuje a hľadá nepriateľa. Šimečka považuje PS za liberálnu stranu. „Sme súčasťou európskej liberálnej rodiny, do ktorej patrí napríklad strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či holandského premiéra Marka Rutteho. Sám som podpredsedom Európskeho parlamentu práve za európsku liberálno-demokratickú frakciu Renew Europe,“ uviedol pre Pravdu.
„Nevymedzujeme sa naľavo či napravo, sme progresívne hnutie. Zastávame názor, že delenie na ľavicu a pravicu je skôr zástupná otázka, pre nás je dôležité prinášať odborné a efektívne riešenia na rôzne situácie a všetky sféry života ľudí,“ dodal s tým, že v ekonomických otázkach sa považujú za centristickú stranu a v témach ochrany životného prostredia či rovnosti v ľudských právach za stranu liberálnu.
Kto volí PS?
Smer a PS majú aj odlišnú štruktúru voličov. Kým Smer volia prevažne muži nad 60 rokov s nižším vzdelaním, Progresívne Slovensko volia najmä mladí vysokoškolsky vzdelaní ľudia a vyrovnaný je aj pomer mužov a žien. Ich elektorát má v mnohom podobné demografické charakteristiky, no oproti roku 2020 je väčší.
„Z hľadiska veku patri PS k „najmladším stranám“. Dokáže oslovovať mladých voličov a voličov v strednom veku. Voliči vo veku 18 – 34 rokov tvoria cca 40 percent elektorátu a ďalších viac ako 45 percent patrí do skupiny 35 až 54 rokov,“ zhodnotil pre Pravdu šéf Focusu Slosiarik. Nad 60 rokov je to menej ako desatina voličov.
Čítajte viac Divočina na východe. Matovič čelil vulgarizmom, kriku aj urážkam. Vlastným telom ho bránil poslanec OĽaNO
Oproti voľbám 2020 však nastal posun, čo sa týka veku voličov PS. V roku 2020 bola vtedajšia koalícia naviazaná na najmladšiu generáciu do 34 rokov. „S nárastom elektorátu pravdepodobne došlo k jej posilneniu práve v skupine voličov stredného veku 35 až 54 rokov,“ uviedol sociológ s tým, že podobné je to aj pri vzdelaní.
„Približne 60 percent voličov vtedajšej koalície malo vysokoškolské vzdelanie, dnes je to menej ako polovica, ale zároveň sa posilnila kategória voličov s maturitou. Podiel ľudí s nižším vzdelaním ostáva stále nízky, na úrovni približne desatiny voličov,“ konštatuje Slosiarik.
Čítajte viac Politológ Štefančík: Ak ľudia chcú nedôverovať polícii, nech počúvajú Fica ešte pozornejšie
Čo sa týka krajov, nadpriemerne sa im darilo v Bratislavskom, čo platí aj dnes. „Pozor, nezamieňajme si to s tým, že väčšina ich voličov je z Bratislavského kraja, to neplatilo ani v roku 2020 a neplatí ani dnes. Viac sa im vo všeobecnosti darí v mestskom prostredí. Vo všeobecnosti sú to najproeurópskejší voliči – to znamená, že majú veľmi pozitívny vzťah k EÚ,“ hovorí sociológ.
Relatívne pevné má PS aj voličské jadro. „Zhruba 60 percent elektorátu strany aktuálne deklaruje, že svoje rozhodnutie už nezmenia a budú voliť vo voľbách PS. Zostatok si stále necháva „zadné vrátka” v zmysle, že by sa mohli ešte rozhodnúť inak,“ dodal. Preferencie PS sa aktuálne pohybujú okolo 15 až 18 percent. Šancu vyhrať nad Smerom progresívci majú, rozdiel medzi oboma stranami sa aktuálne pohybuje na úrovni štatistickej odchýlky. Mohli by tým však ohroziť svojich potenciálnych koaličných partnerov a namiesto zostavovania vlády by sa z PS stal „sám vojak v poli“.