Transparency International vo svojej analýze spracovala hodnotenie 15 politických strán a hnutí, ktoré majú mesiac pred voľbami aktívnu kampaň. To znamená, že evidujú na transparentnom účte výdavky nad 50-tisíc eur a aspoň desať transakcií. Hodnotenie pozostáva z celkom 17 indikátorov, podľa ktorých odborníci oceňovali mieru informovania o kampani, jej financovaní a prehľadnosti straníckeho účtu. Pri vyhodnocovaní TIS tiež vychádzala z údajov zverejnených na straníckych volebných weboch a na sociálnych sieťach, ako aj z monitoringu outdoorovej kampane.
„Napriek tomu, že sú to práve politici, ktorí nastavujú limity a pravidlá, v predvolebnom zápase majú mnohí z nich stále problémy s ich dodržiavaním. Ľahostajný prístup k transparentnosti kampane a jej financovaniu môže napovedať mnohé aj o prístupe politikov k zverenej moci po voľbách,“ zdôrazňujú autori prieskumu z TIS.
Posudzované strany sú v prieskume roztriedené do troch skupín. Do prvej patria tie, ktoré podľa Transparency vedú transparentnú kampaň. Na tento zoznam patria iba štyri strany. Podľa TIS najtransparentnejšiu kampaň zatiaľ vedie hnutie Progresívne Slovensko (PS), tesne za ním obstáli Sloboda a Solidarita (SaS) a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Vysoké hodnotenie dostala aj strana Za ľudí kandidujúca v koalícii s OĽaNO a Kresťanskou úniou.
Druhú a zároveň najväčšiu skupinu tvoria strany so známkou „kampaň s výhradami“. V ich prípade analytikom Transparency chýbali podrobne rozpísané informácie o kampaňových výdavkoch či o volebnom programe. Podobné problémy TIS napríklad zaevidovala pri hnutí Igora Matoviča. „Má totiž prekvapujúco nízke náklady, len 420-tisíc eur. V zmysle zákona majú ísť všetky výdavky strán z transparentného účtu. Výdavky na všetky bilbordy však na ňom nenájdeme, keďže hnutie tvrdí, že ich objednalo už dávnejšie,“ kritizuje postup OĽaNO mimovládka. Výhrady má aj ku kampaniam strán Sme rodina, Modrí Most-Híd, Demokrati, Hlas či SNS.
Najhoršie hodnotenie „netransparentná kampaň“ dostala iba jedna strana, ide o Smer-SD Roberta Fica. Transparency upozorňuje, že strana vedie priebežne najväčšiu predvolebnú kampaň, ale o jej financovaní na účte neposkytuje takmer žiadne informácie.
„Kampaň financuje pravdepodobne výlučne zo straníckych peňazí, ktoré však z transparentného účtu obratom presúva vo veľkých súhrnných platbách do vlastnej eseročky – Agentúry Smer. Verejnosť tak nemá žiadne informácie o tom, čo, od koho, kedy a za koľko strana nakúpila,“ vyčíta strane mimovládka.
Foto: SITA, Jakub Julény
Polovica voličov transparentnosť nerieši
Transparency ďalej tiež skúmala, či voličom vôbec záleží na prehľadnosti volebnej kampane a jej financovaní. Z prieskumu agentúry Ipsos vyplýva, že túto tému považuje za dôležitú len polovica ľudí. Ak by politická strana nevedela hodnoverne vysvetliť pôvod peňazí na svoju kampaň, alebo postupovala pri vykazovaní zdrojov netransparentne, za problematické by to považovalo 46 percent respondentov. Ďalších 44 percent odpovedalo, že podobná skutočnosť by pre nich nebola závažnou prekážkou pre voľbu takejto strany.
Najviac na prehľadnosti kampane záleží voličom PS, Demokratov, KDH a Maďarského fóra, vyplýva z prieskumu. Pre pochybnosti o financovaní strany by zvažovali aj voľbu konkurencie. Naopak, v prípade ĽS NS a Republiky by takéto problémy považovala za podstatné tretina ich priaznivcov, v prípade Smeru len štvrtina ich sympatizantov.
Prieskum okrem iného dáva odpoveď aj na otázku, prečo je podľa voličov dôležité sledovať financovanie volebných kampaní. Vyše polovica ľudí si myslí, že ak strana či politik postupuje neférovo v kampani, bude tak robiť aj po zvolení. Necelých 40 percent sa priklonilo aj k téze, že „za netransparentnosťou kampane sa môžu skrývať snahy záujmových skupín či zahraničných aktérov ovplyvňovať voľby“.
„Voliči si taktiež veľmi jasne uvedomujú riziká nejasných zdrojov či netransparentnosti pri financovaní, či už v podobe možného koristníckeho prístupu k verejným zdrojom po voľbách, alebo skrytých záujmov zo strany oligarchov či zahraničných aktérov,“ konštatuje Transparency. Za nedôležitú tému to označilo 10 percent opýtaných, ďalších vyše osem percent uviedlo, že prehľadnosť kampaní pre nich nie je pri rozhodovaní dôležitá.
Čítajte viac U koho si strany kupujú kampaň? Profitujú hlavne majitelia bilbordov
Politici nechcú prezradiť majetky
Súčasťou predvolebnej analýzy TIS bola aj ponuka lídrom kandidujúcich strán na vyplnenie majetkového priznania. Transparency politikom ponúkla aj možnosť vyplniť rozšírený formulár v podobe, ako o ňom v uplynulom volebnom období diskutovala pracovná skupina na pôde Národnej rady SR. Z 15 oslovených lídrov sa ozval iba Michal Šimečka z PS.
Vo formulári prezradil, že ako poslanec Európskeho parlamentu zarába okolo 115-tisíc eur ročne a je vlastníkom bytu v Bratislave, ktorý kúpil za necelých 350-tisíc. Kúpu nehnuteľnosti financoval hypotekárnym úverom, v priznaní uviedol aj výšku mesačnej splátky, ako aj sumu, ktorú ešte má v rámci pôžičky banke zaplatiť. Podrobne tiež uviedol informácie o aute, ktoré kúpil v roku 2021, vrátane kúpnej ceny.
Foto: Pravda
Ostatné jednotky kandidátok ponuku Transparency nevyužili. Šimečkov kolega z Europarlamentu a líder Republiky Milan Uhrík označil dotazník mimovládky za drzý. „Hnutie Republika sa zodpovedá voličom a zákonom Slovenskej republiky, nie dotazníkom mimovládnej organizácie,“ uvádza sa v stanovisku strany zaslanom pre Pravdu.
Líder Modrých Mikuláš Dzurinda sa odvolal na časovú tieseň. „Rád ten dotazník vyplním, ak mi to umožní čas. TIS s tým tiež mohla prísť skôr. Od štvrtka do utorka som viedol kampaň na východnom Slovensku. Každý deň mám veľa povinností. Voľby vrcholia, prioritu má kampaň. Zodpovedné vyplnenie dotazníka takéhoto druhu si vyžaduje čas,“ uviedol v stanovisku pre Pravdu.
Čítajte viac Dzurinda s Miklošom navrhujú riešenie drahých hypoték. Využíva ho vyspelý svet, tvrdia politici
Veronika Remišová zo Za ľudí tvrdí, že sa zapojí do druhého kola zberu dát. „Plánuje dodať aj rozšírené majetkové priznanie. Máme záujem v rebríčku transparentnosti kampane poskočiť ešte vyššie. Nemáme žiadny problém s dodaním akýchkoľvek informácií o našej kampani,“ odpovedalo tlačové oddelenie strany.
Tlačové oddelenia Smer a SNS sa k téme nevyjadrili, strana Hlas odmietla komentovať, prečo Peter Pellegrini nemal záujem o vyplnenie rozšíreného majetkového priznania. Tlačové oddelenia OĽaNO, SaS, KDH a Demokratov k podobnej otázky na ich lídrov odpovedali, že mimovládke zaslali priznania, ktoré politici predložili do Národnej rady. Tie však obsahujú menej konkrétnych informácií o majetkových pomeroch, politici v nich uvádzajú len fakt vlastníctva nehnuteľnosti či iného majetku. Neinformujú ale o ich pôvode či zdrojoch, z ktorých financovali ich kúpu.
Mimovládne organizácie už dlhšie upozorňujú, že súčasná podoba majetkových priznaní umožňuje obchádzanie účinnej verejnej kontroly všeobecnými formuláciami, prepisovaním vlastníckych práv na blízkych či neochotou politikov riadne preverovať kolegov. Parlament síce plánoval pripraviť nový formulár a vláda ho mala schváliť do konca minulého roku, zmena však dodnes nenastala.