Aktuálna diskusia nám ukazuje zhodu na tom, že klamstvá do verejného priestoru nepatria. Zároveň si však uvedomujeme, že vyžadovanie tohto štandardu nie je jednoduché. Napriek tomu nachádzame mnohé konsenzuálne riešenia – časový limit, asertívnejší moderátor, či pravidlo tri krát a dosť. Spoločne ceníme, ak je politik schopný priznať si, že sa mýlil. Nevnímame to ako slabosť.
Ak teda je teda diskusia s klamármi nevyhnutnosťou, ako nastaviť férové pravidlá debát? Ako motivovať účastníkov k tomu, aby klamanie nevnímali ako efektívnu stratégiu?
Zapojte sa do pokračovania diskusie a nájdime spoločné riešenia!
Hlasujte aspoň za sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
Kto sa zapojil?
Do diskusie sa zapojilo vyše 360 diskutujúcich, ktorí boli zoskupení do dvoch skupín – A a B.
Skupina A je menej homogénna vo svojich odpovediach a definuje ju ochota diskutovať aj s klamármi. Diskutujúci tejto skupiny by diskutovali aj s politikmi, ktorí šíria ruskú propagandu a pozvali by ich aj do verejnej diskusie. Mierna nejasnosť je v otázke efektivity, kde si 28% tejto skupiny myslí, že diskusia s klamárom je neefektívna, nakoľko sa neprizná.
Skupinu B definuje odmietanie diskusie s klamármi vo verejnom priestore. Špeciálne kladú dôraz na usvedčeného klamára. Obávajú sa legitimácie klamára a považujú diskusiu s ním za neefektívnu, nakoľko nevyhnutne nemusí prísť k náprave.
Je efektivita diskusie jedinou hodnotou, ktorú by sme mali zohľadniť pri diskusii s klamárom alebo sú v hre aj iné hodnoty? Aké by mali byť pravidlá slušnej a racionálnej diskusie s klamárom?
Vyžadujeme štandardy
V predvolebnom ruchu sa často diskutuje o tom akých chceme politikov, budúcnosť či smerovanie spoločnosti. Napriek rozdeleniu nás spája vyžadovanie štandardov na verejné osoby a najmä politikov.
Viac ako polovica diskutujúcich nesúhlasí s tým, že klamstvo je legitímnou stratégiou v politickom boji. Uvedomujeme si, že problémom je aj dôvera, ktorú vkladáme do notorických klamárov. V štandardoch správania politikov nie sme ochotní tolerovať klamstvo – nepovedať celú pravdu považujeme za vhodnejšiu možnosť. Ešte silnejší konsenzus nachádzame pri vnímaní človeka v moci, ktorí by nemali klamať nikdy.
Aké štandardy správania sme ochotní tolerovať sebe a aké osobám vo verejnom priestore či s mocou? Je úprimnosť v komunikácii východiskom pre budovanie dôvery?
Moderácia tvrdým orieškom
Prirodzenou súčasťou predvolebných bojov sú aj politické diskusie. Z aktuálnej debaty vyplýva, že väčšina z nás by si priala v nich vidieť overovateľa faktov, ktorý by vedel zasiahnuť do debaty v prípade uvedenia nepresnej informácie jednej zo strán. Diskutujúci sa zhodujú aj na tom, že klamári často nedopovedajú na otázku moderátora a jednoducho skáču do inej témy. Skákanie z tém väčšina diskutujúcich považuje za nevhodné aj zo strany moderátora či média, nakoľko sa vytvára väčší priestor pre klamstvá.
Až 79% diskutujúcich súhlasí s tým, že pravidlá diskusie by mali účastníkov motivovať k tomu, aby neklamali. Avšak aké pravidlá by to mali byť? Obmedzený čas na jedného účastníka? Prísnejší zásah moderátora? Špecifikácia témy či „trestné lavice“ pre notorických klamárov?
Zapojte sa do pokračovania diskusie!
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku. Live report z diskusie môžete sledovať zas tu.