Ako ďalej priblížil, prezidentka ešte v marci tohto roka požiadala generálneho prokurátora o zaslanie všetkých rozhodnutí generálneho prokurátora, resp. prvého námestníka generálneho prokurátora, vydaných podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
„V reakcii na túto žiadosť generálny prokurátor prezidentke oznámil, že jej nemôže vyhovieť. Generálny prokurátor vyjadril názor, že prezidentka nie je oprávnená podľa ústavy posudzovať kvalitu fungovania ústavnej autority generálneho prokurátora, že nedisponuje ústavnými riadiacimi a kontrolnými právomocami a že ústava podľa neho explicitne nepredpokladá povinnosť súčinnosti generálneho prokurátora vo vzťahu k prezidentke,“ spresnil hovorca.
Čítajte viac Paragraf 363: čo s toľkou mocou v jedných rukách? Ponechať, obmedziť či zrušiť?
Prezidentka je na rozdiel od generálneho prokurátora presvedčená o tom, že z ústavného postavenia prezidentky a generálneho prokurátora, ich vzájomného vzťahu a ústavných oprávnení prezidentky voči generálnemu prokurátorovi, ako aj z judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že ústavný princíp spolupráce a kontroly ako súčasti princípu deľby moci v právnom štáte sa vzťahuje aj na vzťah prezidentky a generálneho prokurátora.
Šipoš k §363: Niekto na prokuratúre chráni Fica.
„Podľa názoru prezidentky je legitimita generálneho prokurátora odvodená predovšetkým od menovania prezidentkou, a preto je ústavne legitímne a predvídateľné, že prezidentka, zabezpečujúc riadny chod ústavných orgánov, disponuje primeranou ústavnou kontrolnou právomocou aj voči činnosti generálneho prokurátora,“ doplnil Strižinec.
Podľa hovorcu má prezidentka najmä z uvedených dôvodov právo požadovať od generálneho prokurátora primeranú súčinnosť a ten je povinný túto súčinnosť bez zbytočného odkladu prezidentke poskytnúť. Dodal, že prezidentka je aktívne procesne legitimovaná na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi.
Čítajte viac Generálny prokurátor môže naďalej rušiť trestné stíhania. Paragraf 363 nie je v rozpore s ústavou