Navyše, dlh v zdravotníctve ku koncu minulého roka prekonal 800 miliónov eur a samotné nemocnice dlhujú dodávateľom vyše 678 miliónov eur. Nedoplatky nemocníc rastú aj voči Sociálnej poisťovni. Ešte v máji dosiahli takmer 260 miliónov eur.
Slovenské zdravotníctvo je aktuálne v polovici procesu optimalizácie siete nemocníc, pristupuje sa k ďalšej fáze oddlženia nemocníc a taktiež sa pripravuje zavedenie DRG – mechanizmu slúžiaceho na výpočet finančnej náročnosti liečby pacienta. Práve posledné spomenuté opatrenie je dlhodobo pripravovaný systém úhrad za pacienta, ktorý chce ministerstvo zdravotníctva zaviesť od januára. Slovensko ho kúpilo od Nemecka ešte v roku 2011 a hoci zavedenie systému DRG naoko neprinesie pacientom citeľnejšiu zmenu, bude toho veľa nového pre zdravotné poisťovne a nemocnice.
Podľa Inštitútu zdravotných analýz by sa časom malo opatrenie odraziť na transparentných, férových a motivujúcich platbách. To má pacientom priniesť eventuálne väčší komfort a lepšiu starostlivosť. Dôvodom je, že keď úhradový systém funguje zle, nemocnice si nemôžu nárokovať adekvátne pokrytie nákladov z rozpočtu vopred naplánovaného štátom. Ak však bude štát vedieť, koľko v skutočnosti nemocnice pacientov stoja, bude musieť do systému peniaze priliať. „Zlepšenie financovania nemocníc závisí od dostatku finančných zdrojov v zdravotníctve,“ ozrejmila hovorkyňa Fakultnej nemocnice Nitra Tatiana Kubinec.
Kam idú peniaze pacientov?
Dnes dostávajú nemocnice od poisťovní balík peňazí a hoci pri fakturácii vykazujú svoju produkciu, čísla zákrokov ani ich náročnosť nie je nikde zverejňovaná a úhrady nie je s čím porovnať. „Je to akoby poisťovňa nakupovala autá, ale vedeli by sme len za akú rámcovú zmluvnú sumu, nie počet a typ áut či koľko za jednotlivé typy uhradila. Zverejnenie zmluvy o nákupe v takom prípade verejnej kontrole ničím nepomáha. Financovanie nemocníc je podobné – zverejnené sú len sumy, nie produkcia nemocníc, teda protihodnota za danú sumu,“ priblížil Inštitút zdravotných analýz. Ministerskí analytici odávajú, že zmluvy sú podľa nich ťažko čitateľné. „Pretože často vychádzajú zo starých zmlúv s viac ako desiatimi dodatkami namiesto jednej aktuálnej zmluvy,“ ozrejmili.
Čítajte viac Imunológ Jeseňák: S rodičmi, ktorí z presvedčenia odmietajú očkovanie proti osýpkam je zbytočné sa rozprávať
Nie je pacient ako pacient
To, čo dostanú zdravotné poisťovne od svojich klientov či od štátu za poistencov štátu, dnes ani zďaleka nestačí na pokrytie prevádzkových nákladov 13 najväčších univerzitných a fakultných nemocníc.
V roku 2022 nepokryli ani všetky náklady na mzdy, lieky a zdravotnícky materiál. Pritom za lôžkovú starostlivosť platia zdravotné poisťovne najviac peňazí. Až 45 percent všetkých zdravotných výdavkov posielajú do nemocníc, pričom lekárne sú s 20 percentami z koláča na druhom mieste. Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Renáta Bláhová zdôraznila, že minulý rok pretieklo zdravotníckym systémom šesť miliárd eur z rozpočtu a dodala, že tento rok to bude aspoň o miliardu eur viac.
„Javí sa, že peňazí pribúda a je krik, že by ich malo byť viac, no my púšťame miliardy eur zo zdravotných odvodov do deravého potrubia,“ upozornila. Svoju nádej tak vkladá do zavedenia systému DRG. Úhradový systém tvorí skupiny zákrokov, pričom zohľadňuje diagnózy, vek a stav pacientov, pretože z pohľadu zdravotnej starostlivosti sa líši operovať slepé črevo zdravému dvadsiatnikovi a napríklad onkologickému pacientovi. Teraz je úhrada za zákrok rovnaká, po novom budú chorejší pacienti financovaní štedrejšie. DRG definuje aj tzv. základnú sadzbu, čo je cena na priemernú hospitalizáciu, vďaka čomu je možné každú hospitalizáciu alebo aj celú produkciu nemocnice prerátať na eurovú hodnotu.
Čítajte viac Syfilis, lepra, osýpky. Zabudnuté ochorenia z 19. storočia sa vracajú, môžu za to ľudia aj klíma
Ministerstvo sa najskôr sústredilo na zákroky, pri ktorých sa nepredpokladá výrazné zvýšenie či zníženie produkcie, preto budú podľa hovorkyne nitrianskej fakultnej nemocnice Tatiany Kubinec problémy minimálne. Dôležité však podľa nej bude, ako bude tento vybraný okruh skupín zo strany zdravotných poisťovní zazmluvnený. „Uvidíme, či nebude snaha poisťovní zazmluvniť túto zdravotnú starostlivosť nižšou základnou sadzbou pre výpočet hospitalizačných prípadov, ako bude stanovená rezortom zdravotníctva,“ spresnila.
Niektoré nemocnice však nie sú podľa ministra zdravotnítva Michala Palkoviča pripravené na veľmi tvrdý DRG. „Zvolili sme si radšej pozvoľnejšie tempo. Vybrali sme tri okruhy diagnóz, ktoré budú platené len na základe produkcie, čiže DRG,“ doplnil. Zatiaľ pre novinárov priblížil, že medzi pilotné zákroky by mali patriť napríklad pôrody.
Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin Zuzana Marčeková priblížila, že „množstvo hospitalizácií a poskytnutej zdravotnej starostlivosti zdravotné poisťovne, často aj ziskové, nepreplatia alebo preplatia iba časť nákladov a nemocnice sa dostávajú do straty a veľkých prevádzkových ťažkostí“. Plánované zavedenia financovania lôžkovej starostlivosti podľa DRG preto vítajú, pretože doterajší úhradový mechanizmus je podľa nej netransparentný a málo spravodlivý. Dodala však, že zavedenie DRG nie je všeliekom pre choré slovenské zdravotníctvo.
„Slovenské zdravotníctvo trpí dlhoročným ťažkým podfinancovaním, a to DRG nevyrieši. Zavedenie DRG len inak prerozdelí ten veľmi malý balík peňazí vyčlenený pre lôžkovú zdravotnú starostlivosť. To, čo sa niekomu pridá, to sa inému zoberie. Finančný hladomor bude v nemocniciach pokračovať. Jediným riešením je dostatočný rozpočet pre oblasť zdravotníctva,“ upozornila.
Nové pripoistenie
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou okrem zavedenia systému DRG žiada aj reformu zdravotných poisťovní. Teda, že by zdravotné poisťovne poskytovali nadštandardné služby za príplatok. Úrad navrhuje aby na Slovensku pôsobilo aspoň desať zdravotných poisťovni, ktoré by pacientom ponúkali nadštandardné služby – ako napríklad samostatnú izbu či predobjednanie sa na zákrok. Pre ministra zdravotníctva Michala Palkoviča sa ako rýchle riešenie financovania zdravotníctva javí cesta smerom od štandardného poistenia a k pripoisteniu. Pripomenul, že aj dnes sa pacienti stretávajú s rôznymi poplatkami, napríklad pri objednávaní sa k špecialistovi a týmto krokom by im štát chcel zamedziť.
Pacienti čakajú už 12 rokov
Systém DRG je odpoveďou na to, čo vlastne nemocnica vyrába a akú hodnotu má jej produkt. Keďže pacienti majú rôzne diagnózy, je potrebné mať mechanizmus, ktorý by vedel povedať, koľko jednotlivý pacient nemocnicu stál a koľko má za neho od zdravotnej poisťovne dostať peňazí.
O to sa Slovensko snaží už od roku 2011, keď štát zakúpil systém DRG od Nemecka. O päť rokov neskôr bol podľa vtedajšieho ministra zdravotníctva Tomáša Druckera pripravený. „No jeho implementácia bude trvať niekoľko rokov a od januára budúceho roka chceme, aby bol súčasťou úhrad zdravotných poisťovní,“ uviedol v máji 2016 Drucker.
O ďalších šesť rokov sa k zavedeniu systému DRG zaviazal aj bývalý minister financií Igor Matovič a rovnako aj úradnícky kabinet Ľudovíta Ódora sa zaviazal k akcieschopnému DRG k januáru aj v programovom vyhlásení.
Šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko dodáva, že systém nastaví zrkadlo nemocniciam. „Pretože úhrada za nejakú operáciu, štandardná, bude ‚taká a taká‘ a nemocnice budú musieť podľa toho riadiť svoje náklady tak, aby sa do toho vošli,“ dodal.
Čítajte viac Vysoký vek dožitia? Dôchodcovia odchádzajú do penzie unavení a chorí (anketa)
Vyššia transparentnosť, horšie plánovanie
Kristína Baluchová, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union, tvrdí, že sú pripravení na vykazovanie a uhrádzanie podľa DRG. „Všeobecne vnímame DRG pozitívne, ak sú jeho pravidlá nastavené transparentne, férovo a je postavené na báze objektívnych a pravdivých dát. Za dôležité tiež považujeme zachovanie zmluvnej voľnosti medzi zdravotnou poisťovňou a nemocnicou pri nastavovaní rozpočtov s ohľadom na potreby poistného kmeňa,“ spresnila.
Na druhej strane podľa nej odmeňovanie nemocníc postavené len na produkcii vedie k vyššej neistote pri plánovaní príjmov nemocníc, čo môže ohroziť ich fungovanie, najmä ak by došlo k „plnej úhrade podľa DRG“. Ako príklad uviedla obdobie počas pandémie covidu, keď nemocnice neposkytovali veľký rozsah zdravotníckych služieb, čo by znamenalo, že od poisťovní nedostanú žiadnu úhradu.