Volebný seriál: Od víťazstva k izolácii. Matovič dvíhal tlak Ficovi aj koaličným partnerom: Končí sa jeho éra?

Líder OĽaNO pred rokmi opustil podnikanie a so svojským prejavom obyčajného človeka vkráčal v teniskách do politiky, o ktorej toho veľa nevedel. Postupne sa z Igora Matoviča stal odvážny bojovník proti korupcii, mafii a Smeru, ktorý sa nebál postaviť zoči voči Robertovi Ficovi. Po rokoch kriku z opozície sa Matovičovi podaril obrovský triumf, keď sa z piatich percent za pár týždňov prepracoval na vrchol rebríčka a Smer porazil. Ako premiér však nevyužil šancu a nedokázal vládu udržať, aj keď musel zvládať krízy, ktorým Slovensko ešte nečelilo. Jeho bojovnosť mu nikto nevezme, no aj vďaka nej a neschopnosti kompromisov a spolupráce OĽaNO padlo z vrcholu do politickej izolácie.

17.09.2023 06:00 , aktualizované: 17:03
Igor Matovič, OĽaNO Foto:
Predseda hnutia OĽaNO a priatelia Igor Matovič počas predstavovania kandidátky do parlamentných volieb.
debata (227)

„Denník Pravda do volieb zverejní analýzu všetkých strán, ktoré sa dostali nad hranicu troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Analýzy budeme publikovať na webe vždy v nedeľu, v pondelok, v utorok a vo štvrtok ráno. Piatym subjektom je koalícia OĽaNO a priatelia.“

Základné údaje o strane

  • vznik: 11. november 2011 (OĽaNO), 14. júna 2023 (OĽaNO a priatelia)
  • predseda: Igor Matovič
  • volebný líder: Erika Jurinová
  • motto predsedu: „Nebáť sa, nekradnúť a vždy stáť na strane slabších.“
  • hlavné priority: pokračovanie v očiste štátu od korupcie; naplnenie všetkých 10 bodov zo Zmluvy so Slovenskom, ktoré sme sa zaviazali splniť v prípade vstupu do vlády; splnenie ďalších bodov programu.
SR voľby doplňujúce Sečovce Primátor KEX Dávame do pozornosti Pozrite si, kto kandiduje za koalíciu OĽaNO a priatelia

Od podnikania cez štvoricu obyčajných až k SaS

Od roku 1997 Matovič podnikal a ešte ako vysokoškolák založil vydavateľstvo regionPRESS. Mal k dispozícii širokú sieť regionálnych novín a vydával niekoľko týždenníkov. K politike sa vyjadroval vo svojich novinách a zlomom bola obava zo spojenia lídra Smeru Roberta Fica a vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu a vytvorenie možnej ústavnej väčšiny po voľbách.

Čo ponúka koalícia OĽaNO a priatelia voličom?
Video
Zdroj: FB/OĽaNO

Už pol roka pred voľbami vyjadril vo svojom týždenníku Trnavsko, ktoré vychádzajú dodnes, znechutenie z politiky a „zlodejín našich politikov“. Predchodcom dnešného hnutia bolo občianske združenie „Obyčajní ľudia“, ktoré vzniklo v roku 2010.

Za vstupom Matoviča do politiky však bol aj spor s trnavskou radnicou, v ktorej malo väčšinu KDH, z roku 2007. Išlo o predaj pozemku v centre Trnavy, o ktorý mal Matovič záujem. Napriek sľubu, že ho budú kontaktovať, ho vynechali z hry. Označili to za chybu administratívy a aj keď mohol nakoniec vystúpiť pred poslancami, o všetkom bolo rozhodnuté.

Pôvodne chcel založiť pred voľbami 2010 vlastnú stranu, no od tohto zámeru upustil. Mesiac pred voľbami totiž prijal ponuku lídra SaS Richarda Sulíka a spolu s Erikou Jurinovou, Jozefom Viskupičom a Martinom Feckom kanidovali z posledných štyroch miest. Matovič ani Sulík, ktorý takisto išiel do volieb po prvý raz, nechceli trieštiť hlasy pravice.

Pre oboch to bol výhodný obchod – Matovič získal finančné prostriedky na politickú kampaň a Sulík získal sieť regionálnych novín. Aj keď sa v tom čase začali rozmáhať sociálne siete a blogy, nemali ani zďaleka taký dosah ako dnes.

Prvý spor so Sulíkom

Už krátko po voľbách sa ukázalo, že manželstvo z rozumu medzi Sulíkom a Matovičom má trhliny. Voľby vtedy vyhral Smer, no vládu zostavilo SDKÚ na čele s Mikulášom Dzurindom a Ivetou Radičovou ako premiérkou. Súčasťou koalície bola SaS, Most-Híd a KDH. Štyria „obyčajní“ sa prekrúžkovali z konca kandidátky, čím Matovič začal éru „stopäťdesiatok“.

Predseda SaS Richard Sulík (vľavo) a poslanec... Foto: TASR/Pavel Neubauer
Igor Matovič, Richard Sulík, 2010 Predseda SaS Richard Sulík (vľavo) a poslanec NR SR za SaS Igor Matovič na tlačovej konferencii 2. augusta 2010 v Bratislave.

Prvý koaličný problém sa týkal programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa neobjavila ani jedna z požiadaviek napriek tomu, že to Sulík Matovičovi sľúbil. Nakoniec sa však dohodli na rozšírení programu SaS výmenou za sľub, že štyria matovičovci z poslaneckého klubu do konca volebného obdobia nevystúpia.

Zlom prišiel pri hlasovaní o novele zákona o štátnom občianstve SR. Matovičova štvorica poslancov sa napriek protikladnému postoju SaS rozhodla hlasovať s vtedy opozičnou stranou Smer. Návrh prešiel a Sulík vylúčil Matoviča z poslaneckého klubu. „Človek, ktorý hlasuje so Smerom v takejto dôležitej veci, nepatrí do nášho klubu,“ komentoval Sulík. Matovič krátko po hlasovaní uviedol, že Sulík o jeho zámere vedel s tým, že ich nebudú nútiť hlasovať proti ich svedomiu. Zvyšných troch poslancov z klubu nevylúčili.

Pád vlády a vznik OĽaNO

Štyri mesiace potom 11. októbra 2011 vláda padla. Radičová spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery celej vláde. Zo štyroch obyčajných hlasoval za udržanie vlády iba Fecko, 64 poslancov vrátane Matoviča, Jurinovej a Viskupiča, ale aj SaS, sa zdržalo. Vláda padla a Slovensko čakali predčasné voľby.

V októbri 2011 padla vláda Ivety Radičovej,... Foto: TASR/Martin Baumann
Igor Matovič, OĽaNO V októbri 2011 padla vláda Ivety Radičovej, ktorá spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde.

Mesiac po páde vlády vzniklo hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a trojica zvyšných „obyčajných“ o týždeň oznámila svoj odchod zo SaS. V polovici decembra museli všetky kandidujúce strany odovzdať kandidátky do volieb.

Pred voľbami v roku 2012 však kandidátku opustilo viacero ľudí vrátane volebného lídra Martina Mojžiša kvôli tomu, že Matovič od nich vyžadoval test na detektore lži. Viacerí odídenci to vtedy označili za praktiky podobné previerkam za komunistov, či za „oplzlosť“. Hnutie skončilo za Smerom a KDH na treťom mieste so ziskom takmer deväť percent.

fico, danko, šimečka Čítajte viac Prieskum AKO: PS sa doťahuje na Smer, SNS stúpa. Šancu by mali len široké koalície, inak vládu nezostaví nikto

Z poslaneckého klubu neskôr vystúpili traja poslanci vrátane Alojza Hlinu, ktorému prekážalo, že hnutie je Matovičovou eseročkou a nemá riadne štruktúry. Z hnutia vystúpil aj ekológ Mikuláš Huba po tom, čo sa v OĽaNO začalo formovať konzervatívne krídlo pod vedením Branislava Škripeka. V roku 2015 Matovič na sociálnej sieti uviedol, že Fico má s manželkou od roku 2008 na Belize schránkovú firmu s dvoma účtami v hodnote viac ako 670 miliónov dolárov. Fico to dodnes popiera.

V parlamentných voľbách 2016 kandidovalo OĽaNO spolu so stranou NOVA. Matovičovi sa podarilo získať viac ako 11 percent hlasov. Opäť boli ako tretia najsilnejšia strana so ziskom 19 mandátov v opozícii. Po voľbách Matovič organizoval protesty pred komplexom Bonaparte. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák čelil podozreniam z obchodovania s dnes odsúdeným daňovým podvodníkom Ladislavom Bašternákom, ktorý bol majiteľom komplexu, v ktorom býval aj šéf Smeru.

Protest pred komplexom Bonaparte. Foto: Pravda, Robert Hüttner
protest, Bonaparte Protest pred komplexom Bonaparte.

Fico po voľbách Matoviča obvinil z toho, že bielemu koňovi odovzdal fiktívnym prevodom účtovníctvo. Matovič obvinenia opakovane odmietol a následne ukázal aj chýbajúce účtovníctvo. V júli 2021 obvinení kajúcnici z prostredia Smeru František Imrecze, Bernard Slobodník a Ľudovít Makó vypovedali, že malo ísť o riadenú kompromitáciu lídra OĽaNO.

V priebehu rokov 2018 až 2019 odišlo z klubu deväť poslancov. Dôvodom bola chýbajúca možnosť na spravovaní hnutia. Matovič tvrdil, že ho to neohrozí a že odišli z vypočítavosti. Jednou z tých, ktorí odišli, bola vtedajšia šéfka poslaneckého klubu Veronika Remišová. Dohodla sa s Andrejom Kiskom, s ktorým zakladala stranu Za ľudí.

Kľúčový rok a veľké víťazstvo

Po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári 2018 sa vo verejnosti aj medzi politikmi zdvihla vlna odporu voči vtedajšej vládnucej garnitúre na čele so Smerom. Okrem iniciatívy Za slušné Slovensko stáli pred desaťtisícovými davmi na pódiách aj lídri opozičných strán.

predseda hnutia OĽaNO a premiér Igor Matovič,... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
matovič kollár remišová sulík predseda hnutia OĽaNO a premiér Igor Matovič, podpredsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová, predseda SaS Richard Sulík a predseda Sme rodina Boris Kollár.

Tvárou boja proti vtedajšej vláde a systému „našich ľudí“ sa však stal Matovič. Dlhoročný bojovník proti korupcii sa chytil sa šance, ktorú nepustil až do volieb 2020. Kritizoval zvyšné opozičné strany vrátane Za ľudí, ktoré podľa neho trieštilo pravicové hlasy. Nepridal sa ani k tzv. Paktu o neútočení.

Do volieb 2020 išiel spoločne so stranami Kresťanská únia (KÚ), NOVA a Zmena zdola. V januári 2020 sa kandidáti OĽaNO vybrali do francúzskeho Cannes k vile, ktorá mala patriť exministrovi financií Jánovi Počiatkovi. Matovič ho označil za skorumpovaného politika, ktorý vilu získal nelegálne. Na bránu zavesil papiere s nadpisom „Majetok Slovenskej republiky“.

Išlo o zlomový bod kampane, ktorý z januárových ôsmich percent vystrelil OĽaNO na víťazných 25 percent, porazil Smer a začal skladať „vládu zmeny“. Po náročných rokovaniach vznikla štvorkoalícia v zložení OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí. Z mladého politika v teniskách sa stal netradičný premiér.

Nekonvenčný premiér a pád vlády

Už od začiatku nastolil nekonvenčný spôsob oficiálnej komunikácie a spočiatku nemal žiadneho oficiálneho hovorcu. Komunikoval výhradne cez svoj súkromný profil na sociálnej sieti, kde má dnes takmer 273-tisíc sledovateľov. Práve spôsob komunikácie nezodpovedajúci štátnikovi bol často kritizovaný. V začiatkoch bolo na premiérovi badať značný nekomfort z dovtedy nepoznanej pozície.

Portréty premiérov na Úrade vlády
Igor Matovič, premiér, portrét Portréty premiérov na Úrade vlády

Matovičova vláda nemala plných sto dní na rozbeh, do vienka dostal pandémiu covidu, ktorá na takmer tri roky ochromila svet. Zaviedli sa mnohé ťažké opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu koronavírusu. Kritizovaný bol najmä zákaz vycestovania mimo okresu počas veľkonočných sviatkov. Najväčším odporcom opatrenia bol Sulík a jeho SaS. Medzi niekdajšími spojencami to iskrilo hneď od začiatku, kedy sa počas koaličných rokovaní sporili o ministerské posty. SaS si nárokovala ministerstvo financií, hnutie Sme rodina si nárokovalo post predsedu parlamentu.

Kým Borisovi Kollárovi to prešlo, Sulíkovi nie. Pamätná fotka zo začiatku rokovaní, kedy varili gnocchi, bola ich posledným priateľským záberom. Nezhody nastali aj pri voľbe generálneho prokurátora či zmene podmienok kolúznej väzby. Spor medzi Matovičom a Sulíkom začal eskalovať počas celoplošného testovania z konca roka 2020 a vyvrcholil vtedy, keď Sulík nenakúpil testy.

Čo viedlo ku koncu štvorkoalície a pádu vlády?

Prečítajte si, čo všetko doviedlo štvorkoalíciu k jej zániku. Spory, škriepky a každodenné osočovanie nakoniec rozbili vzťah medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.

Fotogaléria
1. Líder hnutia Igor Matovič sa stal víťazom...
2. Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič a...
+123. Predseda strany SaS Richard Sulík, predseda...

Najvážnejšia kríza nastala v marci 2021, keď Matovič privítal na košickom letisku dva milióny kusov ruskej neregistrovanej vakcíny Sputnik. Bez vedomia rezortu diplomacie, bez vedomia koaličných partnerov. Liberáli uvažovali o odchode z vlády, v hre bolo aj otvorenie koaličnej zmluvy. Zodpovednými boli podľa sulíkovcov najmä Matovič a vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorých urovnanie krízy stálo posty.

Igor Matovič, Andrej Kiska, Richard Sulík, Boris Kollár, koalícia, prvé rokovanie Čítajte viac Rozklad vlády v obraze. Štvorkoalícia nevydržala ani tri roky. Pozrite si, čo viedlo k pádu vlády „zmeny“

Premiérom sa stal Eduard Heger, ktorý si vymenil miesto s Matovičom a Krajčího nahradil Vladimír Lengvarský. Kríza bola na nejaký čas zažehnaná, no vzťah medzi Matovičom a Sulíkom sa už nikdy nenapravil. Hádky prebiehali na sociálnych sieťach a nič neostalo za zatvorenými rokovacími dverami. Ako minister financií bez účtu a karty bol kritizovaný za svoje atómovky, ktoré stoja miliardy. Po schválení tzv. protiinflačného balíka napriek nesúhlasu SaS vypovedali liberáli začiatkom júla 2022 koaličnú zmluvu, od septembra bola vláda v menšine. Vládu nedokázal udržať ani Heger. Prezidentka Zuzana Čaputová odmietla jeho návrhy.

V decembri ešte existovala nádej, keď Matovič mieril do prezidentského paláca so svojou demisiou. Po záhadnom telefonáte totiž vytrhol svoju demisiu z rúk pracovníka kancelárie. Keď sa to Sulík dozvedel, hlasoval za pád Hegerovej vlády, v ktorej bol ochotný pokračovať len bez Matoviča. Taká bola dohoda. A Matovič ju nedodržal. Tak padla aj Hegerova vláda. Postupne však Heger strácal ministrov aj v demisii a Čaputová vymenovala historicky prvú úradnícku vládu. Po dlhých sporoch určili aj termín predčasných volieb.

Nenahraditeľný opozičník a slabá kampaň

Matovič je skvelým politickým marketérom a v opozícii bol nenahraditeľný. Dvíhal Ficovi tlak. Viesť krajinu je však niečo iné. Aj preto stratili časom on aj jeho hnutie dôveru. Lídrovi OĽaNO nemôže nikto vziať to, že ako opozičný politik otvoril mnohé kauzy a doslova kričal nahlas.

Matovič sa pobil s Kaliňákom a smerákmi. Tlačovku Smeru prerušili
Video
Zdroj: FB/OĽaNO

Bohužiaľ, riadenie krajiny a nová funkcia mu prerástli cez hlavu. „Igor Matovič ukázal, že je dobrý opozičný politik a vedel upriamiť pozornosť na problém. Ale to platilo len dovtedy, pokiaľ nezobral na seba zodpovednosť za riadenie krajiny,“ zhodnotil politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.

História si ho zapamätá ako lídra vládnej koalície, ktorú na začiatku podporovala ústavná väčšina v parlamente, ale na konci skončila s menšinovou podporou. „Jeho vláda je vládou premárnených príležitostí,“ uviedol Štefančík.

auto, matovič, kaliňák, tlačovka, bitka Čítajte viac Matovič parazituje, Smer to využíva. Ako ovplyvní bitka s Kaliňákom voľby? Bola to paródia na predvolebný súboj

V kampani zatiaľ nie je Matovič aktívny tak, ako v minulosti. Čaká sa na „grand finále“. Zatiaľ prišla len potýčka s exministrom vnútra. Keď sa Matovič pobil s Robertom Kaliňákom a dostal dvakrát päsťou od Richarda Glücka počas tlačovky Smeru, ihneď sa začalo riešiť, či to môže mať v kampani taký efekt, ako kedysi výlet k Počiatkovej vile. Situácia je dnes odlišná a podľa politológa pomôže bitka preferenčne skôr Smeru než OĽaNO.

Skončí sa éra Matoviča?

Zatiaľ to nevyzerá, že by sa zopakoval scenár z roku 2020 a OĽaNO vyhralo. V týchto voľbách sa Matovič rozhodol ísť cestou koalície s KÚ a stranou Za ľudí, ktorá sa pod vedením Remišovej rozpadla. Koalícia OĽaNO a priatelia aktuálne osciluje okolo siedmich percent, potrebných pre koalíciu.

„Zatiaľ je to neisté. Treba rátať s možnosťou skrytého voliča, keďže priznať sa k tomu, že respondenti volia OĽaNO po neúspechu v tomto volebnom období, môže byť pre časť z nich nepríjemné a radšej to zataja,“ zhodnotil šéf agentúry AKO Václav Hřích.

Matovič pre Pravdu: Ideálna koalícia? Len OĽaNO.
Video
Treba mať výsledok ako Fico v 2012 a máte pokoj / Zdroj: TV Pravda

Podľa Štefančíka je kampaň OĽaNO mdlá a nápad s fiatkami nezmysel. „Povedal by som, že vôbec nezaujal. Navyše sa krútia pri otázkach o financovaní a transparentnosti ich kampane,“ uviedol. OĽaNO zatiaľ v kampani chýba ústredný motív. „Boj proti mafii sme tu už mali a veľmi nezabral. Veď mali na to tri roky, aby mafii vykrútili krk a pritom sa nám mafia smeje z bilbordov podobne ako pred tromi rokmi,“ zhodnotil Štefančík.

Či ešte príde nejaké finále, to sa v prípade Matoviča neodváži predpovedať nikto. „Matovič je známy zvyšovaním aktivity vo finále kampane. Incident počas tlačovky Smeru naznačuje, že určite bude aktívny aj v neortodoxnejších metódach kampane,“ myslí si Hřich.

bilbord, fico, danko Čítajte viac Hity kampane 2023: Odbornosť voľby nevyhráva, strach áno. Matovič riskuje, Kollár tápe a Fico oprášil migrantov

Okrem toho by mali tieto voľby rozhodnúť aj o budúcom smerovaní OĽaNO. Volebnou líderkou je žilinská županka Jurinová, ktorá ma predstavovať menej konfliktný štýl politiky. Ak sa prekrúžkuje pred Matoviča, stane sa novou líderkou OĽaNO.

Ani tento ťah v kampani podľa politológa nepomôže. „Jurinová pôsobí tak, akoby kandidovanie do parlamentu z prvého miesta bolo pre ňu za trest. Neukazuje žiadne nadšenie, žiadne líderstvo, žiadnu túžbu uspieť,“ hovorí. „Ticho trpí, pretože za svoje politické úspechy vďačí len jemu,“ myslí si Štefančík.

Program OĽaNO a ich voliči

OĽaNO bolo v parlamente každé volebné obdobie od svojho vzniku. V súčasnosti je Matovičov volič o trochu mladší. „Oslovujú viac voličov s nižším vzdelaním, vysokoškolákov majú medzi voličmi menej. Regionálne zastúpenie je pomerne rovnomerné s výnimkou Nitrianskeho a Košického kraja,“ uviedol Hřích, s tým, že pevne rozhodnutých je zhruba 40 percent voličov OĽaNO.

V minulosti pri vysokých volebných číslach oslovovalo OĽaNO voličov z takmer všetkých kategórií. „Časom o nich ale prišli. Odliv bol hlavne medzi vzdelanejšími a staršími voličmi,“ skonštatoval Hřích. Voliči OĽaNO zvažujú aj Progresívne Slovensko. „Pravdepodobne kvôli dopytu po „zmene“,“ uviedol Hřích.

Pred minulými voľbami predstavilo OĽaNO program s vyše 900 návrhmi a riešeniami. Pred týmito voľbami zatiaľ Matovič predstavil tzv. „Zmluvu so Slovenskom“. Ide o desať podmienok na vstup do vlády vrátane predĺženia príspevku 200 eur na dieťa na neobmedzený čas či odmeny za účasť vo voľbách vo výške 500 eur pre každého. Oba návrhy boli označované za atómovky.

Podľa Štefančíka sa zmluva, ktorú OĽaNO predstavilo, nedá považovať za program. „V roku 2020 predstavilo OĽaNO programové zámery na 210 stranách. Teraz je to jeden papier, na ktorom je na kolene „zbúchaných“ niekoľko všeobecných fráz, okrem iného o tom, kto a koľko dostane peňazí zo štátneho rozpočtu. Nikde sa nehovorí o príjmovej stránke rozpočtu,“ uviedol politológ.

„Kde na to štát zoberie, aby to mohol ľuďom prerozdeliť? Komu štát zoberie, aby mohol dať niekomu inému? Ako bude OĽaNO nasledujúce roky postupovať v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry, ochrany životného prostredia, cestovného ruchu, migrácie a pod., to sa z tohto plátku nedozvieme,“ dodal.

Víťaz v izolácii

Odmenu za účasť vo voľbách vylúčili takmer všetky strany a Matovič sa touto podmienkou prakticky diskvalifikoval z akejkoľvek koalície. Spoluprácu s OĽaNO si ostatní lídri vedia predstaviť len ťažko. Ak sa však dostane do parlamentu, počet mandátov nebude zanedbateľný a nie je vylúčené, že budú strany musieť rokovať aj s OĽaNO. Aj keď to bude náročné a dnes je to takmer nepredstaviteľné.

Problémom však podľa politológa nie je OĽaNO, ale Matovič. Prípadný poslanecký klub OĽaNO si totiž v pravicovej koalícii vie Štefančík predstaviť, no bez neho. „Percentám OĽaNO by možno pomohlo, keby Igor Matovič ešte pred voľbami ukázal zakúpenú jednosmernú letenku na 1. októbra 2023, ideálne kamsi do Austrálie. Richard Sulík by mu tam celé tie štyri roky mohol robiť spoločníka. A práve za takýchto okolností si viem predstaviť, že poslanecký klub OĽaNO bude stabilným partnerom do vlády,“ myslí si politológ.

PS a SaS by podľa neho vedľa seba videli skôr Hlas. „Otázne ale je, čo na to povie Peter Pellegrini a ľudia v pozadí Hlasu. Títo ľudia sú so Smerom spojení pupočnou šnúrou,“ zhodnotil Štefančík. Zmluvu so Slovenskom považuje Štefančík za komunikačnú stratégiu pre situáciu, keď sa bude zostavovať vláda a OĽaNO nikto do vlády chcieť nebude.

Igor Matovič Foto: SITA/Diana Černáková
OĽaNO, Igor Matovič, Igor Matovič

„Všetci budú tvrdiť, že OĽaNO nechcú, pretože s Matovičom sa vládnuť nedá. Matovič si bude dookola opakovať naučenú pesničku o 500 eurách pre voliča a jeho podmienke pre vstup do vlády,“ zhodnotil s tým, že Matovič hľadá dôvod pre svoj neúspech. „Ak niekto vedie stranu, s ktorou takmer nikto do vlády ísť nechce, inak ako neúspechom alebo skôr manažérskym zlyhaním sa to nazvať nedá,“ dodal Štefančík.

Od triumfálneho víťazstva sa tak Matovič dostal do izolácie. Ak sa dostane do parlamentu, bude mať dve možnosti. Buď sa poberie cestou osamoteného bojovníka proti mafii v opozícii, alebo potlačí hrdosť a bude bojovať v tíme. Aj keď sú pre neho kompromisy a spolupráca zložité.

V ďalšej časti volebného seriálu vám predstavíme hnutie Republika.

Účasť hnutia v parlamente

  • 2010 – 2012: v koalícii (na kandidátke SaS)
  • 2012 – 2016: v opozícii
  • 2016 – 2020: v opozícii
  • 2020 – 2023: v koalícii (OĽaNO, SaS, Sme rodina, Za ľudí)

© Autorské práva vyhradené

227 debata chyba
Viac na túto tému: #Igor Matovič #predčasné voľby 2023 #OĽaNO a priatelia #volebný seriál