Elitní policajti zasahovali na celom území Slovenska od skorého rána pre podozrenia z rozkrádania verejných financií vo Vojenskom spravodajstve. Na ekonomickú trestnú činnosť dostala polícia niekoľko podnetov, okrem iných aj od Národného kontrolného úradu (NKÚ). Hamran tvrdí, že polícii aj NKÚ bránili v minulosti vo vykonávaní kontroly vo vzťahu k Vojenskému spravodajstvu. Kontrolné mechanizmy nefungovali ani tam, ani na ministerstve obrany.
Politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave si myslí, že o tajných službách to doma aj v zahraničí vytvára veľmi negatívny obraz. „Rozhodne to nepomáha dôveryhodnosti Slovenska v očiach našich partnerov. Skôr naopak. Ak sa dokáže, že vo vedení tajných služieb pôsobili či pôsobia osoby, ktoré sú náchylné na korupciu, ktoré uprednostňujú vlastné obohatenie sa pred službou štátu, tak to môže mať z hľadiska renomé štátu až fatálne dôsledky,“ uviedol pre Pravdu.
Hamran predpokladá, že Balciar bude spolupracovať
Polícia vyčíslila, že nákup predražených obranných technológií pre Vojenské spravodajstvo v rokoch 2013 až 2020 spôsobil škodu za 74 miliónov eur. V utorok vzniesla obvinenie voči 16 fyzickým osobám a dvom právnickým osobám. Aktuálne zadržaných má polícia 17 ľudí, z toho je 13 obvinených a štyria sú podozriví. „Chýbajú nám 1 + 2 osoby. Dve sú v zahraničí, v cudzine, tam pracujú. Máme o nich informácie,“ uviedol policajný prezident.
Medzi obvinenými sú bývalý riaditeľ Vojenského spravodajstva Ľubomír Skuhra, a tiež bývalý šéf Vojenského spravodajstva, ktorý ho vo funkcii nahradil v roku 2016, Ján Balciar, vysoký funkcionár Vojenského obranného spravodajstva Daniel Jackuliak, člen predstavenstva obvinenej obchodnej spoločnosti F. T., a. s. Tomáš Sallem, potom účtovník Edmund Pataky, ale aj bývalý prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Martin Kohút. Obvinený je aj bývalý riaditeľ spravodajskej Televízie ta3 Michal Gučík.
Foto: Ivan Majerský
Skuhra, Balciar, Jackuliak a Sallem sú obvinení z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, za čo hrozí trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Jackuliak je okrem toho obvinený aj z legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Gučíka vyšetrovateľ obvinil z obzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, za čo mu hrozí trest 12 až 20 rokov za mrežami.
Pri Balciarovi Hamran predpokladá, že bude s políciou spolupracovať. Zatiaľ ho nezadržala, keďže sa nachádza v zahraničí. V utorok však policajti zadržali nielen Gučíka, Skruhu a Kohúta, ale aj Jackuliaka, Sallema a Patakyho.
Foto: Robert Hüttner, TASR, Štefan Puškáš (2), Pavol Zachar
K akcii Vírus pritom došlo len niekoľko týždňov po tom, čo NAKA obvinila bývalých riaditeľov Slovenskej informačnej služby Michala Aláča a Vladimíra Pčolinského a tiež šéfa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného.
Odborník na bezpečnosť Radovan Bránik pre Pravdu uviedol, že nepredpokladal, že v prípade Balciara a jeho skupiny dôjde k zásahu. Aj v minulosti sa totiž stávalo, že osoby, ktoré boli vo vedení spravodajskej služby, disponovali množstvom informácií, ktoré by mohli poškodiť bezpečnostné záujmy krajiny, a možno sa ich aj dopúšťali, ale nie v takej miere, aby niekomu stálo za to ich trestne stíhať. „Balciarov problém spočíva v tom, že dnes sa hovorilo o sume 74 miliónov. Treba povedať, že to je iba časť celkovo spôsobenej škody. Sú tam ďalšie dve oblasti a je možné, že aj v tejto samotnej veci výška škody ešte porastie,“ povedal.
Zlatá tehlička aj whisky za 26-tisíc
Polícia zverejnila aj zoznam vecí, ktoré pri akcii Vírus zaistila. Sú medzi nimi zlatá tehlička, mince, limitovaná škótska whisky v hodnote 26-tisíc eur, peniaze na osobných účtoch vo dvoch bankách – jedna suma v hodnote 1,1 milióna eur a druhá vo výške šesť miliónov eur. Okrem toho aj finančné prostriedky na účte obvinenej právnickej osoby vo výške päť miliónov eur. Zaistila aj nehnuteľnosti v Bratislave a Prahe. Polícia však okrem cenností zadržiava aj viac ako sto utajovaných listín so stupňom utajenia „Vyhradené“ alebo „Dôverné“. Utajený režim mal podľa predstaviteľov polície napomôcť k tomu, že o predražených zákazkách nikto zvonka nevedel.
Bránik si nemyslí, že v zozname zaistených vecí bolo niečo, čo by sa nedalo očakávať. Je tam pomerne málo investičného zlata. Je podľa neho verejným tajomstvom, že aj investičné zlato, aj normálne zlato sa používa v spravodajských službách dodnes až v nečakanej miere. Ak sa podľa Bránika napríklad agent alebo príslušník tajnej služby ocitne v úzkych, tak použije zlato vo výkupe, dostane zaň hotovosť, bez toho, že by to bol ktokoľvek schopný zaznamenať.
Balciarove majetky
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa vysvetlil, že polícia na prípade pracovala dlhodobo. Vyzval na rešpektovanie prezumpcie neviny. Trestná činnosť sa podľa neho diala prostredníctvom prostredníkov a špekulatívne vytvorených firiem. Nákupy sa pritom realizovali v utajenom režime. Tajné služby majú navyše výnimku vo verejnom obstarávaní, čo aj podľa odborníka na bezpečnosť Bránika láka k zneužitiu.
„Je tu dané podozrenie z nehospodárneho a neefektívneho nakladania s verejnými prostriedkami, ktoré v konečnom dôsledku končia v súkromných rukách," priblížil Repa. Časť takto nadobudnutých peňazí sa polícii podarilo zdokumentovať, použitie ďalších prostriedkov sa ďalej preveruje.
Ján Balciar je štvorhviezdičkový generál. Vojenské spravodajstvo riadil odvtedy, ako sa zlúčili do jednej inštitúcie Vojenská spravodajská služba a Vojenské obranné spravodajstvo. Šéfoval mu v rokoch 2016 až 2020 za ministra obrany Petra Gajdoša zo SNS. Keďže sú medzi obvinenými v rámci akcie Vírus aj nominanti bývalých vládnych strán, politológ Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč si myslí, že ak polícia zadrží či na čas obmedzí na slobode osoby, ktoré majú väzbu na kandidujúce politické strany, rozhodne to môže ovplyvniť predvolebný súboj.
Čítajte viac Potýčky politikov: Matovič a Kaliňák nie sú jediní, ktorí sa pobili. Údery padali v parlamente aj bare
Balciarove majetky dlhodobo vyvolávali pochybnosti. K jeho majetku patrí 15 apartmánov na Táľoch, chata v národnom parku, dom a pozemok v Nízkych Tatrách, nehnuteľnosti v Rimavskej Sobote aj apartmán v chorvátskom Sukošane. Svoje majetky vysvetľoval v marci 2019 aj pred parlamentným výborom. Bránik si myslí, že Balciar poslancom mohol povedať takmer čokoľvek. „Kontrolný parlamentný výbor nemožno považovať za rizikového partnera vo vzťahu k spravodajskej službe,“ povedal Bránik. Možnosti poslancov, ktoré im vyplývajú z členstva vo výbore, zďaleka nestačia na to, aby videli do štruktúry tajnej služby a mohli procesy kontrolovať. Na Slovensku nemáme a nikdy sme nemali žiadnu štruktúru, ktorá by bola schopná plnohodnotne kontrolovať fungovanie tajnej služby,“ pokračoval.
Na desiatu hodinu zvolala tlačovú konferenciu s názvom Spravodlivosť prichádza – Balciar je obvinený aj strana Demokrati. Podpredseda strany Jaroslav Naď patrí k hlasným Balciarovým kritikom a v minulosti upozorňoval na jeho praktiky vo Vojenskom spravodajstve. Počas prebiehajúcej predvolebnej kampane viackrát uviedol, že na kandidátke konkurenčného hnutia Republika sa o priazeň voličov v nadchádzajúcich voľbách uchádzajú ľudia napojení na bývalého šéfa vojenských tajných.
Pred voľbami 2020 Balciar podal na Naďa trestné oznámenie, po čom ho vyšetrovateľ NAKA obvinil z trestného činu ohrozovania utajenej skutočnosti. Vyšetrovateľ ho vtedy obvinil, že žiadal utajované skutočnosti na ochranu záujmu Slovenskej republiky a následne ich vyzradil ďalším ľuďom. Vtedajší premiér Peter Pellegrini zvolal dokonca aj bezpečnostnú radu.
Obvinenie Naďa, ktorý bol v tom čase členom hnutia OĽaNO, napokon zrušili, verejne sa ho vtedy zastal aj Igor Matovič. Naďovi sa meno podarilo očistiť. Keď nastúpil do funkcie ministra obrany, Balciar sa rozhodol na svojom poste skončiť. V marci 2020 oznámil Naďovi, že je už unavený a zo svojej pozície odchádza. Spolu s bývalým šéfom vojenských tajných je obvinený aj Ľubomír Skuhra, ktorého na čele Vojenského spravodajstva v roku 2016 nahradil práve Balciar.
Gučík žiadal za odpočúvanie 750-tisíc
Michal Gučík bol jedným z poškodených aj v afére odpočúvania na ministerstve obrany za éry Ľubomíra Galka (vtedy SaS, dnes OĽaNO). Galko vtedy na ministerskej stoličke skončil.
Vojenská rozviedka vtedy odpočúvala viacerých novinárov. Gučík sa pred viac ako desiatimi rokmi ako poškodený domáhal odškodného vo výške 750-tisíc eur. Argumentoval tým, že mu nejde o peniaze, chcel vedieť, na čí rozkaz a z akého dôvodu k odpočúvaniu došlo. Vyhlásil tiež, že ak by mu sumu nakoniec vyplatili, nechce si z nej nechať ani jedno euro. S Gučíkom sa pre žiadosť o odškodného stretol aj vtedajší minister obrany Martin Glváč (Smer). Exriaditeľovi spravodajskej televízie sa ospravedlnil.
Čítajte viac Gučík žiada pre odpočúvanie od štátu odškodné 750-tisíc eur
Po zásahu NAKA Galko zverejnil aj sarkastický príspevok so slovami. „Pri príležitosti dnešného zásahu NAKA voči Gučíkovi, Balciarovi a Skuhrovi pozdravujem pani profesorku Radičovú, ktorá vtedy mňa aj Romana Mikulca vykopla z rezortu a naše informácie o tunelovaní VSS odignorovala,“ napísal na Facebooku.
Gučík v lete 2020 telefonoval aj lídrovi Strany sloboda a Solidarita Richardovi Sulíkovi, či by nemohol prijať vtedajšieho kandidáta na šéfa prokuratúry Maroša Žilinku. Líder SaS to vtedy potvrdil a Žilinku prijal. Uviedol vtedy, že by to urobil aj bez toho, aby mu volal Gučík, preto to nepovažoval za lobovanie. Žilinka v utorok pre Aktuality uviedol, že Gučíka nevidel viac ako tri roky a nemá s ním žiaden kontakt.
Trestný poriadok neumožňuje polícii čakať
Hamran zvolal tlačovku na jedenástu hodinu a už na nej prezieravo reagoval na prípadné ataky politických strán, že ide o zasahovanie do predvolebnej kampane. Polícia podľa neho nemá politický kalendár. Uznesenie o začatí trestného stíhania vydali ešte v auguste 2022 a už v marci tohto roka vykonali domové prehliadky a zaistili veci.
„Bohužiaľ, smutný pohľad je taký, že vo väčšine týchto prípadov sú odsúdení ľudia, a nie je to len výmysel policajtov, ako to niektorí chcú vsugerovať verejnosti,“ zdôraznil v tejto súvislosti premiér Ľudovít Ódor. Priznal že bližšie informácie k prípadu nemá a poprel, že by do prípadov zasahoval. Podľa neho bol verejný záujem na poslednom mieste organizácií, ktoré sú zapletené do vyšetrovania. Zároveň požiadal budúcu vládu, aby „spravila v týchto inštitúciách poriadky“.
Tlačovka nezostala bez reakcií politických strán. Šéf Smeru Robert Fico sa opätovne vyjadril, že ide o zasahovanie do kampane. Pýtal sa, prečo bolo potrebné urobiť tlačovku k dva roky starej veci a prečo sa k zásahu nemohla polícia vyjadriť až po voľbách. Fico označil tlačovku polície za zneužitie prostriedkov trestného práva proti opozícii. Prípad tiež nazval mimoriadne citlivým.
Čítajte viac Drsná tlačovka Smeru: Matovič kopol Kaliňáka, dostal päsťou do tváre. Zasiahnuť musela polícia
Trestný poriadok podľa Bránika polícii neumožňuje čakať. Ak by brala do úvahy politickú situáciu a taktizovala, bol by to problém. Nemyslí si preto, že ide o časovú koincidenciu. Ak už mala polícia dostatok dôkazov a veci vyšetrené, čakať by znamenalo porušiť zákon závažným spôsobom. V prípade podľa neho ide o obrovské množstvo dožiadaní od zahraničných krajín, bez ktorých nebolo možné pokračovať, Kým nemali posledný dokument a súhlas od partnerských spravodajských služieb, konať nemohli. Aj stav napovedá, že to bolo organické a polícia zvolala tlačovku v čase, keď to dôkazná situácia dovoľuje.
Politológ Lenč rozumie, že polícia sa nemá riadiť „volebným kalendárom“. A rozumie aj motivácii Policajného zboru. Myslí si však, že akákoľvek udalosť, ktorá sa udeje počas predvolebnej kampane, ovplyvní výsledok volieb. „Akákoľvek, hoci aj v predstave aktérov pozitívna aktivita, môže mať potenciálne negatívne dosahy na výsledok volieb. Ak sa v čase vrcholiacej kampane zo strany orgánov štátu realizujú úkony, ktoré zvýhodňujú (či, naopak, znevýhodňujú) jedných na úkor druhých, môžu narušiť férovosť volebnej kampane,“ pokračoval.
Ozvalo sa aj hnutie Progresívne Slovensko, podľa ktorého sú tajné služby v zlých rukách pre Slovensko bezpečnostné riziko. Obvinenie nominantov Smeru a SNS považuje za alarmujúce a volá po zmene súčasného fungovania spravodajských a bezpečnostných služieb, ktoré patrí do minulosti.