Volebný seriál: Ako využije PS druhú šancu? Darí sa im to, čo Matovičovi. Výhra však nie je všetko

„Denník Pravda do volieb zverejní analýzu všetkých strán, ktoré sa dostali nad hranicu troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Analýzy budeme publikovať na webe vždy v nedeľu, v pondelok, v utorok a vo štvrtok ráno. Desiatou stranou je Progresívne Slovensko.“

Dávame do pozornosti Pozrite si, kto kandiduje za Hlas

Občianske združenie, Štefunko a vznik PS

PS patrí k jednej z novších strán. Formovať sa začala ako občianske združenie v septembri 2016 s možným cieľom pretransformovať sa do politickej strany. Za projektom stál podnikateľ Ivan Štefunko. Cieľom think-tanku bolo prinášať vlastné analýzy a návrhy na riešenia v rôznych oblastiach.

Chceli spájať podobne zmýšľajúcich ľudí a Slovensko chceli posunúť smerom dopredu. Jedným zo zakladajúcich členov bol aj analytik Martin Dubéci, pôsobil ako poradca vtedajšej podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej (OĽaNO), vedúci prezidentskej kampane Radoslava Procházku a kandidoval aj za Most-Híd.

Štefunko bol v tom čase známy najmä z IT biznisu a stál pi vzniku viacerých úspešných projektov ako je portál Pelikan.sk, ktorý dnes patrí k najväčším predajcom leteniek a neskôr pôsobil vo firmách Neulogy a Neulogy Ventures, ktoré pomáhali novým startupom s rozbehom.

Čítajte viac Prieskum Ipsosu: Kollárov pád a rast OĽaNO. Po voľbách hrozí koaličný pat, jazýčkom na váhach bude Hlas

K projektu sa vtedy pridal zakladateľ spoločnosti Websupport Michal Truban, ktorý do združenia investoval takmer viac ako 900-tisíc eur. Medzi prvých podporovateľov združenia patril aj spolumajiteľ Esetu a Denníka N Anton Zajac.

O dva roky neskôr v januári 2018 sa konal zakladajúci snem v Žiline, ktorý schválil stanovy, predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Do PS vtedy po odchode z SaS vstúpil Martin Poliačik, ktorý bol zároveň jediným zástupcom PS v parlamente vo volebnom období 2016 – 2020. Predsedom sa stal Štefunko.

Prvé úspechy vystriedalo fiasko

Prvý úspech prišiel v podobe víťazstva Matúša Valla v komunálnych voľbách. Vallo sa stal primátorom a post obhájil aj v spojených voľbách na jeseň 2022. Ďalším úspechom bola výhra Zuzany Čaputovej ako kandidátky PS v prezidentských voľbách. Čaputová bola vtedy podpredsedníčkou strany a po výhre sa členstva v strane vzdala.

Vo februári 2019 PS oznámilo, že do eurovolieb pôjdu v koalícii so stranou Spolu, ktorú zakladal Miroslav Beblavý. Lídrom za PS bol Michal Šimečka, za Spolu to bol Vladimír Bilčík. Spojenie PS a Spolu fungovalo a eurovoľby vyhrali so ziskom viac ako 20 percent. Obe strany sa neskôr rozhodli ísť do volieb v koalícii, ktorá potrebovala na vstup do parlamentu získať sedem percent. Pred parlamentnými voľbami si aj vďaka prieskumom trúfali na dvojciferný výsledok, počas volebnej noci im ho predikovali aj exit polly.

Volebným lídrom a kandidátom na premiéra bol Truban, programovým lídrom a kandidátom na podpredsedu vlády pre koordináciu reforiem a ministra financií bol šéf Spoli Miroslav Beblavý. Nakoniec im do siedmich percent chýbalo 926 hlasov a prepadlo okolo 200-tisíc hlasov. Aj vtedy boli považovaní za najväčšieho konkurenta Smeru, no nakoniec sa ním stal Igor Matovič a jeho OĽaNO.

Za ich neúspechom vtedy stálo viacero dôvodov, ku ktorým patril napríklad Trubanov zle odkomunikovaný drogový škandál, vízia „nových politikov“, ktorí boli v politike roky, či to, že boli vo viacerých dôležitých témach málo priebojní či ofenzívni najmä, čo sa týkalo vtedy vládnej strany Smer. Koalícii sa nevyplatilo ani nocovanie šestice poslancov okolo Beblavého v parlamente, ktorí chceli zablokovať mimoriadnu schôdzu pár dní pred voľbami 2020. Odborníci vtedy kritizovali aj chaotickú kampaň či prehnané ambície, ktoré nadobudli po výhre Valla, Čaputovej či výhre dvojkoalície v eurovoľbách.

Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík nepovažuje výsledok volieb z roku 2020 za fiasko. „Len išli so stranou Spolu v koalícii. Keby to urobili tak, ako ostatné strany, dnes ich máme v parlamente. A boli by sme múdrejší aj pri hodnotení jej domácej politiky,“ uviedol.

Štvrtý predseda Šimečka

Po obrovskom neúspechu prišlo prehodnocovanie a otázky o budúcom smerovaní. Koalícia ešte skúsila podať sťažnosť na Ústavný súd a žiadali prerátanie hlasov. Neúspešne. Obe strany riešili, ako ďalej. Nakoniec sa koalícia rozpadla a každý šiel vlastnou cestou. Truban sa vzdal postu predsedu, no nakoniec sa rozhodol kandidovať znova.

Foto: SITA/Branislav Bibel

PS: Snem hnutia Bývalá predsedníčka PS Irena Bihariová a novozvolený predseda PS Michal Šimečka počas snemu 7. máj 2022.

Kvôli pandémii koronavírusu sa snem konal elektronicky. Treťou predsedníčkou sa stala jeho vyzývateľka Irena Bihariová. Vo vedení strany bola dva roky a na ďalšom sneme v máji 2022 sa rozhodla nekandidovať. Kvôli ruskej invázii na Ukrajine boli zahraničné témy dôležitejšie a najvhodnejším predsedom bol podľa nej práve Michal Šimečka.

Snem v apríli 2020 potvrdil Šimečku ako štvrtého predsedu v priebehu piatich rokov. Získal 152 zo 156 hlasov. Strana sa k častým zmenám vo vedení ubiedla, že nikto nie je prilepený na stoličke predsedu a nejde o stranu jedného muža alebo jednej ženy.

Šimečka bol v tom čase podpredsedom Európskeho parlamentu (EP) a neskôr aj najvyššie postaveným Slovákom v histórii EP. V októbri plénum EP schválilo tzv. „Šimečkovu správu“ väčšinou hlasov, v ktorej navrhol komplexný nástroj pre monitoring dodržiavania právneho štátu a demokracie v členských štátoch EÚ.

Naľavo či napravo… a minulosť s nádychom Smeru

Líder PS študoval na prestížnej univerzite v Oxforde, pochádza zo slovenskej rodiny Bellovcov a jeho starý otec bol významný filozof, disident a signatár Charty 77. Predtým, než sa stal europoslancom pôsobil ako poradca pre zahraničnú politiku českého europoslanca Libora Roučku (ČSSD), neskôr aj ale aj ako poradca Borisa Zalu, jedného zo spoluzakladateľov Smeru, ktorý neskôr zo strany vystúpil a dnes podporuje Hlas.

Čítajte viac PS dobieha Smer, útoky sa stupňujú. Uškodí mu fotka s Hamranom? Strany cítia hrozbu, tvrdí politológ

So Zalom pracoval šesť rokov v Bruseli, z toho dva externe. „Politika ho zaujímala a svetonázorovo bol už vtedy jasný ,progresivista‘. Mal celkom jasnú liberálnu predstavu o fungovaní štátu a jeho inštitúcií a zároveň jeho názory na sociálno-ekonomické otázky boli zhodné s víziami európskych sociálnych demokratov,“ povedal pre Aktuality Zala.

Foto: SITA/Branislav Bibel

PS, snem, Michal Šimečka, Ivan Štefunko Zakladajúci člen PS Ivan Štefunko a novozvolený predseda PS Michal Šimečka počas snemu 7. máj 2022.

Nový líder PS pritom nemal v pláne vstúpiť do politiky, zlákal ho práve Štefunko. Podobne, ako vyťahujú Šimečkovu minulosť ako poradcu bývalého člena Smeru, aj Štefunko bol terčom kritiky kvôli členstvu v dnes už neexistujúcej Strany demokratickej ľavice, v ktorej vyrástol Robert Fico a z ktorej sa zrodil Smer. Bol aj lídrom Mladej demokratickej ľavice. Po spojení väčšiny ľavicových strán so Smerom však viackrát stranu kritizoval.

PS mnohí vnímajú ako ľavicovú stranu, ktorá sa prezentuje aj sociálnymi témami typickými pre ľavicu, pričom verejnosť ich často zaraďuje k stredu či pravici. Šimečka považuje PS za liberálnu stranu a nevymedzuje sa naľavo ani napravo, v ekonomických otázkach sa považujú za centristickú stranu a v témach ochrany životného prostredia či rovnosti v ľudských právach za stranu liberálnu.

Kauzy, kritika a útoky

PS zatiaľ väčším kauzám nečelilo. Líder Sme rodiny Boris Kollár však vytiahol kompromitujúcu fotografiu Trubana s policajným prezidentom Štefanom Hamranom. S touto témou prišiel líder Hlasu Peter Pellegrini, ktorý sa v diskusii pýtal priamo Šimečku, čo robil vtedajší šéf Lynx Commanda na politickom sneme ich strany.

Čítajte viac Hoax o smrti kandidáta PS. Šíri ho aj známy dezinformátor: Neverte fašistom, odkazuje politik

Fotografia pochádza spred štyroch rokov z verejného kampaňového podujatia vtedajšej koalície PS/Spolu v Komárne. K článku ju zverejnil 15. novembra 2019 denník Sme. V tej dobe malo Spolu Miroslava Beblavého záujem o to, aby pán Hamran za koalíciu kandidoval. Podľa slov Hamrana nešlo o akciu PS, ale o akciu Spolu, kde bol strane oznámiť, že s nimi nemá v pláne v budúcnosti spolupracovať. Tŕňom v opozičnom oku sa stal aj policajný exprezident a kandidát PS Jaroslav Spišiak, ktorého Fico ho označil za jedného z „architektov honu na opozíciu“.

Za cieľ si Spišiaka zvolil aj kandidát za SNS Tomáš Taraba, ktorý sa ho prostredníctvom sociálnej siete pýtal, čo robil 17. augusta (v deň razie NAKA v rámci akcie Rozuzlenie, kedy obvinili viacero osôb vrátane šéfov SIS, pozn. red.), v areáli Lynx Komanda. Podľa Spišiaka je „celý príbeh nepravda“ a dokázať to vie polohou GPS. Pokus o otvorenie ďalšej kauzy utíchol.

Frekvencia výskytu slov „progresívci, blázni, či pani prezidentka je PS“ sa však v slovníku politikov Smeru s blížiacim sa dátumom predčasných volieb stupňovala, Hlas označil PS za vinníka kvôli klesajúcim preferenciám, politici vyťahovali legalizáciu drog, no útokmi nešetrili ani lídri strán potenciálnych partnerov.

Predseda KDH Milan Majerský dnes vidí v PS prvky extrémizmu, Kollár by zas radšej videl na premiérskej stoličke Fica než Šimečku a Matovič venoval odmietaniu konkrétnych bodov z programu PS posledný bod svojej „Zmluvy so Slovenskom“. Demokratom prekáža, že nevylúčili z povolebnej spolupráce Hlas a do PS sa pustil aj ich najbližší partner SaS, podľa šéfa liberálov je ich program „komunistický“ a „neomarxistický“.

Okrem toho čelí web PS hackerským útokom a známy dezinformátor šíril o jednom z členov Tomášovi Hellebrandtovi, že je vo vážnom stave kvôli očkovaniu. Na internete sa dokonca objavilo aj smútočné oznámenie. Jedným z politikov, ktorí si dokonca o PS nakrúcajú seriál, patrí podpredseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok, ktorý podobne, ako poslanci Smeru, využíva strašenie „76 pohlaviami či vnucovaním drog“.

Príliš mladý na premiéra?

S príchodom Šimečku do vedenia strany začali PS postupne rásť aj preferencie, ktoré sa aktuálne pohybujú v rozmedzí 15 až 17 percent. Z PS sa postupne stal hlavný vyzývateľ Smer v predčasných voľbách postupne sa o lídrovi PS začali vyjadrovať ako o mladom a neskúsenom potenciálnom premiérovi.

Šimečka si neprešiel tradičnou cestou od asistenta, cez poslanca, župana či ministra a aj preto o ňom a o PS hovoria ako o neznámej či o neskúsenom politikovi. Práve absencia skúseností s vládnutím je podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka najväčšou slabinou. „Byť jedným z mnohých podpredsedov EP je predsa len iná úroveň politiky ako post predsedu vlády, v ktorej vám každú chvíľu niekto vrazí dýku do chrbta. Práve neskúsenosť Michala Šimečku s temnými vodami slovenskej politiky môže byť pre PS pohromou,“ myslí si Štefančík.

Vek v tom však nezohráva úlohu. „Stará slovenská múdrosť hovorí, že ak by sa múdrosť merala vekom, najmúdrejší by bol dubový peň. Šimečka nie je žiadne ucho, má 39 rokov. Bývalý šéf rakúskych ľudovcov sa stal spolkovým kancelárom vo veku 31 rokov,“ hovorí Štefančík. Koniec koncov, aj šéf Smeru Fico sa stal prvýkrát premiérom, keď mal 42 rokov a premiérske ambície mal už štyri roky predtým.

Výhra bez partnerov?

PS za dva roky preferenčne posilnilo o viac ako desať percent a od Smeru, ktorý aktuálne kraľuje prieskumom, ho delí pár percent. Oproti minulým voľbách má oveľa širší zásah. „Mimo občanov nad 65 rokov a skupín so základným alebo učňovským vzdelaním dosahuje vo všetkých sociodemografických kategóriách minimálne priemernú popularitu. Výrazne nadpriemerne sa PS darí medzi mladými ľuďmi – v kategórii 18 až 24 rokov je to takmer 40 percent opýtaných a v kategórii 25 až 34 rokov by PS jasne vyhralo (cca 30 percent),“ uviedol analytik NMS Market Research Mikuláš Hanes.

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Francúzsko, Zuzana Čaputová, Michal Šimečka Prezidentka SR Zuzana Čaputová a podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka počas stretnutia v budove EP v Štrasburgu v októbri 2022.

PS je populárne veľkých mestách, v Bratislavskom kraji a medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním. Kým Smer si drží stabilnú pozíciu okolo 20 percent, progresívci vo volebných modeloch kontinuálne rastú už niekoľko mesiacov. Volič PS sa zmenil a strane sa darí to, čo predtým OĽaNO – naviazať na seba nespokojného stredopravého voliča, ktorý dal pred tromi rokmi šancu práve Matovičovi. Okrem toho dokážu podľa Hanesa do veľkej miery napĺňať svoj potenciál a podarilo sa im presvedčiť mnohých nerozhodnutých voličov.

Najväčší prekryv majú so stranami SaS, Demokrati, Hlas a hnutím Sme rodina. „PS začína ťažiť z pozície hlavného vyzývateľa Smeru, čo môže zintenzívniť presun voličov od týchto strán k PS,“ uviedol analytik. „Ak zafunguje antikampaň voči PS alebo niekto z jej predstaviteľov urobí zásadný kiks, môže sa časť voličov vrátiť k svojej druhej voľbe, z čoho by mohli profitovať najmä SaS a Demokrati,“ uviedol. Demokratov však už v raste nelimitujú tak, ako ostatné strany.

Foto: Pravda/Ivan Majerský

Michal Šimečka, Progresívne Slovensko, bilbord Bilbord PS

Podľa politológa ich je vidieť na bilbordoch a už aj v predvolebných debatách. „Šimečka je vzdelaný a múdry človek, hodil by sa do akademických diskusií. Určite by v nich vynikal. Ale ak sedí vedľa takých populistov ako je Fico alebo Matovič, vidieť tam rozdiel. Videl som diskusiu, v ktorej si ho šéf OĽaNO natrel na chlieb ako maslo s lekvárom,“ zhodnotil Štefančík. Podľa Hanesa sa však v jednotlivých témach, ale aj voči Smeru vyhraňuje oveľa ostrejšie ako v minulosti.

Voliči PS sú okrem toho špecifickí tým, že nedokážu extrahovať iba jednu tému, ktorá by ich trápila. „Očakávajú zmenu a nádej v lepšiu budúcnosť, čo aj strana vhodne komunikuje v kampani. Voliči PS očakávajú posun v oblasti zdravotníctva, školstva, podnikania, životného prostredia, justície, ale aj rovnosti príležitostí,“ zhodnotil Hanes.

PS má silný proeurópsky a proatlantický program. „Má úplne jasno v našej zahraničnej politike, takže nejaké vajatanie medzi východom a západom nehrozí. Rovnako má jasný prístup k vojenskej pomoci Ukrajine. Je dobré, ak je takýchto strán na Slovensku čo najviac,“ uviedol politológ.

Čítajte viac Bitka o nerozhodnutých. Ako rozmýšľajú voliči týždeň pred voľbami? Najviac prijateľný Hlas, PS už nevysáva partnerov

Stále však ide o mimoparlamentnú stranu, takže jej doterajší prínos pre slovenský stranícky systém sa hodnotí ťažko. „Pozitívne hodnotím, že vo finančnej časti nepredstavuje len výdavkovú stránku, ale rovnako sa zamýšľajú, kde na jednotlivé programové priority vziať financie,“ hovorí Štefančík. Kameňom úrazu v možnej povolebnej spolupráci môže byť otázka registrovaných partnerstiev, ktoré odmietajú viaceré strany. „Bolo by nešťastím slovenskej politiky, ak by sme mali ústavnú krízu len kvôli registrovaným partnerstvám. Politici sú tu však na to, aby vyrokovali takú dohodu, aby boli spokojní všetci,“ dodal.

PS stále môže Smer podľa analytika Hanesa vo voľbách poraziť vyhrať. „Buď pri dostatočne vysokej mobilizácii stredopravého spektra, alebo ak sa im podarí „vyluxovať“ konkurenčné strany a poslať ich mimo parlament. Zatiaľ čo prvý variant im zaručí potenciálnu šancu na zostavovanie vlády, druhý by ich pravdepodobne poslal do opozície,“ konštatuje analytik.

Nekonfliktnosť im zatiaľ vychádzala, no pár dní pred voľbami im to nemusí stačiť. Víťazstvo však nemusí znamenať triumf, pokiaľ PS vyradí z parlamentu KDH, SaS či Sme rodinu. S vytvorením akejkoľvek koalície to zatiaľ tiež nevyzerá ružovo. Pokiaľ by skončili v opozícii mohli by ako hlavná opozičná strana ašpirovať na víťazstvo v ďalších voľbách. Do celkového vývoja však stále zasiahne aj to, ako sa rozhodne strana Hlas.

V poslednej časti volebného seriálu vám predstavíme Smer – sociálnu demokraciu.