Bez ohľadu na to, ako dopadnú koaličné rokovania, sa dá povedať, že kraľovať domácej politike budú sociálni demokrati. Úspešné boli vo voľbách totiž hneď dve ľavicové strany, Smer a Hlas. V Národnej rade dostanú dokopy 69 mandátov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že bývalí spojenci Robert Fico a Peter Pellegrini majú spoločné hodnoty aj ciele. Predvolebné programy, vyhlásenia, ale aj príbeh povolebných rokovaní však čoraz viac svedčia o tom, že rozdiel medzi dvoma názorovo blízkymi stranami sa len prehlbuje.
Kým Hlas pred voľbami avizoval rozdávanie peňazí v podobe zavedenia “skutočného 13. dôchodku” či spustenia národného plánu odstránenia regionálnych rozdielov za miliardu eur ročne, Smer bol pri sľuboch opatrnejší. Ficova strana pre Pravdu uviedla, že medzi jej prioritami bude konsolidácia verejných financií, aj keď pomalým tempom.
Líšia sa aj názory strán na zahraničnú politiku. Kým Hlas vystupuje v tejto téme jednoznačne v prozápadnej pozícii, politici Smeru častejšie hovoria o zámere vrátiť suverenitu do zahraničnej politiky, ktorá sa prejaví napríklad v sebavedomom postoji k sankčnej politike EÚ alebo k zastaveniu dodávok zbraní pre Ukrajinu.
Otázne teda je, či sa dvom skupinám sociálnych demokratov podarí spojiť sily, aby na pôde parlamentu spoločne presadzovali svoje hodnoty. Zatiaľ je ťažko predpovedať aj to, aké hodnoty a názory prinesú strany v legislatívnom procese.
Politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied si mysli, že v prípade Smeru záleží na tom, či bude strana vo vláde, alebo v opozícii. “Sú témy, kde sa im bude veľmi ťažko cúvať, napríklad v oblasti reprodukčných práv. Ekonomická politika bude determinovaná pozíciou SR v eurozóne a jej pravidlami,” predpokladá odborník.
Top 10 politikov s najväčším ziskom preferenčných voličských hlasov v predčasných parlamentných voľbách 2023.
Zavedenie nových veľkých sociálnych balíčkov experti oslovení Pravou nepovažujú za pravdepododbné. “Povedzme si pravdu, ani v minulosti sa vlády Smeru nepretrhli v pomoci a skôr sa k nej utiekali až v čase pred parlamentnými voľbami,” mysli si politológ z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč. Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave k tomu dodáva, že Smer vo vláde bude musieť šetriť: “Možno sa dočkáme prvýkrát v histórii Slovenska, že Smer nebude vládnuť v peknom počasí,” povedal.
Jediné, čo sa dá predpovedať s istotou, je to, že poslanecký klub Smeru bude jednotný, tak ako to bolo vždy dosiaľ. Ak by sa teda Ficovi nepodarilo zostaviť vládu, v opozícii jeho strana bude pôsobiť so značne radikálnou rétorikou, domnieva sa Lenč. “Už len z toho dôvodu, že v opozícii bude súperiť o pozornosť s Igorom Matovičom a tiež udržať si voličov, ktorých získal na úkor krajnej pravice,” myslí si.
Nepredvídateľní nováčikovia
Pellegriniho Hlas sa formálne len teraz stal parlamentnou stranou, keďže v minulom volebnom období jeho členovia pôsobili v NR SR ako nezaradení poslanci. Jedenástka odídencov zo Smeru bola vo svojich postojoch jednotná a značnú časť popularity získala aj kvôli ostrej kritike vlád Igora Matoviča (OĽaNO) či Eduarda Hegera (Demokrati).
Teraz je Hlas jedinou stranou, ktorú s istotou môžeme označiť za súčasť budúcej vlády. Bez nej sa totiž nedá zložiť žiadna koalícia. Pellegriniho spojenci preto budú musieť prebrať aj zodpovednosť za nepopulárne riešenia, ktoré nový vládny kabinet bude musieť prijímať. "Nič iné novú vládu nečaká. Verejné financie nie sú v dobrom stave a ísť gréckou cestou by bola katastrofa pre celú krajinu,” upozorňuje Štefančík.
Prvou vážnou skúškou jednotnosti sa pre Hlas môžu stať rokovania s politickými partnermi o podobe budúcej vlády. Prvé rozpory sa vyskytli ešte pred voľbami, keď sa časť predsedníctva strany priklonila k spolupráci s PS na úkor Smeru. Marušiak zo SAV poukazuje na existujúce hodnotové rozdiely medzi niektorými členmi strany. “Hlas zakladali politici vyznačujúci sa technokratickým prístupom. Vo vnútri strany však pretrvávajú väzby na Smer z minulosti. Preto sa ľahko môže stať, že sa strana rozštiepi v súvislosti s rozhodovaním o podobe budúcej koalície,” naznačuje politológ. Podľa politológa Lenča však Pellegriniho strana bude v rámci koalície stabilným prvkom. Najmä ak si dokáže vyjednať od partnerov naplnenie svojich požiadaviek a politických cieľov.
Absolútny nováčik v Národnej rade hnutie PS hodnotovo nepatrí ani do klasickej ľavice, ani do klasickej pravice, myslí si Juraj Marušiak. V parlamente by sa mohli usilovať o témy, ktoré komunikovali počas kampane. Napríklad v oblasti ekologickej transformácie, diskriminácie na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie.
Volebný výsledok však PS posiela skôr do opozície, čo znižuje šancu na riešenie týchto tém, oponuje mu politológ Štefančík. Síce môžu byť v rámci parlamentu dôležitým kontrolným aktérom, nastoľovať témy z vlastného programu ako opozičná strana nedokážu, myslí si. Upozorňuje aj na to, že okrem niekoľkých poslancov ostatní zvolení za PS nemajú žiadne skúsenosti s domácou politikou. “Voliť PS bolo ako ťahať mačku z vreca. A keďže nevieme, čo sme z toho vreca vytiahli, musíme si počkať. Tých ľudí väčšina spoločnosti nepozná, nevieme, ako sa budú správať v kritických situáciách," hovorí politológ.
Jozef Lenč z Trnavskej univerzity zdôrazňuje, že členovia PS sa inak budú správať, ak budú súčasťou vládnej koalície, a inak sa budú správať, ak budú v opozícii. “Domnievam sa, že sú schopní konštruktívnej diskusie, no možno niektorí z nich nebudú ochotní akceptovať politické kompromisy, ktoré budú dôležité najmä pri kreovaní koaličnej väčšiny,” rozmýšľa odborník.
Sulík a Matovič sa nezmenia
Najpredvídateľnejším klubom v NR SR bez pochyb vyzerá skupina poslancov SaS. Do parlamentu sa dostali skúsení aktéri pod vedením Richarda Sulíka, ktorí sa väčšinou už v parlamente prejavili. Liberáli išli do volieb pod heslom ekonomického rastu, do programu nasadili aj viacero návrhov, ktoré by chceli zrealizovať. Rozhodujúce pri tých snahách znovu bude postavenie strany, upozorňujú odborníci, či už koalične, alebo opozične. Všetci traja politológovia sa tiež zhodujú, že SaS sa bude ťažko dariť v jednej vláde s Petrom Pellegrinim.
“Ak sa stane súčasťou vlády, tak v niektorých ekonomicko-sociálnych otázkach bude musieť hľadať kompromis s PS a Hlasom,” predpokladá Marušiak. Podľa Lenča bude navyše Sulíkova strana opäť prvkom nestability pre vládu. “Azda najväčším prekvapením poslaneckého klubu Sasky by bolo to, že ak sa stane súčasťou vládnej koalície, tak sa nebude aktívne podieľať na budovaní nedôvery vláde v očiach verejnosti a nebude zodpovedný za pád vlády,” poznamenal pre Pravdu.
Čítajte viac Sulík: Nečudujme sa, že tu máme takú džamáhíríju, keď pako ako Matovič dokáže zmotať deväť percent ľudí
Ak bude SaS v opozícií, nemá veľmi iné možnosti, ako aspoň v niektorých otázkach spolupracovať s PS, zhŕňa Marušiak. “Ohľadom spolupráce s Progresívnym Slovenskom by sme na teraz mohli byť optimistami, predsa len k tomu, aby Richard Sulík „pustil“ balónik a začal sa správať iracionálne, potrebuje aj impulz, a ten mu na začiatok bez Igora Matoviča bude chýbať,” hovorí Lenč.
Ani v prípade lídra OĽaNO sa zmena správania neočakáva, jeho hnutie nemá šancu sa dostať do žiadnej koalície. Zo spolupráce sa vylúčilo samo, keď za podmienku stanovilo schválenie 500-eurovej odmeny za účasť vo voľbách. Otázne je aj to, nakoľko klub OĽaNO bude stabilný a jednotný vo svojich postojoch. Je to minimálne trojkoalícia so stranami Za ľudí a Kresťanská únia (KÚ), plus ešte ďalšie zoskupenia, upozorňuje politológ Marušiak zo SAV.
“OĽaNO má vo svojej DNA vštepenú nestabilitu, takže to tak ostane aj v tomto volebnom období,” predpokladá Štefančík z Ekonomickej univerzity. Politológ Lenč ďalej pripomína, že rozpad klubu môže spôsobiť aj to, že na kandidátke OĽaNO boli zvolení aj poslanci, ktorí môžu mať istú mieru nezávislosti od Matoviča.
“Faktom je tiež to, že Jozef Viskupič sa dlhodobo prezentuje ako zodpovedný politik, ktorý sa nechce podieľať na presadzovaní záujmov Igora Matoviča a byť súčasťou jeho súkromných vojen a tiež môže byť nestabilným prvkom klubu „obyčajných“. V každom prípade platí, že Igor Matovič sa nepoučil a nič nové sa nenaučil,” uzavrel Lenč.
Rozhodujúci, no nepriehľadní
Rozhodujúcu úlohu pri zložení vládnej koalície majú strany KDH a SNS, ktoré sa po prestávke vrátili do parlamentu. Kresťanskí demokrati si zatiaľ zvolili mlčanlivú taktiku a navonok neprezentujú ochotu sa pridať k žiadnej z dvoch možných koalícií.
Juraj Marušiak pripomína, že KDH má tradíciu spolupráce s liberálnymi stranami, hoci v minulosti pritvrdilo stanoviská. Politológ Štefančík sa domnieva, že hnutie radšej bude spolupracovať so SaS a s PS, než zostať v jednej skupine s SNS. “Za SNS bude v parlamente len jeden poslanec, ostatní sa pohybujú na hranici medzi radikalizmom a extrémizmom. A KDH by s takýmito ľuďmi určite do koalície nešlo. S liberálnymi stranami má tiež problém, ale takáto koalícia už je odskúšaná," hovorí odborník. Prípadná spolupráca by bola užitočná pre nastoľovanie straníckych tém KDH z oblasti zdravotníctva a školstva. “Zvlášť v oblasti školstva majú mimoriadne silný odborný tím,” pripomenul politológ.
Podľa Jozefa Lenča sa od klubu KDH dá v prvom rade očakavať jednotnosť. Pripúšťa, že niektorí z poslancov, najmä tí, ktorí nie sú členmi hnutia, môžu mať odlišné postoje ako stranícke vedenie. “Toto sa týka aj prípadnej spolupráce s dvomi liberálnymi stranami. No v oboch prípadoch bude výsledná jednota,” myslí si.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Menej jednoty a už vôbec nie predvídateľnosť odborníci očakávajú od poslancov zvolených na kandidátke SNS. Jediným predstaviteľom strany v parlamente bude Andrej Danko, no podľa Juraja Marušiaka rôznorodý klub SNS budú spájať spoločné hodnoty. “Témy sú jasne dané – suverenistický prístup voči EÚ, obhajoba „tradičnej rodiny“, odmietanie migrácie a zbližovanie s Ruskom. V prípade niektorých poslancov, napríklad Andreja Danka a Romana Michelka, s nádychom panslavizmu,” myslí si expert.
Opačného názoru je Radoslav Štefančík, podľa ktorého klub SNS je skôr zborom reprezentantov určitých záujmových skupín. Verí, však že budú pôsobiť jednotne. “Som presvedčený, že Robert Fico bude vedieť túto skupinu motivovať tak, aby vydržali podporovať vládnu koalíciu až do konca,” povedal pre Pravdu.
Hodnotové nastavenie poslancov okolo Andreja Danka spochybňuje aj politológ Lenč. Upozorňuje, že potenciálny klub SNS bude zložený z predsedu SNS, dvoch politických strán a troch voľných „radikálov“. “Pôsobenie poslancov ,SNS‘ bude problémom už od začiatku pri kreovaní potenciálnej koalície Smeru a Hlasu so ,SNS‘ a, samozrejme, určitá miera napätia a nestability ich bude sprevádzať počas celého volebného obdobia,” zhrnul odborník.