Ako informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec, k napadnutému zákonu bolo v druhom čítaní v parlamente prijatých 36 pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov, čím v podstate došlo k prepísaniu takmer celého pôvodného návrhu novely. Pôvodný vládny návrh zákona bol teda zmenený a doplnený v značnej miere, ktorá podľa prezidentky nepochybne prekračovala bežné opravy a úpravy návrhu zákona.
Čítajte viac Hlavné priority v justícii: Ktorá strana navrhne zrušiť súdnu mapu a ktorá chce obmedziť paragraf 363?
„Súčasťou napadnutého zákona je aj článok III, ktorý bol ako celok doplnený do návrhu zákona na základe poslaneckého návrhu v druhom čítaní a ktorý novelou zákona o súdoch zavádza nový systém tvorby notárskeho rozvrhu. Táto právna úprava nebola súčasťou vládneho návrhu zákona a ani predmetom medzirezortného pripomienkového konania," povedal Strižinec. Prezidentka je podľa neho presvedčená, že zmeny a doplnenia zákona by mali byť predmetom riadneho legislatívneho procesu, ktorý poskytne dostatočný čas na odbornú a verejnú diskusiu, vrátane pripomienkového konania. „Nedodržanie zákonom predpísaného procesu prijímania predmetnej právnej úpravy malo podľa prezidentky významný vplyv aj na jej vecné nedostatky, najmä na určitosť, zrozumiteľnosť a systémovosť textu právnej úpravy, ako aj na nedodržanie požiadaviek právnej istoty," uviedol hovorca hlavy štátu.
Čítajte viac Súdna debata Čaputová verzus Žilinka? Ak prezidentka podá disciplinárny návrh, dôkazy by mala predkladať sama
Strižinec doplnil, že článkom II napadnutého zákona sa mení aj zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. „Napadnutý zákon tu komplexne mení definíciu pojmu nesprávny úradný postup pozitívnym aj negatívnym vymedzením," vysvetlil. Prezidentka sa podľa neho v tejto súvislosti domnieva, že zavedenie taxatívneho výpočtu situácií, ktoré je a nie je možné považovať za nesprávny úradný postup je kontraproduktívne, obmedzujúce, inherentne neúplné a ústavne nesúladné riešenie. „Toto riešenie je navyše spôsobilé vyvolať potrebu prípadnej opätovnej novelizácie, resp. potrebu väčšej ingerencie súdnej moci pri implementácii týchto ustanovení v rozhodovacej praxi," povedal Strižinec.
Čítajte viac Kolíková sa sudcovi, ktorého odvolala po zvláštnej razii NAKA na súde, neospravedlní
Zároveň, podľa názoru prezidentky, schválené znenie protiústavne stotožňuje inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, resp. spravodlivého zadosťučinenia, ako formy postihu orgánu verejnej moci, s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy, ako formy náhrady škody. „Znenie schválenej právnej úpravy tak dopadá v neprospech všetkých fyzických osôb a právnických osôb, a to aj ústavne nesúladným spôsobom," dodal Strižinec.