Ako informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec, k napadnutému zákonu bolo v druhom čítaní v parlamente prijatých 36 pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov, čím v podstate došlo k prepísaniu takmer celého pôvodného návrhu novely. Pôvodný vládny návrh zákona bol teda zmenený a doplnený v značnej miere, ktorá podľa prezidentky nepochybne prekračovala bežné opravy a úpravy návrhu zákona.

„Súčasťou napadnutého zákona je aj článok III, ktorý bol ako celok doplnený do návrhu zákona na základe poslaneckého návrhu v druhom čítaní a ktorý novelou zákona o súdoch zavádza nový systém tvorby notárskeho rozvrhu. Táto právna úprava nebola súčasťou vládneho návrhu zákona a ani predmetom medzirezortného pripomienkového konania," povedal Strižinec. Prezidentka je podľa neho presvedčená, že zmeny a doplnenia zákona by mali byť predmetom riadneho legislatívneho procesu, ktorý poskytne dostatočný čas na odbornú a verejnú diskusiu, vrátane pripomienkového konania. „Nedodržanie zákonom predpísaného procesu prijímania predmetnej právnej úpravy malo podľa prezidentky významný vplyv aj na jej vecné nedostatky, najmä na určitosť, zrozumiteľnosť a systémovosť textu právnej úpravy, ako aj na nedodržanie požiadaviek právnej istoty," uviedol hovorca hlavy štátu.

Strižinec doplnil, že článkom II napadnutého zákona sa mení aj zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. „Napadnutý zákon tu komplexne mení definíciu pojmu nesprávny úradný postup pozitívnym aj negatívnym vymedzením," vysvetlil. Prezidentka sa podľa neho v tejto súvislosti domnieva, že zavedenie taxatívneho výpočtu situácií, ktoré je a nie je možné považovať za nesprávny úradný postup je kontraproduktívne, obmedzujúce, inherentne neúplné a ústavne nesúladné riešenie. „Toto riešenie je navyše spôsobilé vyvolať potrebu prípadnej opätovnej novelizácie, resp. potrebu väčšej ingerencie súdnej moci pri implementácii týchto ustanovení v rozhodovacej praxi," povedal Strižinec.

Zároveň, podľa názoru prezidentky, schválené znenie protiústavne stotožňuje inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, resp. spravodlivého zadosťučinenia, ako formy postihu orgánu verejnej moci, s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy, ako formy náhrady škody. „Znenie schválenej právnej úpravy tak dopadá v neprospech všetkých fyzických osôb a právnických osôb, a to aj ústavne nesúladným spôsobom," dodal Strižinec.