Podľa pôvodného rozdelenia mala strana Hlas získať šesť ministerstiev, nakoniec ich bude mať podľa dohody sedem. Druhýkrát sa však Pellegrini premiérom nestane, podľa memoranda o porozumení získal post predsedu parlamentu. Na ministerstve tak podľa predbežného zoznamu dostane šancu jeho lojálny spolupracovník, relatívne neskúsená politička, ale aj tí, ktorí vládne posty dobre poznajú.
Čítajte viac Smer, Hlas a SNS si rozdelili posty. Aké rezorty získali? Ministrami by sa mali stať Kaliňák, Huliak či Taraba
Od novinára cez poradcu až do kresla ministra
To, či si vyrokoval lepšiu pozíciu, ukáže až čas. Jedno je však jasné, post premiéra obetoval za sedem ministerstiev a podľa jeho slov stabilitu. Hlas by mal získať nasledujúce rezorty – zdravotníctvo, školstvo, hospodárstvo, vnútro, ministerstvo práce a rezort investícií (MIRRI). Siedmym by malo byť podľa informácií Pravdy ministerstvo, ktoré vznikne zo súčasnej funkcie podpredsedu vlády pre eurofondy a Plán obnovy. Či sa tak stane, ukáže až finálny zoznam, ktorí by mali lídri predstaviť v najbližších dňoch. Predsedom parlamentu sa stane Peter Pellegrini.
Na podpise memoranda bolo prítomných celkovo päť zvolených poslancov za Hlas a minimálne v ich prípade ide o takmer isté nominácie. Ide o Erika Tomáša, ktorý by sa mal stať ministrom práce. Už v pondelok uviedol, že chce v práci v sociálnej oblasti pokračovať. Práve rezort práce patril k prvým, o ktorých Hlas hovoril ešte pred voľbami.
„Je jedno, kde by som sa videl ja, ale rád by som pokračoval v práci v sociálnej oblasti, keďže už dve volebné obdobia sa venujem sociálnej oblasti a aká funkcia to bude, uvidíme,“ povedal. Vo voľbách získal Tomáš viac ako 115-tisíc hlasov. Tomáš pracoval v minulosti ako novinár, ktorý mal už vtedy blízko k Robertovi Kaliňákovi, a často sa dostal do sporu s vtedajším ministrom vnútra Vladimírom Palkom.
Čítajte viac Médiá mená niektorých ministrov trafili, tvrdí Kaliňák. Smer má zálusk na šesť ministerstiev a premiéra
V roku 2006 sa stal Kaliňákových hovorcom, neskôr začal pôsobiť ako mediálny poradca Smeru a neskôr aj Roberta Fica. Do parlamentu sa dostal ako nečlen na kandidátke Smeru v roku 2016. O dva roky neskôr vstúpil do Smeru a bol aj spoluautorom návrhu novely ústavy o zastropovaní dôchodkového veku.
Posledné tri volebné obdobia sa na poste ministra práce vystriedali štyri ministri práce. Od roku 2012 až do roku 2020 tento post zastával Ján Richter (Smer). Neskôr ho vystriedal Milan Krajniak (Sme rodina), ktorého na krátky čas po rekonštrukcii vlády v roku 2021 nahradil vtedajší minister dopravy za Sme rodinu Andrej Doležal. Po páde vlády sa v úradníckej vláde poverenou ministerkou stala Soňa Gáborčáková.
Dvoch bývalých šéfov zdravotníctva tromfla Dolinková
Zdravotníctvo sa zrejme dostane do rúk Zuzany Dolinkovej napriek tomu, že strana má dvoch bývalých ministrov zdravotníctva – v rokoch 2008 až 2010 to bol Richard Raši a od roku 2016 do 2018 to bol Tomáš Drucker. Obaja boli ministrami za stranu Smer. S každým novým volebným obdobím sa najmä od ministra zdravotníctva očakáva veľa, no nakoniec sa málo čo dokáže dosiahnuť aj kvôli častému striedaniu ministrov.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Celé štyri roky vydržali na ministerskom poste len Ľubomír Javorský v tretej vláde Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 až 1998 a Rudolf Zajac v druhej vláde Mikuláša Dzuringu (2002 – 2006). Dolinková má za sebou len veľmi krátku politickú kariéru a s politikou nemá veľa skúseností. Viesť rezort bude pre ňu veľká výzva, zdravotníctvu sa však aj ako vyštudovaná právnička venuje roky.
O post poslankyne sa prvýkrát uchádzala v roku 2020 ako kandidátka Dobrej voľby, ktorú viedol Tomáš Drucker. Dolinková pôsobila ako šéfka Zväzu ambulantných poskytovateľov. Keďže nové stanovy požadovali, aby bola apolitická, z Dobrej voľby na krátky čas po neúspechu vo voľbách 2020 vystúpila. Spolu s Druckerom a ďalšími neskôr vstúpila do Hlasu, kde sa stala hlavnou odborníčkou strany na zdravotníctvo a hneď aj podpredsedníčkou strany. Ešte pred voľbami sa zasadzovala o dostavanie bratislavskej nemocnice Rázsochy.
Nové vedenie sa bude musieť vysporiadať so situáciou okolo pediatrov a skrátenia ordinačných hodín na pohotovostiach. Ešte pred voľbami by schválila aj použitie interrupčnej tabletky, čo dnes nie je na Slovensku možné.
Vo vedení rezortu Drucker aj Raši
Ďalší kľúčový rezort školstva by sa mal dostať do rúk Tomáša Druckera, ktorý v minulosti pre Pravdu povedal, že nemá ambíciu viesť rezort, ale chce pokračovať v reformách. Práve Drucker a Dolinková patrili podľa informácií Pravdy k liberálnejšiemu krídlu v Hlase a odporcom koalície so Smerom, a to aj napriek jednomyseľnému rozhodnutiu predsedníctva.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Drucker v minulosti pôsobil v tretej Ficovej vláde ako minister zdravotníctva, po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a demisii Roberta Kaliňáka sa stal povereným ministrom vnútra. Vo funkcii vydržal len tri týždne. Dôvodom bol tlak zo strany Smer na to, aby z postu policajného prezidenta neodvolal Tibora Gašpara. Druckera vystriedal Pellegrini a Gašpara hneď na druhý deň odvolal. Drucker neskôr pri zakladaní svojej Dobrej voľby povedal, že na to, aby Gašpar ostal šéfom polície, tlačil Robert Fico.
Ďalšiemu exministrovi zdravotníctva Richardovi Rašimi by mal tentokrát pripadnúť rezort investcií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Do úvahy prichádza aj bývalý šéf Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák, no ten sa zrejme stane štátnym tajomníkom. Raši bol v minulosti primátorom Košíc a pokúsil sa zabojovať aj o post košického župana, no neúspešne.
Raši už v minulosti zastával post podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a vystriedal tak Petra Pellegriniho. Po voľbách v roku 2020 sa z tejto funkcie v júli toho istého roku vytvoril nový rezort a pridala sa aj oblasť regionálneho rozvoja. Ministerstvo viedla Veronika Remišová, ktorú po páde vlády nahradil poverený úradnícky minister Peter Balík.
Lojálny a blízky človek na vnútre
Sporné je zatiaľ meno nového ministra vnútra. Pôvodne sa hovorilo o Denise Sakovej, tá by však mala podľa kuloárnych informácií viesť rezort hospodárstva a ministrom vnútra by sa mal stať Matúš Šutaj Eštok v tandeme s Luciou Kurilovskou ako štátnou tajomníčkou.
Šutaj Eštok je generálnym manažérom Hlasu a viac ako desať rokov je blízkym spolupracovníkom Petra Pellegriniho. Začína v štátnych hmotných rezervách ako právnik po skončení štúdia na Univerzite Komenského v rokoch 2012 až 2014 v čase, keď bol šéfom Kajetán Kičura. Toho od apríla 2020 stíhajú pre podozrenie z korupcie. V tom čase bol aj podpredsedom mládežníckej organizácie Mladí sociálni demokrati.
V roku 2014 nastúpil ako šéf odboru vnútornej správy na rezorte školstva, ktorý vtedy viedol Peter Pellegrini. Pod jeho vedením pracoval v čase, keď bol podpredsedom vlády a neskôr sa stal vedúcim Úradu vlády v čase, keď bol Pellegrini premiérom. Spolu s Tomášom patril k hlasným kritikom PS v strane Hlas a ich politiku označil za „extrémnu“.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Počas predvolebnej kampane ostro vystupoval najmä proti vyšetrovateľom NAKA a ako prvý verejne hovoril o potrebe výmeny špeciálneho prokurátora Daniel Lipšica. Vyhlásil, že ak sa Hlas dostane k moci, pokúsi sa ho dostať z funkcie. „Vy, páni, ste urobili zo Slovenska štát, v ktorom sa nedá žiť, tak sa láskavo pobaľte a spakujte si svoje veci, kadeľahšie zmiznite zo Slovenska,“ hovoril začiatkom septembra 2022 vo videu na sociálnej sieti a „matovičovcov, lipšicovcov, hamranovcov či čurillovcov“ označil za mafiu.
Nový minister vnútra bude vyberať aj policajného prezidenta, v Smere, Hlase aj SNS hovorili o tom, že Štefan Hamran musí byť odvolaný. Hamran nakoniec sám vyhlásil, že k 31. októbru odchádza z funkcie. „Tam, kde Fico začína, ja končím,“ hovoril v minulosti Hamran.
K situácii v polícii sa vyjadril aj v stredu. Reagoval na list policajných funkcionárov, konkrétne riaditeľa odboru špeciálnych činností útvaru ochrannej služby a prevencie a jeho zástupkyne. „Všetky informácie v liste smerujú k vážnym podozreniam, že súčasné, policajným prezidentom Hamranom dosadené vedenie policajnej inšpekcie sa snaží na svojich nižších stupňoch „upratať“ nepohodlné dôkazy, ktoré by smerovali k usvedčeniu partičky takzvaných „elitných“ vyšetrovateľov čurillovcov,“ hovorí Šutaj Eštok.
O čistkách po voľbách nielen v polícii, ale aj na súdoch či na špeciálnej prokuratúre hovorili členovia Smeru a aj Hlasu. O spolupracujúcich obvinených sa vyjadruje podobne ako Robert Fico, hovorí o nich ako o „kajúcnikoch, čo klamú“. Jednou z priorít novej vlády má byť podľa neho riešenie „absolútne nezvládnutej“ nelegálnej migrácie.
Zároveň avizuje prešetrenie všetkých káuz. Nejde len o vyše 40 zločinov Smeru, ale medzi stíhanými je aj poslanec Hlasu Peter Žiga (podozrenie z podplácania sudkyne). Okrem toho figuruje Pellegrini v kauze Miroslava Výboha, ktorý je podozrivý z toho, že si od Pellegriniho vypýtal úplatok 150-tisíc eur. Proti Pellegrinimu neexistuje žiadny priamy dôkaz.
Kaliňákova dvojka na hospodárstve
Zaujímavým zvratom je post pre Denisu Sakovú, ktorá by mala zakotviť na ministerstve hospodárstva. Je kariéra je však spätá s rezortom vnútra, na ktorom pracovala s ročnou prestávkou od roku 2007 až do roku 2020. Počas jej prvého pôsobenia na rezorte vnútra bolo jej úlohou pripraviť Slovensko na schengenský informačný systém, počas druhého pôsobenia sa venovala reforme verejnej správy ESO.
Je považovaná za Kaliňákovu bývalú dvojku, ktorá v podstate kopírovala jeho prácu. Prešla viacerými pozíciami a mala pomerne rýchly kariérny postup a Fico ju svojho času nazval „novou generáciou Smeru“. Do popredia ju teda netlačil len Kaliňák, ale aj šéf Smeru, v jednom krátkom videu na sociálnej sieti stáli po jeho boku z jednej strany Pellegrini a z druhej Saková. „Bude to dobrá partia, môžeme urobiť kus dobrej roboty,“ vyhlásil vtedy Fico.
Foto: Pravda, Robert Huttner
Ak sa jej nominácia potvrdí, je otázne, prečo sa nakoniec ministerkou nestala. Napriek tomu, že po boku Pellegriniho stojí na každej tlačovke od vzniku Hlasu. O to Podľa kuloárnych informácií je jednou z možných príčin aj Pellegriniho obava, že ide o bývalú dvojku Kaliňáka, čo by značne obmedzilo vplyv lídra Hlasu na tento rezort, ktorý chcel Hlas získať od začiatku.
Jedno z mála jej vystúpení k cenám energií bol koncom októbra 2021, kedy skritizovala vtedajšieho ministra hospodárstva Richarda Sulíka za výrok, že sa treba spoliehať na trhové sily. Z opozičných lavíc vtedy navrhli poslanci Hlasu znížiť DPH na elektrinu, plyn, teplo a teplú vodu na päť percent. K energetike sa pre denník Pravda pred nedávnom vyjadroval aj Kamil Šaško, preto je otázne, či nepripadne tento rezort napríklad aj jemu.
Posledným rezortom, ktorý pripadne Hlasu je jeden z dvoch nových. V memorande si strany zadefinovali rozdelenie celkovo 16 ministerstiev, aktuálne máme na Slovensku 14 rezortov potom, čo počas minulej vlády vznikol rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Okrem rezortu cestovného ruchu by to mal byť nový rezort pre eurofondy a plán obnovy. Ešte však nie je jasné, či pôjde práve o nový rezort, alebo to nakoniec ostane v rovine funkcie vicepremiéra, ako je tomu teraz.
Do jeho čela by sa mal postaviť Peter Kmec, o ktorom sa pôvodne hovorilo ako o možnom ministrovi zahraničných vecí, keďže Hlas apeloval na to, aby sa dodržalo smerovanie Slovenska. Nakoniec však podľa informácií Pravdy Kmec tento post odmietol. V Hlase pôsobil Kmec ako zahraničný tajomník až do apríla tohto roka.
Členka organizácie Mladí sociálni demokrati (MSD) Zuzana Plevíková na sociálnej sieti zverejnila zostrihané video, v ktorom verejnosti podsúvala myšlienku, že sa Kmec verejne prihlásil ku koalícii strán Hlas, PS a Saska. Kmec preto požiadal o uvoľnenie z funkcie zahraničného tajomníka Hlasu. Verejnosti aj voličom Hlasu to vyslalo signál, že sa strana podvolila.