Ako sa skladali vlády? Fico môže prekonať vlastný rekord, trojkoalíciu zložil po deviatich dňoch

Od momentu, kedy prezidentka Zuzana Čaputová odovzdala šéfovi víťazného Smeru Robertovi Ficovi poverenie na zostavenie vlády, uplynulo 13 dní. Rozhodujúci hlas mala strana Hlas Petra Pellegriniho, ktorá to pôvodne hrala na obe strany. Pellegrini však stavil na istoty a v stredu spolu s Ficom a predsedom SNS Andrejom Dankom podpísali memorandum o porozumení. Proces skladania vlády nie je zakotvený v ústave a nie vždy sa vlády skladali ľahko. Zdá sa, že Fico je na dobrej ceste prekonať vlastný rekord. Ako sa skladali vlády na Slovensku a ako proces opisuje ústavný právnik?

15.10.2023 06:00
Robert Fico Foto: ,
Šéf Smeru Robert Fico
debata (424)

Dostať poverenie zostaviť vládu sa stalo stabilnou súčasťou procesu zostavovania vlády na Slovensku a 14 dní nie je ani zďaleka najkratšia lehota. V každých voľbách, ktoré sa v ére samostatného Slovenska konali, dostal poverenie vždy víťaz volieb, aj v prípadoch, kedy sa vedelo, že vládu zrejme nezostaví.

Fico: Sme krajina plná paradoxov a máme nelichotivé prvenstvá
Video
Zdroj: TV Pravda

S ústavným právnikom z Univerzity Komenského v Bratislave Mariánom Gibom sme sa pozreli na to, ako prebieha proces skladania vlády, do akej miery platia nepísané pravidlá a ako to vyzeralo v minulosti.

Nepísané ústavné zvyklosti rešpektovali všetci

Fico dostal do rúk poverenie v pondelok 2. októbra a odvtedy mu začala plynúť štrnásťdňová lehota, počas ktorej prebiehali rokovania a formovala sa dohoda. Pellegrini síce rokoval oficiálne s Ficom a neoficiálne aj s lídrom Progresívneho Slovenska (PS) Michalom Šimečkom, nakoniec sa však rozhodol, že do vlády pôjde v trojkoalícii so Smerom a SNS.

Robert Fico (Smer), Peter Pellegrini (Hlas) a...
Robert Fico (Smer), Peter Pellegrini (Hlas) a...
+8Robert Fico (Smer), Peter Pellegrini (Hlas) a...

Nepomohla ani ponuka PS na post premiéra a možné diskusie o rezorte vnútra. „Poprosili sme o primeraný čas, aby bolo možné diskutovať a pripraviť vládu, ktorá by bola stabilná,“ povedal počas odovzdávania osvedčení člen predsedníctva Smeru Robert Kaliňák. Či sa stíha dohoda uzavrieť do vypršania dvojtýždňovej lehoty, to Kaliňák pred rozhodnutím Hlasu nevedel, no Pellegrini po tom, čo si vybral Fica a Danka uviedol, že by sa to malo udiať v priebehu niekoľkých dní.

Prezidentkina lehota zrejme ľuďom v Smere problém nerobila. „Deadline nemá žiadnu oporu v ústave,“ odpovedal Kaliňák. Podľa Gibu nie je síce poverenie na zostavenie vlády upravené v texte ústavy, no ide o tzv. ústavnú zvyklosť, čiže nepísanú ústavnú normu. Doteraz ju rešpektovali všetci prezidenti. „To, že je nepísaná, nič nemení na tom, že je záväzná. Všetci prezidenti doteraz rešpektovali pravidlo, že prvé poverenie dostáva líder strany s najvyšším počtom hlasov,“ uviedol.

Na snímke v popredí zľava Mikuláš Dzurinda... Foto: TASR/Pavol Funtál
migaš, dzurinda, mečiar, slota Na snímke v popredí zľava Mikuláš Dzurinda (SDK)(,Vladimír Mečiar (HZDS)a Jozef Migaš (SDĽ),vzadu Ján Slota (SNS).

„Keďže tieto veci nie sú upravené v ústavnom texte, pri detailoch ako sú napríklad konkrétna formulácia, spôsob prevedenia či deadline je tu manévrovací priestor,“ vysvetľuje Giba. Rovnako, ako čas na rokovanie rešpektovali prezidenti, dodržali ju aj všetci poverení lídri a v prípade, že sa im vládu nepodarilo zostaviť, poverenie vrátili.

„Vec netreba tlačiť do polohy, či sa niekto môže sťažovať. Prípadné konanie na Ústavnom súde by trvalo mesiace, pričom zostavovanie koalície je proces, ktorý sa deje v rádoch týždňov. Treba to brať s primeranou dávkou zdravého rozumu, ktorý hovorí, že je vhodné povedať si aj nejaké časové rámce, v ktorých sa očakáva vykonanie jednotlivých krokov,“ hovorí ústavný právnik.

Schuster Mečiara nepoveril, no dal mu čas

To, kto bude reálnym víťazom volieb a bude vládnuť, vždy ukázali až povolebné rokovania. Doteraz však vždy dostal ako prvý poverenie líder strany, ktorá vo voľbách získala najsilnejší mandát. „O procese poverovania text ústavy nehovorí nič, je to postup vyplývajúci z ústavnej zvyklosti, teda nepísanej právnej normy, ktorú všetci prezidenti dlhodobo rešpektujú. Lehota sa do poverenia zvyčajne nedáva, ale býva pravidlom, že hlava štátu ústne naznačí, dokedy očakáva informáciu o tom, či poverený uspel,“ uviedol Giba.

Spoločný obed prezidentov. Zľava Andrej Kiska,... Foto: Pravda, Ivan Majerský
Kiska, Čaputová, Schuster, Gašparovič, Spoločný obed prezidentov. Zľava Andrej Kiska, Rudolf Schuster, Zuzana Čaputová a Ivan Gašparovič.

Fico dostal poverenie 2. októbra, lehota bola 14 dní. Zvykom je poveriť po voľbách lídra strany s najsilnejším mandátom, a to aj v prípade, keď je jasné, že koalíciu nezostaví. „Zatiaľ vždy dostal ako prvý poverenie na zostavenie vlády predstaviteľ strany s najvyšším počtom hlasov, a to aj vtedy, keď sa viac-menej vedelo, že parlamentnú väčšinu nemá, teda nie je reálnym víťazom volieb,“ zhodnotil Giba.

Ak líder prvej strany neuspel, zatiaľ vždy hlava štátu ako druhého poverila predstaviteľa druhej najsilnejšej strany. „Neznamená to však, že prezidentka je povinná mechanicky poverovať všetkých zaradom podľa poradia. Prvý v poradí dostáva prvé poverenie. Ak neuspeje. potom treba pozerať najmä na to, kto sa javí byť najviac spôsobilým vládu zostaviť,“ vysvetľuje ústavný právnik.

V prípade, ak by vládu nevedel zostaviť ani druhý v poradí, poverovanie vy teoreticky prebiehalo dovtedy, kým niekto vládu nezostaví. „Zatiaľ sa to vždy podarilo najneskôr na druhý pokus, nemáme teda skúsenosti s mnohonásobným poverovaním,“ uviedol Giba.

Výnimkou je rok 2002. Najsilnejšou stranou sa opäť stala HZDS n čele s Vladimírom Mečiarom. Vtedajší prezident Rudolf Schuster však oficiálne poverenie na zostavenie vlády Mečiarovi neudelil. Neudelil ho totiž nikomu. V pondelok 23. septembra po voľbách sa stretol s predsedami strán, ktoré voľby vyhrali. Straním dal čas na rokovanie o zostavení vlády do piatku 27. septembra, kedy sa najprv stretol s Mečiarom a potom s predsedom druhej najsilnejšej strany SDKÚ Mikulášom Dzurindom.

Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Mečiar ho informoval, že vládu nie je schopný zostaviť. Po ňom Schuster prijal Dzurindu, ktorého poveril zostavením vlády, ktorá bola vymenovaná 16. októbra 2002 po 25 dňoch. Ide však o jednu výnimku a v nasledujúcom období sa zatiaľ porovnateľný postup neobjavil. Podľa ústavného právnika však tradície rešpektoval aj prezident Schuster. „Z jeho postupu bolo zrejmé, že dáva prvému v poradí čas na zostavenie koalície, čo sa vo svojej podstate rovná povereniu,“ uviedol.

Jednou z podmienok na zostavenie vlády je aj záruka, že nová vláda bude mať v parlamente potrebnú väčšinu. Ako líder zaručí hlave štátu, že má podporu aspoň 76 poslancov? „Treba vychádzať zo znalosti pomerov, z verejne dostupných informácií a z vyjadrení predsedov zainteresovaných strán. Nemusí sa zbierať 76 podpisov, ale musí byť dôveryhodne preukázaná existencia parlamentnej väčšiny,“ vysvetľuje ústavný právnik.

Fico očakáva prekážky z Prezidentského paláca pri menovaní vlády
Video
Zdroj: FB/Robert Fico

Ustanovujúcu schôdzu nového parlamentu zvoláva hlava štátu najneskôr do 30 dní od oznámenia výsledku volieb. Na otvorenie schôdze je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Zatiaľ sa nestalo, že by ustanovujúca schôdza neotvorila. „Ani nie je dôvod predpokladať, že poslanci obštrukciou sami sebe budú brániť v ujatí sa výkonu mandátov,“ konštatuje vedúci Katedry ústavného práva.

Prípadným bojkotom ustanovujúcej schôdze by poslanci ani strany nič nezískali. „Stalo by sa len to, že by nemohli zložiť sľub a ujať sa mandátu, úradnícka vláda by vládla ďalej tak ako dnes. Toto mi nedáva zmysel,“ hovorí Giba.

Vládu nezostavili traja lídri s najsilnejším mandátom

V histórii menovania vlád na Slovensku sa stalo celkovo trikrát, že strana s najsilnejším mandátom vládu nezostavila. V roku 1998 vyhralo HZDS Vladimíra Mečiara, no vládu zostavoval predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, rovnaká situácia sa zopakovala o štyri roky neskôr. Tretíkrát zostavoval vládu líder v poradí druhej strany v roku 2010, aj keď vtedy Smer vyhral s takmer 35 percentami, chýbali mu koaliční partneri. Znova išlo o SDKÚ a rokovania viedla volebná líderka Iveta Radičová.

Podpis koaličnej zmluvy v roku 2010. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
koaličná zmluva, podpis, radičová, dzurinda, sulík, bugár Podpis koaličnej zmluvy v roku 2010.

Pokiaľ ide o odňatie poverenia, doteraz to vždy prebehlo tak, že pokiaľ prvý poverený nenašiel parlamentnú väčšinu, prišiel to oznámiť prezidentovi. „Poverenie mu teda svojím spôsobom „vrátil“ a následne bol poverený ďalší. Pri týchto procesoch je naozaj nutné vnímať ich zmysel, účel a podstatu, ktorou nie je to, či niekto v rukách drží papier s nadpisom „poverenie“,“ zhodnotil Giba.

Proces skladania vlády nie je jednoduchý. Lídri strán musia nájsť kompromisy v programoch, dohodnúť sa na prioritách vlády či náčrte programového vyhlásenia a potrebné je hľadať prienik v hodnotových otázkach. Celý proces pohybuje v rovine nepísaných noriem, čo je náročnejšie.

pellegrini, fico, danko Čítajte viac Vyrokoval si Hlas lepšiu pozíciu? Pellegrini svoju DNA nezaprie, môže splynúť so Smerom. PS urobilo chybu

„O to väčší dôraz treba klásť na podstatu veci a nejakú normálnu kultúru na strane aktérov. Zatiaľ tu vždy bolo toľko kultúry, že ak prezident poverenému povedal, že má čas dovtedy a dovtedy, tak dovtedy prezident počkal a ak poverený nezostavil vládu, oznámil to prezidentovi v časovom rámci, ktorý mu dal,“ zhodnotil ústavný právnik.

Aj keď Kaliňák uviedol, že časový rámec oporu v ústave nemá a ani ho nevníma, každý líder to doteraz rešpektoval a odnímanie poverenie sa riešiť nemuselo. „Na druhej strane, keby sme zabudli na všetku politickú kultúru a išli to riešiť silovo, nič prezidentovi nebráni kedykoľvek odňať poverenie konkrétnej osobe a poveriť inú. Na to opäť netreba šermovať papiermi, keby dnes hlava štátu vyhlásila, že poveruje inú osobu, tak prvé poverenie sa stáva bezpredmetným,“ hovorí Giba.

Čaputová naznačila, že zasiahne. Fico to očakáva

Prezidentka Zuzana Čaputová naznačila, že môže mať výhrady k nomináciám na ministrov. „Prezident či prezidentka nie je iba poštárom vôle medzi navrhovateľom a navrhovaným, možnosti však nie sú nekonečné,“ povedala v relácii Na telo TV Markíza. Konkrétne pri poste ministra vnútra hovorila o tom, že za „veľmi spornú“ by považovala nomináciu obvineného človeka a menovite spomenula Roberta Kaliňáka.

Predseda Smeru Robert Fico počas preberania... Foto: Pravda, Ľuboš Pilc, Lubos Pilc
Robert Fico, Zuzana Čaputová Predseda Smeru Robert Fico počas preberania poverenia od prezidentky Čaputovej

Ten sa v priebehu týždňa spomínal ako možný nominant na post ministra obrany. Kaliňák momentálne nie je obvinený, jeho stíhanie dvakrát zrušili cez sporný paragraf 363, no ďalej ho vyšetrujú. V podobnej situácii sa ocitol aj bývalý prezident Andrej Kiska, ktorý odmietal pri vzniku vlády Petra Pellegriniho v roku 2018 vymenovať za ministra vnútra Jozefa Ráža mladšieho, známeho Roberta Kaliňáka. Problémom bola aj nominácia Denisy Sakovej, vtedajšej štátnej tajomníčky Kaliňáka. Ministrom sa stal Tomáš Drucker. Keď však po niečo vyše troch týždňoch z postu odišiel, Pellegrini za ministerku navrhol Sakovú. Keďže ministrov smie prezident blokovať len v okamihu vzniku celej vlády, Kiska musel ustúpiť.

Predseda Smeru Robert Fico Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Robert Fico, Zuzana Čaputová Predseda Smeru Robert Fico

Fico očakáva, že Čaputová zostavovanie jeho vlády do istej miery skomplikuje. Rozprával o tom vo videu, v ktorom reagoval na pozastavenie členstva v Strane európskych socialistov. Prezidentka podľa neho vyhlásila, že chce „kádrovať mená navrhnutých členov vlády“. „Bude mať vraj problém, ak niekto z nich je stíhaný. Zvláštne, že nemala problém postaviť sa za stíhaných vyšetrovateľov NAKA, ktorí sú podozriví zo zverstiev, ktoré nemajú v modernej slovenskej histórii obdobu,“ povedal.

Spochybnil aj to, že by mala prezidentka hodnotiť odbornosť kandidátov. „Nominácie demokraticky zvolených strán rešpektujem a nekádrujem ich, inak by žiadna koalícia nemohla vzniknúť,“ vyhlásil o zostavovaní vlády s Hlasom a SNS.

Prezidentka v sobotu poobede na Ficove slová zareagovala a v stanovisku uviedla, že nevyhnutnou podmienkou vymenovania vlády je doručenie mien nominantov, ktorí majú byť jej členmi. „Robert Fico prezidentke doteraz žiadny takýto návrh nedoručil, takže prezidentka ani nemá čo odkladať. Pri kreovaní novej vlády prezidentka koná striktne v súlade s ústavou a jej postup bol doteraz vecný a profesionálny. Na rozdiel od Roberta Fica, ktorý opäť prešiel do útoku,“ uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.

„Keď bude mať prezidentka zoznam nominantov k dispozícii, má právo a aj povinnosť sa s menami oboznámiť a pokiaľ nebudú vážne prekážky, vládu vymenuje,“ dodal.

Najdlhšie skladal vládu Mečiar

Zatiaľ najdlhší čas od volieb do vymenovania vlády uplynul v roku 1994. Víťazom sa stal Vladimír Mečiar, ktorý stál na čele koalície HZDS a Roľníckej strany Slovenska. Mečiarovo HZDS a jeho vtedajší spojenec Slovenská národná strana (SNS) na čele s Jánom Slotom v mali v parlamente len 70 mandátov a potrebovali pribrať ešte tretieho partnera – Združenie robotníkov Slovenska (ZRS), ktorú viedol odídenec z SDĽ svojrázny Ján Ľupták.

Účasť v koalícii dlho odmietol, dokonca aj pred voľbami vravel, že do vlády nepôjde. Do koalície sa odmietal „nechať vtiahnuť“ aj po voľbách. Začiatkom decembra 1994 rozhodla Republiková rada ZRS o vstupe do koalície s HZDS. Ľupták vtedy nepustil novinárov niekoľkých redakcií na brífing strany.

voľby, urna, hlas, Čítajte viac Počas poslednej vlády chaosu sa vystriedali traja premiéri. V '98 prišlo k urnám vyše 84 percent voličov

To, že ide o koalíciu však bolo jasné už dávno predtým počas rokovania ustanovujúcej schôdze parlamentu z 3. na 4. novembra 1994, ktoré je dnes známe ako „noc dlhých nožov“. Tichá koalícia parlamentnou väčšinou z funkcií odvolala desiatky verejných funkcionárov a na ich miesta dosadila vlastných ľudí. Výnimkou nebol ani Ľupták, ktorý sa stal podpredsedom parlamentu a jeho človek Štefan Gavorník sa stal šéfom Fondu národného majetku.

Mečiarova vláda bola napokon vymenovaná 13. decembra po 73 dňoch. Napriek rozkolom a hrozbe ZRS, že odídu z koalície, Mečiarova vláda vydržala štyri roky. Koleso mečiarovej moci Ľuptáka nakoniec zomlelo a v ďalších voľbách získal len niečo vyše percenta hlasov.

Poverenie aj vymenovanie vlády v jeden deň

Zaujímavá situácia nastala o štyri roky neskôr. Voľby síce znova vyhrala Mečiarovo HZDS, no situácia nebola ani zďaleka taká ružová. Už pár hodín po voľbách bolo jasné, že vládu sa podarí zostaviť v poradí druhej najsilnejšej strane SDK na čele s Mikulášom Dzurindom.

Podpis koaličnej zmluvy v roku 2010. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
koaličná zmluva, podpis, radičová, dzurinda, sulík, bugár Podpis koaličnej zmluvy v roku 2010.

Poverenie dostal 8. októbra, čo bolo takmer dva týždne po voľbách, Ján Smerek, vtedajší riaditeľ košických železiarní a privatizér, ktorý vyjednával za stranu HZDS. Poverenie držal v rukách 20 dní, no vrátil ho. Koalíciu zostaviť nedokázal. O deň neskôr na ustanovujúcej schôdzi zvolili nového predsedu parlamentu Jozefa Migaša, ktorý bol zároveň povereným prezidentom.

Poverenie na zostavenie vlády dostal 30. októbra 1998 Mikuláš Dzurinda. Vláda bola vymenovaná v ten istý deň, keďže prebiehali paralelné rokovania a dohoda so stranami SDĽ, SMK a SOP vznikla ešte predtým. Vláda tak bola vymenovaná 34 dní od volieb. V roku 2002 sa zopakoval rovnaký scenár, voľby vyhralo HZDS, no poverenie dostal a vládu nakoniec zostavoval Mikuláš Dzurinda.

Rekordérom je zatiaľ Fico

Rekordérom je zatiaľ Fico, ktorému sa po voľbách v roku 2006 podarilo vládu zložiť za 17 dní. Do premiérskeho kresla nastupoval prvýkrát. Ani vtedy však nebolo všetko jasné. Do parlamentu sa dostalo aj KDH na čele s Pavlom Hrušovským a matematicky vychádzala aj koalícia Smeru, SMK a KDH. Kresťanskí demokrati, podobne ako dnes, vládu so Smerom odmietali.

Už koncom roka 2007 čelila Ficova prvá vláda... Foto: Pravda, Robert Hüttner
fico, slota, mečiar Už koncom roka 2007 čelila Ficova prvá vláda koaličnej kríze. Po kauze sporného predaja pozemkov vo Veľkom Slavkove vyzval šéf Smeru vtedajšieho ministra pôdohospodárstva z HZDS Miroslava Jureňu na odchod. Mečiar s tým nesúhlasil a pohrozil Ficovi vyslovením nedôvery.

Nakoniec Rada KDH rozhodla, že so Smerom budú rokovať o budúcej koalícii, čo viedlo k rozkolu v strane a odchodu skupiny okolo Vladimíra Palka. Kým sa tak stalo, Fico už stihol vyrokovať koalíciu s Mečiarom (HZDS) a Slotom (SNS), čím tieto strany a ich predstaviteľom oživil na ďalšie volebné obdobie. Dzurinda sa ešte pokúšal o alternatívnu koalíciu v zložení SDKÚ, KDH, SMK a HZDS, no byť v jednej vláde s Mečiarom bolo pre KDH neprijateľné.

O štyri roky neskôr síce voľby vyhral Smer, no na zostavenie koalície mu chýbali partneri. Od prezidenta Ivana Gašparoviča dostal poverenie a čas 10 dní na zostavenie koalície. Keďže to nebolo možné, poverenie vrátil a dostala ho volebná líderka za SDKÚ Iveta Radičová. Vznikla štvorkoalícia SDKÚ, SaS, Most-Híd a KDH.

Ako Fico vyhral voľby, ale nezložil vládu

Smer v roku 2010 síce voľby vyhral, ale Robertovi Ficovi sa nepodarilo zložiť vládu. Jediného spojenca mal v päťpercentnej SNS.

Fotogaléria
1. Prvý veľký triumf zažil Smer v roku 2006....
2. Už koncom roka 2007 čelila Ficova prvá vláda...
+73. „Radšej treba túto vládnu koalíciu...

Po páde vlády Ivety Radičovej vyhral v roku 2012 voľby Smer s doposiaľ najvyšším ziskom v parlamentných voľbách. Smer volilo takmer 45 percent ľudí a strana získala 83 mandátov. Vznikla zatiaľ jediná jednofarebná vláda, ktorej zostavenie trvalo Ficovi paradoxne dlhšie, než akákoľvek koalícia, ktorú skladal. Smeráci sa medzi sebou dohodli za 25 dní.

„Aj keď sme boli sami vo vláde a mali sme pohodlnú väčšinu, tak sme pánovi prezidentovi vtedy predstavili výsledky po viac ako troch týždňoch,“ spomínal Kaliňák počas toho, ako v piatok informoval o súčasných rokovaniach. „Aj som sa so sebou pohádal, aj som buchol dvermi, aj som sa vrátil,“ dodal.

Tretia Ficova vláda a Sulíkova planá nádej

Tretia Ficova vláda nebola po voľbách v roku 2016 až taká jasná. Prvý týždeň ešte Sulík ako líder druhej najsilnejšej strany SaS živil nádej, že by mohol zložiť širokú a naozaj rozmanitú koalíciu s OĽaNO, Mostom-Híd, Dankovou SNS, Sieťou a vtedy novou stranou Borisa Kollára Sme rodina. Zo začiatku to vyzeralo, že tam istá šanca je.

Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár po... Foto: TASR, Pavol Zachar
koaličná rada, bugár, fico, pellegrini, danko Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár po skončení rokovania Koaličnej rady 24. apríla 2018 v Bratislave.

Sedem dní po voľbách v sobotu 12. marca však širšie vedenia SNS a neskôr aj predsedníctvo strany Most-Híd rozhodli, že pôjdu rokovať so Smerom. Pridala sa aj #Sieť Radoslava Prochádzku. Bugár v rozhovore pre Pravdu uviedol, že vtedy iná možnosť na koalíciu nebola. Zrejme do počtu nerátal SNS, bez ktorej by mala potenciálna Sulíkova vláda len 72 mandátov.

V pondelok 15. marca tak všetci štyria predstúpili pred novinárov a oznámili, že sa dohodli na novej vláde. Oficiálne ju síce prezident vymenoval až o osem dní, dohoda však padla po troch dňoch. Vo voľbách 2023 sa Smer, Hlas a SNS dohodli už deň po rozhodnutí Hlasu. Ak by sa teda Ficovi podarilo zložiť vládu, ktorá by bola vymenovaná v pondelok, prekonal by aj svoj vlastný rekord.

V roku 2020 skladal vládu Matovič, ktorý voľby vyhral a porazil Smer. Za 21 dní sa dohodli na koalícii v zložení OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí. Rok po voľbách však došlo k rekonštrukcii, premiérom sa stal Eduard Heger. Ani tento pokus nevydržal, keďže napätie v koalícii rástlo. SaS následne z koalície vystúpila a podala návrh na odvolanie vlastnej vlády, ktorá padla v decembri 2022.

© Autorské práva vyhradené

424 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Smer #Zuzana Čaputová #parlamentné voľby 2023 #skladanie vlády #Štvrtá Ficova vláda