Ostatné strany s prezradením mien až taký problém nemali, PS však o nominácii takisto mlčí. Detaily prezradili po stredajšom stretnutí lídrov strán, ktoré sa dostali so Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), s dosluhujúcim predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina). Kollárovým následníkom má byť líder Hlasu Peter Pellegrini.
Každá koaličná strana bude mať jedného podpredsedu, čo vyplýva z koaličnej zmluvy. Nominantom Hlasu na podpredsedu parlamentu bude Peter Žiga, toho času obvinený z korupcie, nominantom SNS bude líder strany Andrej Danko a otázny je zatiaľ nominant za Progresívne Slovensko (PS). S najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o lídra strany Michala Šimečku, ktorý už má podporu ostatných opozičných strán SaS, KDH a aj hnutia OĽaNO. Okrem toho si lídri rozdelili aj jednotlivé výbory.
Ustanovujúca schôdza bude pravdepodobne budúci týždeň v stredu. Novozvolení poslanci na nej zložia sľub a oficiálne sa ujmú mandátu. Okrem toho sa vytvoria kluby a parlamentné výbory. Poslanci si zvolia predsedu parlamentu a v tajnej voľbe aj podpredsedov.
Čítajte viac Môže Čaputová odmietnuť problematických kandidátov na ministrov? Ústavní právnici v tom majú jasno
Hlas nominoval obvineného Žigu, SNS Danka, Šimečka zatiaľ mlčí
Pellegrini včera uznal, že ho ako potenciálneho šéfa parlamentu čaká neľahká práca a bude sa snažiť o návrat k politickej kultúre. „Ak budem mať tú česť opäť sa stať predsedom Národnej rady SR, tak sa bude snažiť znova voviesť tam nejakú kultúru, aj keď s pár exotmi, ktorí sú tam, to bude extrémne náročné,“ povedal.
Čo sa týka jednotlivých podpredsedov parlamentu, každá koaličná strana obsadí jeden post a štvrtého podpredsedu nominuje PS. Podpredsedom za Hlas bude Peter Žiga. Ten po založení Hlasu objavoval po boku Pellegriniho až do času, kým ho obvinili z korupcie. Potom sa stiahol.
Predseda Národnej rady SR Boris Kollár sa stretol s predsedami politických strán a hnutí zvolených do NR SR. 18. október 2023.
Pellegrini v stredu po stretnutí lídrov uviedol, že problém v Žigovom obvinení nevidí povedal a jeho nomináciu jednomyseľne schválilo predsedníctvo Hlasu. „Je seniorný poslanec, dvojnásobný minister, človek, ktorý ovláda fungovaniu parlamentu a dáva to logiku, že spomedzi celého poslaneckého klubu je najskúsenejším poslancom,“ uviedol.
„Ak by náhodou bol odsúdený, vysporiadame sa s tým, dovtedy naňho musíme pozerať z pohľadu prezumpcie neviny,“ vyhlásil s tým, že ho mrzí, že v jeho prípade nedošlo za posledný rok a pol skoro k žiadnemu úkonu. „Keby som videl, že to je živý spis, v ktorom sa koná a niečo rieši, možno by som to zvažoval. Ale pri nečinnosti, že niekto len vydal uznesenie o obvinení a nerobí nič, tak to považujem skôr za účelové obvinenie.
Šimečka aj líder SaS Richard Sulík nomináciu Hlasu rešpektujú. Predseda KDH Milan Majerský sa zatiaľ nevedel k nominácii vyjadriť. Poslanecký klub KDH bude podľa neho diskutovať o tom, či ho vo voľbe podporí. Poslanec OĽaNO Michal Šipoš to nepovažuje za dobrú nomináciu.
Žiga bol ministrom za Smer osem rokov, v rokoch 2012 až 2016 viedol rezort životného prostredia, v rokoch 2016 až 2020 bol ministrom hospodárstva. Podpredsedom za SNS sa stane líder strany Andrej Danko. Šimečka zatiaľ nepotvrdil, či sa bude uchádzať o post podpredsedu parlamentu. Lídri opozičných strán KDH, SaS a OĽaNO mu už vyjadrili svoju podporu.
Blaha podpredsedom za Smer?
Kto bude podpredsedom za stranu Smer, to šéf strany Fico nepovedal. „Oficiálne návrhy budú najskôr predložené predsedovi Národnej rady, a až keď to bude na papieri, všetko predložíme,“ povedal. „Prečo chcete, aby som vám povedal niečo ako prvým? Nad vami sú ústavní činitelia,“ reagoval na nominácie Smeru. Zatiaľ nie sú známe ani mená potenciálnych ministrov.
Podpredsedom parlamentu bol v minulom volebnom období Juraj Blanár a predpokladalo sa, že by ním mohol byť aj toto volebné obdobie. Jeho meno sa najprv spájalo s rezortom diplomacie, no ten bude zrejme dočasne viesť Robert Fico, keďže Smer nenašiel nominanta na túto pozíciu.
Denník N informoval, že sa špekuluje o Ľubošovi Blahovi. Jeho meno sa v Smere podľa portálu spomínalo a sám Blaha by mal mať záujem. „Ak budem mať potrebu informovať verejnosť o tejto téme, urobím tak prostredníctvom Hlavných správ, Slobodného vysielača alebo iných slobodných médií, celkom isto nie prostredníctvom Denníka N,“ reagoval pre denník. Blahu kontaktoval aj denník Pravda, odpoveď bola podobná. „Nebudem to komentovať, ďakujem. Platí, že ako prvé by som informoval alternatívne médiá, tak to bude pri každej téme,“ odpísal Blaha.
Foto: SITA, Jakub Julény
Blaha pôsobí ako poslanec v parlamente od roku 2012. Ešte počas doktorandského štúdia pracoval v Komunistickej strane Slovenska ako referent pre styk so zahraničím a neskôr bol poradcom Pavla Pašku. V tretej Ficovej vláde bol predsedom výboru pre európske záležitosti. V minulej vláde bol navrhnutý na predsedu ľudskoprávneho výboru, no ani na štvrtýkrát ho nezvolili.
V júni 2022 Blahovi zrušili účet na sociálnej sieti Facebook. „Táto stránka bola odstránená pre opakované porušovanie našich pravidiel týkajúcich sa nenávistných prejavov, šikanovania a obťažovania, podnecovania k násiliu a šírenia dezinformácií o covide-19,“ reagovala vtedy spoločnosti. Už predtým mu Facebook odstránil niektoré videá či znemožnil ich pridávanie.
Rozdelenie výborov
Lídri strán trojkoalície už v koaličnej zmluve zadefinovali rozdelenie výborov. Smer aj Hlas by mali mať predsedov zhodne v piatich výboroch, SNS vo dvoch a opozícia v siedmich, z toho je päť kontrolných a dva riadne.
Foto: SITA, Milan Illík
Hlas má záujem o predsednícke stoličky tých parlamentných výborov, ktoré aspoň sčasti kopírujú ich rezorty. „Uvidíme, ako sa dohodneme,“ skonštatoval Pellegrini. Podľa koaličnej zmluvy má mať Hlas výbor pre európske záležitosti, ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Smer by mal mať predsedu v mandátovom a imunitnom výbore, vo výbore pre sociálne veci, výbore pre zdravotníctvo, v branno-bezpečnostnom výbore a v zahraničnom výbore. SNS by malo predsedať výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a vo výbore pre kultúru a médiá. V týchto výboroch by mali mať koalične strany aj väčšinové zastúpenie. Podľa Fica to zabezpečí plynulý chod výborov.
Foto: SITA, Milan Illík
Opozícii pripadne výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a štyri kontrolné výbory – na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a výbor a preskúmavanie činnosti NBÚ.
Podľa Sulíka mohla opozícia dostať viac predsedov výborov. „Ale z toho sa nestrieľa,“ komentoval rozloženie síl v parlamente. Matematicky opozícii podľa pomerného zastúpenia a výpočtu kancelárie NR SR vychádzalo deväť výborov.
PS bude mať záujem o predsednícky post v ľudskoprávnom a v kontrolných výboroch. „Špeciálne pri tejto koalícii sú nesmierne dôležité,“ poznamenal. Šimečka dodal, že PS sa bude snažiť o spoluprácu so zvyškom opozície najmä v kľúčových zápasoch o právny štát, spravodlivosť a zahraničnopolitickú orientáciu. Poznamenal, že opozičná spolupráca nemusí byť jednoduchá vzhľadom na „komplikované osobné vzťahy“. Usilovať sa však o ňu chce.
Ustanovujúca schôdza
Ustanovujúca schôdza NR SR by sa mala konať v stredu 25. októbra, informoval Pellegrini. Termín ustanovujúcej schôdze musí podľa neho potvrdiť prezidentka Zuzana Čaputová. Na ustanovujúcej schôdzi sa bude voliť predseda parlamentu aj podpredsedovia NR SR, ktorí sa volia v tajnej voľbe. Po tejto voľbe by sa mala schôdza prerušiť, aby sa vytvoril priestor na vymenovanie novej vlády v Prezidentskom paláci.
Následne by schôdza pokračovala, aby mohli do parlamentu nastúpiť náhradníci za predsedu vlády a tých ministrov, ktorí boli zvolení do parlamentu. Poslanci majú voliť aj predsedov výborov a utvoriť sa majú aj poslanecké kluby. Deň pred schôdzou budú všetci poslanci pozvaní na skúšku hlasovacích zariadení vzhľadom na to, že sa v NR SR inštalovali nové hlasovacie zariadenia aj informačný systém.
Pellegrini ozrejmil, že k výmene súčasného vedúceho Kancelárie NR SR, ktorým je aktuálne Daniel Guspan, zatiaľ v horizonte najbližších týždňov nedôjde, keďže má na starosti projekty, ktoré treba dokončiť, a treba tiež pripraviť rozpočet Kancelárie NR SR. „Budúcnosť ukáže, ako to bude fungovať,“ dodal.
Poslanci skladajú v úvode schôdze sľub do rúk dosluhujúceho predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina). Následne by mali zákonodarcovia zvoliť nového predsedu parlamentu, ktorému vzápätí Kollár odovzdá vedenie schôdze. Zákonodarný zbor zriadi na prvom stretnutí aj parlamentné výbory. Zároveň rozhodne o počte a poslaní ďalších výborov, ktoré nemá v zákone striktne určené, a dohodne sa na ich zložení.