Čo by však bolo plánom B, nepovedal. Huliak sa zároveň v prípade nevymenovania obráti na Ústavný súd SR a podá ústavnú sťažnosť.
Huliak povedal, že nespochybňuje klimatickú zmenu, ale nesmie sa stavať pred ekonomické a hospodárske záujmy Slovenska.
„Slovensko nemôže byť z titulu výkonnosti svojej ekonomiky nositeľom hlavných zásad boja proti klíme. Keď sú tu štáty ako Rusko, Čína, Amerika, India, ktoré sú hlavnými znečisťovateľmi životného prostredia. Nie sú limitované absolútne ničím," uviedol Huliak.
Europoslanec, vedec a ekológ Michal Wiezik (PS) si naopak myslí, že Slovensko by malo využiť možnosť byť lídrom klimatických zmien a mať možnosť byť súčasťou silného európskeho spoločenstva. „Pracujeme na tom. Participujeme na európskom ekologickom dohovore, ktorého cieľom je zvládnuť klimatickú krízu. Slovensko ako líder dokáže uchopiť túto krízu ako príležitosť. Riešenie spočíva v modernizáciách či inováciách," uviedol Wiezik.
Huliak tiež tvrdí, že nechce zrušiť rozbehnuté projekty zonácie národných parkov. Myslí si však, že procesy boli uponáhľané, zonácie boli odfláknuté a nebolo popritom prihliadané na vlastnícke práva. „Chcem stransparentniť toky financií, nebudem meniť veci na základe neuvážených z prsta vycucaných informácií. My si dáme preveriť fundovanými, akreditovanými inštitúciami zonáciu," uviedol.
Wiezik naopak tvrdí, že zonácia národných parkov uponáhľaná nebola. „Zonácia pre jednotlivé národné parky sa pripravuje s určitými prestávkami od roku 2004. Je to proces, ktorý je dlhodobý, veľmi ovplyvnený, bohužiaľ, aj politickou vôľou," tvrdí Wiezik.