„Nie je to o tom, čo si myslím, je to hraničiace so 100-percentnou pravdepodobnosťou,“ odpovedala na otázku Pravdy, či očakáva koniec vo funkcii, prednostka Okresného úradu v Senci Katarína Sowiňská. V štátnej praxi pôsobí 20 rokov a v politickej strane nikdy nebola.
Vlastných nominantov si dosadí nová vláda aj podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča. „Treba si v tomto prípade uvedomiť, že nevôľa voči OĽaNO a priateľom a ich nominantom je v regiónoch isto nemalá a súčasne túžba straníkov koalície mať aspoň nejakú moc dostatočne silná, aby motivovala k zmenám na postoch vo vedení okresných úradov,“ myslí si.
Čítajte viac Matovič predstavil svoje odpolitizovanie okresných úradov
Šéfov okresných úradov zo zákona menuje a odvoláva vláda na návrh ministra vnútra. Post pripadol strane Hlas Petra Pellegriniho, ktorá vo voľbách skončila tretia. Ministerstvo od stredy vedie Šutaj Eštok, ktorý v minulosti pôsobil ako vedúci Úradu vlády a dva roky pracoval aj pre Štátne hmotné rezervy, preslávené vďaka ich niekdajšiemu riaditeľovi Kajetánovi Kičurovi a 20 tehličkám zlata v jeho trezore. Šutaj Eštok výmeny pred menovaním do funkcie komentovať nechcel. Pravda oslovila v tejto súvislosti aj ministerstvo vnútra. Odpoveď zatiaľ neprišla.
Garanti očisty
Prednostov okresných úradov menila plošne naposledy vláda Igora Matoviča. Hnutie OĽaNO (po novom Slovensko) si od zmien sľubovalo koniec korupcie a rodinkárstva v štátnych inštitúciách. Sľuby o odpolitizovaní verejnej správy, deliacich čiarach medzi politickými a odbornými funkciami zahrnulo aj do svojho predvolebného programu. S protikorupčnom tematikou a otvoreným bojom proti strane Smer vyhralo v roku 2020 voľby s viac ako 25 percentami hlasov. Keď prišlo na lámanie chleba, predstava, ktorú hnutie predostrelo, a neskoršie informácie, že do funkcií prednostov okresných úradov obsadí politických nominantov, pôsobila chaoticky.
Matovičovci v prvej fáze spustili predvýber 70 vytipovaných možných nových prednostov a ľuďom dali šancu ich „verejne lustrovať“ na webe prednostovia.sk. Dnes je stránka už bez obsahu. Ak sa kandidáti nevedeli dostatočne vyjadriť k svojim prešľapom, s pozíciou sa mohli rozlúčiť. Od ľudí prišlo vtedy necelých tisíc podnetov. S kariérou prednostu skončil predčasne viac ako tucet kandidátov. Mali byť totiž garantmi očisty štátnej správy od korupcie na úrovni okresov a predĺženou rukou vtedajšieho ministra vnútra Romana Mikulca.
„Vďaka hlasu verejnosti vtedy nemohlo byť vymenovaných 14 kandidátov, pretože občianske podnety voči sebe nedokázali vyvrátiť,“ uviedol pre Pravdu ešte pred menovaním nového šéfa rezortu Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra, ktorý nám odpovedal na otázky. Pravda ich pôvodne zaslala prednostovi bratislavského okresného úradu Branislavovi Borovskému.
Postup nasadili vôbec po prvý raz a išlo o jedinú politickú nomináciu na okresných úradoch. „Na všetky ostatné pozície – vedúci odborov, referenti – je potrebné prejsť výberovým konaním, touto formou boli vybraní aj prednostovia, ktorých sa nepodarilo vybrať v nominačnom výbere,“ priblížili z kancelárie ministra. Vypočuli ich a museli obhájiť vlastnú víziu o riadení úradu. Okrem toho sa prihliadlo na ich skúsenosti s vedením ľudí a tiež na ich „osobnostnú a charakterovú“ integritu. Otázne je, či postup zopakuje aj nový minister. Vo štvrtok, len deň po menovaní do funkcie, odvolal policajného prezidenta Štefana Hamrana, a to tri dni pred jeho ohláseným odchodom do civilu.
Na Slovensku pôsobí 72 okresných úradov, ktoré kopírujú územné členenie. Na ich čele sú prednostovia a sú súčasťou miestnej štátnej správy. Súčasťou ústrednej štátnej správy sú vlády, ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy.
Na nižších postoch nerobila čistky ani Sowiňská. „Podotýkam, že vedúci odborov boli ľudia, ktorých už predchádzajúce vedenie tam malo,“ uviedla s tým, že všetci boli vzdelaní odborníci, s ktorými sa jej dobre pracovalo. „Paradoxne, najvyšší plat na okresných úradoch je „šestka trieda“, čo je momentálne 1140 eur v hrubom,“ podotkla. „Skúste niekoho zohnať, kto posudzuje EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pozn. red.), alebo skúste za tie peniaze dostať právnika v Bratislave,“ pokračovala. Viac podľa nej dostanú zamestnanci v supermarketoch. „Podotýkam, že stále na okresných úradoch máme triedy, kde sa dopláca k minimálne mzde. To znamená platová trieda číslo tri,“ uzavrela.
Čistky medzi vlastnými
Napriek vysokým nárokom niektorých prednostov časom odvolali. Po štyroch mesiacoch stiahli z funkcie prednostu Okresného úradu v Prievidzi Pavla Juska, ktorého do funkcie nominovalo OĽaNO. Ministerstvo vnútra sa najskôr k Juskovmu odvolaniu vyjadrilo len zaobalene – jeho pôsobenie nebolo v súlade s kritériami, ktoré boli pre napĺňanie zmyslu a poslania tejto funkcie kľúčové pre vládu. Neskoršie vyjadrenia už hovorili o podozreniach z bossingu, šikane a „ďalších prešľapoch“. Jusko sa bránil, že nepochybil a vo svojom stanovisku uviedol, že upozorňoval na nekorektnú činnosť úradu, požadoval dodržiavanie zákonov ako i vykonanie kontroly na úrade.
Vo svojom blogu tiež tvrdil, že po nástupe do funkcie narušil „roky zabehnutú nekontrolovateľnú činnosť niektorých ľudí“ a zistil pochybenia vrátane nevybavených infožiadostí v zákonnej lehote či nekontrolovateľného používania služobného vozidla.
Prispeli výmeny k profesionalizácii?
Hoci Sowiňska prevzala úrad v roku 2020 počas celoslovenských čistiek, voči častým zmenám na čele úradu je kritická. Štátna moc by podľa nej do výkonov okresných úradov zasahovať nemala. Nesúhlasí ani s politickými nomináciami. Funkciu šéfky okresného úradu zobrala podľa jej slov pre to, aby pomohla kolegom, za ktorých je pripravená sa postaviť. „Rozhodne by v štátnej službe nemala figurovať politika, aspoň nie na úrovni okresných úradov,“ podotkla.
Na bilanciu odpolitizovania štátnej správy sa Pravda pýtala aj bývalého vládneho hnutia OĽaNO, otázky však zostali bez reakcie. Lenč si myslí, že výmena prednostov bola v prvom rade oklamaním voličov, ktorým matovičovci sľubovali odpolitizovanie a čistky viedli k ešte väčšiemu spolitizovaniu štátnej správy. „Samozrejme, skutočnosť, že sa pri tom používal akcent na očistenie štátnej správy od „smeráckej mafie“, slúžil ako vhodné PR pre hnutie a jeho „majiteľa“ Igora Matoviča,“ dodal.
Sowiňská vidí za sebou prácu, ktorá priniesla pozitívne zmeny. „Post som vzala s odhodlaním aj informáciami, že presne viem, do čoho idem. Myslím si, že sa mi veľa vecí podarilo, najmä čo sa týka opisu činnosti štátnych zamestnancov. Veľmi mi tam chýbalo, že ľudia neboli medzi sebou zastupiteľní,“ priblížila. V praxi sa totiž stávalo, že ak zostal niektorý zo zamestnancov dlhšie chorý, občan musel počkať, kým vyzdravie a vráti sa do práce.
Čítajte viac Sulík mal zajačie úmysly už dávnejšie, nový šéf liberálov bude z nižšej ligy, myslí si politológ
Kancelária ministra vnútra za Borovského skonštatovala, že posledné tri roky čelili bezprecedentným situáciám vrátane pandémie či príchodu odídencov z Ukrajiny, no zvládli ich napriek zanedbanému tréningu krízových situácií. „Obdobne vnímame situáciu aj na ostatných úsekoch miestnej štátnej správy – životné prostredie, doprava, pozemková agenda, kde aj vďaka zvýšenej verejnej kontrole napríklad zo strany médií či mimovládnych organizácií došlo k výraznej profesionalizácii,“ skonštatoval tlačový odbor kancelárie ministra ešte pred menovaním nového šéfa rezortu.
Čítajte viac Nová vláda, nový parlament. Aké boli kľúčové momenty? Matovič útočil, z OĽaNO je Slovensko a Fico je späť