Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Nevýhodou je narušenie biorytmu, ktorý mnohým ľuďom spôsobuje problémy, akými sú napríklad strata energie a únava, náladovosť a melanchólia, dokonca aj strata hmotnosti, ktorá súvisí s rozhodením biologických hodín a zmenou v časoch stravovania.

Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli v období rokov 1916 až 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. Do polovice 90. rokov trval letný čas pol roka, no od roku 1999 sa Slovensko pripojilo k Európskej únii (EÚ) a letný čas trvá sedem mesiacov, od konca marca do konca októbra. Zmenu času z letného na zimný a naopak uplatňujú všetky európske krajiny okrem Ruska, Bieloruska či Islandu.
Grónsko bude bližšie k Dánsku
Obyvatelia Grónska si v noci naopak prvýkrát neprestavia hodinky na zimný čas, v dôsledku čoho sa na časť roka ocitnú inom časovom pásme. Grónska vláda sa v novembri 2022 rozhodla zrušiť striedanie letného a zimného času na tomto najväčšom ostrove sveta, ktorý je oficiálne pod správou Dánska, hoci má vlastné inštitúcie aj vládu. Grónsko tak natrvalo zostane v časovom pásme GMT-2.
Obyvatelia Grónska tak budú o hodinu bližšie k Dánsku, od ktorého tak už nebudú pozadu štyri, ale len tri hodiny.
Jediným miestom na tomto ostrove, kde si obyvatelia čas prestavia, zostala obec Ittoqqortoormiit ležiaca celkom na východe Grónska. Podľa vlády sa k zvyšku ostrova čo sa týka časového pásma táto obec pripojí v marci 2024.

Jarnú a jesennú zmenu času v EÚ zosúlaďuje smernica o úprave letného času z roku 2001. Smernica stanovuje deň a čas, keď sa začína a končí obdobie letného času v celej Únii. Cieľom harmonizácie bolo zefektívniť fungovanie vnútorného trhu EÚ. Tá súčasný režim nezaviedla, ani nemá právomoc ho meniť. Jediné, čo sa na úrovni EK spravilo, je, že sa určil spoločný začiatok a koniec letného času. Právomoc zmeniť súčasný režim striedania času majú len členské štáty.