Kotlár bol spolu s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou hosťom v konšpiračnej Televízii Slovan. V hodinovej relácii okrem iného informoval, že by chcel presadiť, aby sa štátna hymna hrala na začiatku každého rokovania. Zároveň chce, aby sa hrali všetky štyri slohy.
Ďalší pokus o posilnenie vlastenectva
Poslanec zvolený za SNS odpovedal na jednu z diváckych otázok. Kotlár dúfa, že sa mu podarí presadiť, aby sa štátna hymna hrala pred každým rokovaním parlamentu. „Nielen to je jedna z vecí, ktorá by sa nám mohla podariť presadiť,“ povedal v relácii vysielanej 28. októbra.
Nepáči sa mu ani to, že štátna hymna má dve slohy a chce, aby sa oficiálne hrali všetky štyri slohy. „Druhá sa končí tým, že my sa stále iba prebúdzame a vyzerá to tak, ako keby sme sa nikdy neprebudili,“ hovoril Kotlár s tým, že to je dôvod, prečo by sa mali hrať všetky štyri slohy.
„Koniec tej štvrtej slohy znamená, že sme dosiahli to víťazstvo. Hymna sa vytratila z bežného života, je to modlitba národa, nezabudnite,“ povedal. Verí, že mu nikto túto iniciatívu neukradne, lebo takýto zámer má už dlho. „O to sa budem snažiť, aby sa to presadilo. Celú hymnu, palce hore,“ dodal.
„Bolo by celkom fajn, aby sme dávali štátne symboly Slovenskej republiky do popredia a ukazovali, že sme na to hrdí. Myslím, že Šimečka tam nenapísal národnosť, možno len zabudol a dopíše,“ pritakala v relácii Šimkovičová, ktorá divákom oznámila, že bude predkladať ako ministerka zákony v súlade s tým, o čom hovorili tri roky. Národnosť však nemá podľa stránky Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) uvedenú okrem lídra Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku ani Peter Kotlár, Rudolf Huliak či Peter Ľupták.
Pravda sa pozrela na národnosť u niekoľkých poslancov, viacerí ju uvedenú nemali vrátane piatich poslancov, ktorých sme ako príklad uviedli v galérii, a ďalších ako Irena Bihariová (PS), Lukáš Bužo (OĽaNO) či Tibor Gašpar (Smer). Niektorým chýba aj strana, za ktorú kandidovali. Zrejme ide o len o chýbajúcu informáciu, ktorá sa neskôr doplní.
Kotlár je zakladateľom a podľa Obchodného registra SR stále ešte konateľom TV Slovan. Na začiatku relácie však uviedol, že sú v relácii už len hosťami, keďže podľa zákona konateľmi byť nemôžu. Vystupovať v nej však plánujú aj naďalej. O tom, že štátnu hymnu tvoria prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska, hovorí ústava. Ide o druhý oddiel – štátne symboly, článok deväť, odsek štyri. Na zmenu teda treba v parlamente 90 poslancov.
Pellegrini to nekomentuje, opozícia hovorí o absurdite
S otázkami, či by bol takejto zmene otvorený, či by rozšíril hymnu o ďalšie dve slohy, prípadne či by chcel zachovať tradíciu predchádzajúceho šéfa NR SR Borisa Kollára sme oslovili aj predsedu parlamentu Petra Pellegriniho. Prípadnú iniciatívu na zmenu však komentovať nebude.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Získať ústavnú väčšinu v parlamente nie je jednoduché. Súčasná koalícia má 79 poslancov a opozícia to nevníma ako prioritu. „Myslím si, že v súčasnosti sú podstatnejšie veci, ktoré potrebuje nová vládna koalícia riešiť. Pripomínam, že strany Smer a SNS de facto nemali predvolebný program, preto nás skôr ako riešenie hymny, ktorou len odpútavajú pozornosť, zaujíma, ako bude vyzerať Programové vyhlásenie vlády, štátny rozpočet a pomoc ľuďom,“ uviedla pre Pravdu predsedníčka klubu KDH Martina Holečková.
Podľa šéfa poslaneckého klubu SaS Branislava Gröhlinga slúžia absurdné návrhy poslancov SNS len na ich zviditeľnenie sa. „Už sme si zvykli, že poslanci za SNS na čele s Andrejom Dankom riešia namiesto skutočných problémov zákaz jedenia horaliek či stavbu stožiaru,“ reagoval.
Čítajte viac Ešte poriadne nezačali a už to v koalícii škrípe? Podľa Tarabu je cesta do pekla, ak ministri budú hovoriť svoje názory
„Štátna hymna hrá pred začatím každej schôdze, nevidíme dôvod to meniť. Osobne mám pochybnosti, či by sa poslanci SNS dokázali naučiť všetky štyri slohy,“ dodal Gröhling. Predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci pre Pravdu uviedol, že sa v hnutí hlásia k myšlienke posilňovania kultúry a zdravého vlastenectva.
„Aby sme však na našu krajinu mohli byť hrdí a hrdé, potrebujeme v prvom rade dôstojnú reprezentáciu na vládnych postoch. Za dôležitejšie, než častejšie či dlhšie hranie hymny napríklad považujeme, aby rezort kultúry obsadila osoba, za ktorej vystupovanie sa nemusíme hanbiť, a ktorej kvalifikáciou nie je šírenie nenávisti a dezinformácií,“ uviedol.
Pravda oslovila aj ostatné parlamentné strany. Hlas to komentovať nebude, Smer, SNS ani hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO) nereagovali.
Komisia zásah do hymny neodporúča
Poslednú zmenu ohľadom hrania štátnej hymny zaviedol začiatkom júna 2020 bývalý predseda parlamentu Kollár. Hymna sa tak podľa nového zvyku hráva pred začatím každej riadnej schôdze. Predchádzal tomu návrh vtedy ešte poslanca a šéfa strany ĽS NS Mariana Kotlebu, ktorý chcel, aby hymna zaznela na pripomienku stého výročia Trianonu.
Návrh neprešiel, Kollár vyzval Kotlebu, aby to prebrali na grémiu. Kotleba vzápätí navrhol zasadnutie grémia a Kollár ho zvolal. „Zakladáme tradíciu, aby to už nikto nemohol zneužívať raz z dôvodu takého sviatku, raz z dôvodu takého,“ zdôraznil pre takmer troma rokmi Kollár s tým, že dôvodom nie je výročie Trianonskej zmluvy. V prípade mimoriadneho zasadnutia sa hymna nehrá.
Pravda vo veci oslovila Ladislava Vrtela, predsedu Heraldickej komisie ministerstva vnútra. Spolu s ďalšími členmi komisie sa zhodli na názore, že je vhodné štátnu hymnu hrať pri začiatku každej riadnej schôdze, teda tak, ako je to v NR SR aktuálne zvykom.
Prvé dve slohy textu Janka Matúšku odporučila v návrhu zákona č. 50/1990 Z. z. po diskusii s prizvanými heraldikmi a historikmi legislatívna rada vlády ešte v roku 1990. „A tak bola hymna Slovenskej republiky (vtedy ešte súčasti Českej a Slovenskej federatívnej republiky) prijatá 1. marca 1990 Slovenskou národnou radou a následne bez pripomienok zakotvená v ústave prijatej 1. septembra 1992. Od 1. januára 1993 plní funkciu štátnej hymny samostatnej Slovenskej republiky,“ vysvetľuje Vrtel.
Nemennosť štátnych symbolov, teda aj nemennosť štátnej hymny, je podľa predsedu komisie pre obraz štátu vo svete dôležitá. „Heraldická komisia MV SR ako poradný orgán ministerstva vnútra, do ktorého kompetencie štátna symbolika patrí, nebude odporúčať žiadny zásah do podoby štátnych symbolov, teda ani pridávanie ďalších slôh do štátnej hymny Slovenskej republiky,“ uviedol.
Prečo práve prvé dve slohy? Pri príprave zákona o názve štátu, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne SR sa ešte v legislatívnej rade vlády v roku 1990 konštatovalo, že štyri slohy sú pre hymnu priveľa a že jej primeraná dĺžka budú dve slohy. „Zvažovalo sa ktorú, popri prvej s úpravou textu z dovtedajšieho „zastavme sa, bratia“ na historicky autentické „zastavme ich, bratia“, vybrať. Zvažovala sa možnosť výberu prvej a poslednej, no konečné rozhodnutie padlo v prospech prvej a druhej,“ hovorí Vrtel.
Znenie zákona 63/1993 Z. z., § 13 Štátna hymna Slovenskej republiky
- (1) Štátnou hymnou Slovenskej republiky (ďalej len „štátna hymna“) sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.
- (2) Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru; štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu.
- (3) Štátna hymna sa hrá alebo spieva aj
- a)pred začiatkom rokovania ustanovujúcej schôdze a poslednej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období,
- b) pred začiatkom prvého a posledného rokovania vlády Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období,
- c) pred prvým a posledným zasadnutím obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva alebo zasadnutím zastupiteľstva samosprávneho kraja v príslušnom volebnom období,
- d) v školách so štátnym vzdelávacím programom na začiatku školského roka a na konci druhého školského polroka,
- e) vo vysielaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie za podmienok ustanovených osobitným predpisom,7b)
- f) pri významnom športovom podujatí a významnom kultúrnom podujatí.
Foto: slov-lex.sk
Túto voľbu akceptovala vláda a následne po zdôvodnení všetky výbory vtedajšieho parlamentu. „Zákon o štátnych symboloch aj s takto kodifikovanou hymnou bol prijatý jednomyseľne. Nijako ho nespochybňovali poslanci ani pri prijímaní ústavy samostatnej SR,“ konštatuje.
Matúškova pieseň v celej svojej dĺžke podľa predsedu komisie nikdy neplnila funkciu štátnej ani národnej hymny. „Nehovoriac o tom, že existovalo aj viacero dobových zápisov s miernymi odchýlkami (zastavme sa – zastavme ich, na Krivánskej strane – na Kysuckej strane…). Dokonca v Matúškovom originálnom texte je slôh šesť, nie štyri. Štyri sú na tlačenom letáku z roku 1848,“ dodal Vrtel.
Politológ hovorí o nezmysle
Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka by bol takýto návrh nezmysel. „Lojalita k štátu by sa mala budovať prirodzene tým, že budeme mať zodpovedných a transparentných politikov, ktorých práca bude zameraná na riešenie aktuálnych problémov. Nech pán Kotlár zapojí svoju sivú kôru mozgovú a skúsi niečo vymyslieť. Hraním štátnej hymny drahé ceny potravín, pohonných hmôt či hypoték zatiaľ niekto nevyriešil,“ okomentoval pre Pravdu.
Štefančík si však nemyslí, že ide o zámerné zneužívanie štátnych symbolov. „Skôr je to výsledok mentálnej kapacity pána Kotlára. Ľutujem každého občana, ktorému pán Kotlár vysvetlí, že jeho problémy sa vyriešia tým, že si spoločne zaspievajú štátnu hymnu,“ uviedol.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
„Celá jeho argumentácia mi príde tak absurdná, že sa bojím, aké skvosty za tie štyri roky ešte vyprodukuje. Čakám, kedy budeme musieť povinne skákať ponad vatry zvrchovanosti či vylepovať štátnu vlajku na okná ako za socializmu na prvého mája,“ dodal s tým, že podobnými snahami poslanci zakrývajú neschopnosť zamerať sa na hlavné problémy súčasnej slovenskej spoločnosti.
Poslanec za SNS Kotlár sa chystá v parlamente presadiť aj iné veci. „Som nedovzdelaný v mnohých politických témach. Ale načo sa budem doučovať veci, keď základy treba spevniť. Ostatné nech si riešia ostatní, ja budem pracovať na odhalení otráv človeka – jedy, vakcíny, chemtrails, 5G, toxický mainstream, toxické povahy, zlosť, závisť, žiarlivosť, túžba po moci, sláve, majetku,“ vysvetľoval.
Dva dni po voľbách v TV Slovan povedal, že ich k spoločnému dialógu pozval aj lídra Republiky Milana Uhríka a šéfa ĽS NS Mariana Kotlebu. „Keby sme potrebovali niečo drobné presadiť, neviem si predstaviť, v akej pozícii budeme, ale ak to bude možné, zavolám tomu aj tomu, nech je z ĽS NS alebo z Republiky,“ povedal v čase, keď ešte nebola jasná koalícia s tým, že ak to bude málo pronárodné, tieto strany by mohli pomôcť.
Fico vzal zákon SNS, štátna hymna je odvtedy povinná
Ak by takýto návrh Kotlár predložil, nešlo by o prvú iniciatívu. Pravidelné hranie štátnej hymny v školách, parlamentne či vo verejnoprávnych médiách je platné od roku 2010. Vtedajší líder SNS Ján Slota a niekdajší predseda poslaneckého klubu Rafael Rafaj predložili návrh úplne nového zákona na podporu vlastenectva.
Čítajte viac Dotačná kauza zlomila Hegerovej vláde väzy a Vlčana stála miesto. Taraba stopol milióny pre exministra
Zákon mal upravovať „základné princípy, ciele, formy a právne pravidlá smerujúce na podporu výchovy k vlastenectvu“. Navrhovali zaradiť výchovu k vlastenectvu do učebných osnov na všetkých stupňoch vzdelávania, ale aj skladanie oficiálneho sľubu pri preberaní občianskeho preukazu.
V zákone navrhovali hrať štátnu hymnu nielen pred každým začiatkom rokovania NR SR, ale aj pred každým rokovaním vlády SR, v škole každý pondelok pred začiatkom prvej vyučovacej hodiny v každej triede, na začiatku každého zasadnutia obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja, na športových podujatiach a súťažiach, na začiatku každého verejného zhromaždenia obyvateľov a v čase od 23.30 do 00.30 každý deň aj vo vysielaní verejnoprávneho rozhlasu a televízie.
Zákon síce prešiel troma čítaniami, no bývalý prezident Ivan Gašparovič ho vetoval. Vtedajší premiér Robert Fico však predložil vlastný zákon považovaný za„miernejšiu verziu“. Tínedžeri nemuseli skladať sľub, školy mali povinnosť hrať hymnu len na začiatku a na konci školského roka a v NR SR sa hymna hrala na začiatku ustanovujúcej schôdze a na konci poslednej schôdze v danom volebnom období. Zákon vstúpil po zrýchlenom konaní do platnosti za pár dní.
Vtedajší minister školstva Ján Mikolaj (SNS) považoval Ficov návrh za pragmatický, aj keď to Mikolaja aj Slotu prekvapilo. Šéf SNS vtedy na tlačovej konferencii obviňoval Smer, že chce z ich zákona vytĺkať politický kapitál. Napriek tomu poslanci SNS Ficovu verziu podporili. Oba návrhy na podporu vlastenectva vzbudili nevôľu ich odporcov.
S ďalšou iniciatívou prišiel v roku 2013 vtedy nezaradený poslanec NR SR Alojz Hlina. Tiež chcel, aby štátna hymna zaznela v NR SR na začiatku a na konci každej schôdze a nie iba na začiatku a konci volebného obdobia. Malo ísť o novelizáciu zákona o štátnych symboloch. Hlinovi interval hrania hymny dvakrát za štyri roky nestačil.
Poslanci si vraj potom „dostatočne neuvedomujú, čo je úlohou poslanca“. O tri roky neskôr prišiel s rovnakou iniciatívou poslanec za Sme rodina Peter Pčolinský, ku ktorému sa pridal Martin Fecko z OĽaNO. Návrh však neprešiel.
„Majme úctu k hymne, nerobme z toho teatrálne gestá," reagoval vtedy Andrej Danko, ktorý bol predsedom parlamentu. Juraj Droba (SaS) preto navrhol, aby bolo používanie štátnych symbolov v NR SR vždy vecou dohody na poslaneckom grémiu. Tento návrh poslanci schválili, aj preto prešla neskoršia úprava z roku 2020, ktorú navrhol Boris Kollár.
V roku 2018 zas chcel Rastislav Schlosár z ĽS NS znova zaviesť hranie hymny na začiatku každej schôdze v rámci 25. výročia samostatnosti Slovenska, no neúspešne. Výnimočne však v pléne NR SR zaznela štátna hymna 19. septembra 2018 na počesť pamätného dňa vzniku Slovenskej národnej rady a požiadal o to Danko.