Na úvod deklarovala, že v prípade tzv. vojny v polícii úrad nestojí na žiadnej strane. Jeho úlohou je dodržiavať zákon a garantovať ochranu oznamovateľom, pripomenula. Inštitúcia sa podľa jej slov výlučne venuje len otázke, či mal minister vnútra povinnosť obrátiť sa na úrad, keď chcel čurillovcov postaviť mimo služby.
Zamestnávateľ, v prípade vyšetrovateľa ministerstvo vnútra, sa rozhodol podľa vlastného úsudku. „Mal sa na nás obrátiť, aby sa vylúčilo, že takýto krok nie je dôsledkom odvety,“ uviedla Dlugošová.
Zdôraznila, že sa nebude vyjadrovať ku kauzám a zápletkám, ale len o vylúčení pochybností.

Pokiaľ ide o verejných funkcionárov je podľa nej dôležitá otázka služobného pomeru. Aj v prípade odvolaného šéfa Slovenskej inšpekcie životného prostredia aj v prípade Jána Jenču sa malo žiadať o súhlas.

Iná situácia je podľa nej pri verejných funkcionároch, ktorí sú členmi vlády alebo sú sudcovia či starostovia a ich funkcia vyplýva z ústavy.

Je škodou, že MV SR sa na úrad neobrátilo a prakticky ho obišlo. „Takto sa ukazuje občanom, že, žiaľ, zákony nemusia rešpektovať a na inštitúcie sa nemožno spoliehať,“ podotkla a pokračovala, že obavy o neodvolateľnosť v prípade chránených oznamovateľov nie sú na mieste. Status oznamovateľa totiž neznamená, že chránený oznamovateľ je neodvolateľný. Úrad v mnohých prípadoch už súhlas na odvolanie z funkcie v minulosti udelil.
Od septembra 2021 udelili na žiadosť prokuratúry status 58 chránených oznamovateľom.