Pokračovanie článku: Programové vyhlásenie Ficovej vlády 2023 - 2027. Prečítajte si jeho kompletné znenie

2. PODPORA KONKURENCIESCHOP­NOSTI HOSPODÁRSTVA A TRVALO UDRŽATEĽNÉHO HOSPODÁRSKEHO RASTU

Obsah:

• Hospodárska politika
• Cestovný ruch
• Oblasť dopravy a výstavby
• Pôdohospodárska politika
• Finančná politika
• Plán podpory obnovy a odolnosti, znalostná ekonomika
• Informatizácia – digitálna dekáda Slovenska

Podľa článku 55 ods. 1 ústavy hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Podľa článku 55a ústavy Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov.

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Hospodárstvo Slovenskej republiky vytvára rozhodujúce zdroje pre vytváranie trvalo udržateľných podmienok pre harmonický rozvoj štátu, ktorý zabezpečuje a rozvíja kvalitu života jej občanov, vrátane dôstojnej práce. V dôsledku svojej veľkosti a nedostatku vlastných surovinových zdrojov musí byť otvoreným celosvetovým hospodárskym štruktúram, ich zmenám a rozvojovým potenciálom. Strategickým hospodárskym programom Slovenskej republiky je preto zvyšovanie konkurenčnej schopnosti v európskom a globálnom rozmere. Všetky čiastkové odvetvia hospodárstva sa preto musia merať ich konkurenčnou spôsobilosťou schopnosti v trvale meniacom sa svete.

Tento cieľ na strategickej úrovni nie je možné dosiahnuť spoliehaním sa na spontánne trhové sily, je zodpovednosťou a úlohou silného štátu garantovať hospodárskou politikou všetky komponenty potrebné pre hospodársky rast. Iba v prostredí, kde sú tieto predpoklady zabezpečené, možno očakávať udržateľné a rozvíjajúce sa podnikanie súkromných subjektov.

Základným predpokladom trvalo udržateľného rozvoja a konkurenčnej schopnosti hospodárstva sú dostupné a bezpečné dodávky všetkých druhov energií a surovín. Ceny energií pre domácnosti zostanú na primeranej úrovni. V strednodobom a dlhodobom horizonte je úlohou prijať zásadné investičné rozhodnutia smerom k navýšeniu kapacity výroby aj prenosu elektrickej energie. Rast hospodárstva bude nevyhnutne viesť k zvýšeniu spotreby energií a strategických surovín hospodárstvom Slovenskej republiky.

Pre dlhodobý rast hospodárstva Slovenskej republiky je nevyhnutná jeho vysoká inovačná výkonnosť. Preto je potrebné podstatne účinnejšie podporovať inovácie. Prepojenie výskumu a vývoja s hospodárskym dopytom po inováciách je kľúčom k budúcnosti a novému modelu rastu národného hospodárstva Slovenskej republiky. Ekonomická diplomacia má svoje nezastupiteľné miesto v rozvoji perspektívnych hospodárskych odvetví, vrátane zabezpečenia energií a strategických surovín.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa musí začať vyznačovať stabilitou a predvídateľnosťou. Nejde tu iba o potrebu legislatívnej stability, ale aj o odstraňovanie neprimeranej administratívnej záťaže, zjednodušenie podmienok dostupnosti štátnej podpory. Ide o úsilie, v ktorom je potrebná trvalá a intenzívna spolupráca naprieč ministerstvami.

ENERGETICKÁ POLITIKA

Dobre fungujúca oblasť energetiky je základným predpokladom pre životaschopnosť a konkurencieschop­nosť národného hospodárstva. Vláda jednoznačne deklaruje, že budúcnosť rozvoja energetickej politiky Slovenska vidí v podpore a rozvoji súčasného energetického mixu postavenom na jadrovom zdroji a obnoviteľných zdrojoch. Vláda zároveň deklaruje podporu nezastupiteľnej úlohy zemného plynu ako dôležitého energetického nosiča umožňujúceho tranzíciu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu. V tomto kontexte vníma potrebu zabezpečenia diverzifikácie prepravných trás, s podporou partnerov na medzinárodnej úrovni a s dôrazom na rozvoj a spoluprácu pri výstavbe LNG terminálov.

Vláda považuje za nevyhnutné posilniť úlohu štátu v strategických energetických podnikoch a v podnikoch, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry tak, aby bolo možné efektívne a operatívne tlmiť negatívne vplyvy energetickej nestability na domácnosti, zamestnávateľov a verejnú infraštruktúru.

Vážnym problémom je predpokladaný nedostatok dostupných zdrojov energie za prijateľné ceny spojený s globálnym otepľovaním. Najlacnejším spôsobom riešenia nedostatku energie je zlepšenie využívania energie – zvýšenie energetickej efektívnosti. Tento prístup paralelne prispieva aj k znižovaniu skleníkových emisií. Pre vládu je preto prioritou zvyšovanie energetickej efektívnosti a energetických úspor, a preto sa zameria na podporu a implementáciu najmodernejších spôsobov manažovania a riadenia spotreby energií v domácnostiach a u zamestnávateľov a pozornosť bude venovať aj energetickej efektívnosti budov a spotrebičov.

Nevyhnutným krokom je zefektívnenie činnosti národného energetického regulátora. Za uvedeným účelom vláda vytvorí personálne, materiálne, organizačné a legislatívno-právne predpoklady pre revitalizáciu jeho činnosti. Riadny výkon regulačných činností musí mať prednosť pred sanovaním dopadov. Je nevyhnutná súčinnosť medzi nástrojmi energetickej cenovej regulácie a energetickej inšpekcie zameranej na vytvorenie efektívneho kontrolného mechanizmu v energetike, vrátane potierania špekulatívneho zdražovania energií, predchádzania možností zneužívania kompenzačných cenových mechanizmov a pod. Rovnako je nevyhnutný aj návrat k medzinárodnej spolupráci, podporujúcej autoritu energetických regulátorov, vrátane potierania cezhraničných špekulatívnych obchodov s energiami. Veľký význam má obnova spolupráce energetických regulátorov štátov V4.

V oblasti energetiky sa preto vláda rámcovo sústredí na:

• Bezpečnosť a odolnosť vďaka diverzifikácii prepravných trás a zdrojov.
• Udržateľnú cenovú dostupnosť pri zachovaní konkurencieschop­nosti podnikateľského prostredia v tomto sektore.
• Efektívnosť pri podpore moderných riešení v oblasti spotreby a environmentálnych inovácií.
• Posilnenie exportných a importných možností Slovenskej republiky výstavbou nových cezhraničných prepojení (interkonektorov) v oblasti elektroenergetiky, a to najmä smerom na Ukrajinu a v oblasti plynárenstva rozvíjaním možností prepojenia na iné diverzifikované zdroje plynu.
• Súlad s požiadavkami udržateľnosti a klimatickej zmeny, najmä zvýšiť energetickú bezpečnosť štátu a urýchliť transformáciu národného hospodárstva na nízkouhlíkové hospodárstvo vrátane využívania vodíka a vodíkových technológií podľa platnej Národnej vodíkovej stratégie a jej Akčného plánu do roku 2026.

Krátkodobé priority

Prvoradým cieľom energetickej politiky je zabezpečiť cenovo udržateľné, stabilné, predvídateľné a dostupné dodávky všetkých druhov energie pre domácnosti, hospodárstvo a verejný sektor. Prebiehajúca energetická kríza však ovplyvňuje súčasný energetický komfort domácností, udržateľnosť poskytovania verejných služieb zo strany územných samospráv a aktuálnu konkurencieschop­nosť zamestnávateľov na európskom a svetovom trhu. Preto vláda Slovenskej republiky:

• Uplatní komplexný a efektívny systém kompenzácií cien elektrickej energie, zemného plynu a tepla pre domácnosti a ostatných zraniteľných odberateľov.
• Pristúpi k jednoznačnej legislatívnej úprave energeticky zraniteľných odberateľov za účelom osobitnej a adresnej pomoci pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a podnikov.
• Využije všetky dostupné a efektívne nástroje pre zníženie poplatkov, ktoré vstupujú do koncových cien elektrickej energie, zemného plynu a tepla.
• Zavedie mechanizmy zabraňujúce nedostatku elektriny na území Slovenskej republiky pri dostatku výrobných kapacít na území Slovenska. Povinný výkupca (štátny) zabezpečí dostatok elektriny na území Slovenskej republiky za dostupné ceny v požadovanej kvalite.
• Vytvorí podmienky pre intenzívne využívanie dynamických taríf a riadenia na strane spotreby.
• Bezodkladne zabezpečí, aby finančné prostriedky Environmentálneho fondu, minimálne vo výške 20 % a Modernizačného fondu, boli v maximálnej možnej miere použité na podporu zvyšovania energetickej efektívnosti a na podporu realizácie dekarbonizačných investícií pre priemyselné podniky a ostatných zamestnávateľov.

Vláda si taktiež uvedomuje, že Slovensko je jednou z najplynofiko­vanejších krajín v Európe, a preto bude:

• Pokračovať v úsilí diverzifikácie zdrojov a prepravných trás zemného plynu, ako aj dopravných ciest prostredníctvom stabilných obchodných partnerov a primeraného využitia existujúceho dlhodobého kontraktu. V tejto súvislosti je potrebné pripraviť sa na možné prerušenia prepravy plynu cez ukrajinské územie, čo predstavuje reálnu hrozbu v blízkej budúcnosti. Reálnym sa javí realizácia projektu Solidarity Ring a projektu Eastring.
• Podporovať energetické spoločnosti pri využívaní efektívnych nástrojov pre stabilizáciu cien a dodávok zemného plynu.
• Motivovať domácnosti a podniky k efektívnej spotrebe.  Motivovať k zásadnému zlepšeniu v oblasti nevyužitých plynových pripojení domácností a obcí, a tým zlepšovať kvalitu ovzdušia v obciach.

Strednodobé priority

Vláda vníma, že naplnenie klimatických záväzkov Slovenska dominantne závisí od zvyšovania efektívnosti individuálnych systémov výroby tepla a dekarbonizácie systémov centrálneho zásobovania teplom, využívanie geotermálneho potenciálu, zmysluplného nasadzovania tepelných čerpadiel.

V oblasti zvyšovania efektívnosti individuálnych systémov výroby tepla si vláda kladie za cieľ vytvoriť podmienky pre zvýšenie dostupnosti, zjednodušenie a zásadné rozšírenie možností podpory komplexnej obnovy rodinných domov pre nízkopríjmové domácnosti. V oblasti dekarbonizácie systémov centrálneho zásobovania teplom vláda podporí kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie s integrovaním obnoviteľných zdrojov energie so zvýšením využitia odpadového tepla. V tejto súvislosti vláda taktiež prijme také opatrenia, aby akcelerovala energetické a nízkoemisné využitie odpadov – ako potencionálnej suroviny aj pre výrobu elektriny a tepla a jej distribúcie pre odberateľov.

Vláda taktiež vníma potrebu, v spolupráci s dotknutými organizáciami pôsobiacimi na Slovensku, aktualizácie pravidiel zavádzania dopravy s alternatívnym pohonom a nových impulzov pre rozvoj elektromobility. Dôraz bude kladený na rozvoj infraštruktúry, legislatívy a zjednodušenie súvisiacich procesov. Vláda deklaruje zásadnú podporu výskumu a vývoja batérií s cieľom podporiť rozvoj elektrifikovanej dopravy. Vláda bude podporovať aj výskum a vývoj nových komponentov vhodných pre moderné energeticky úsporné nabíjacie systémy.

Pre podporu implementácie predmetných riešení strednodobých priorít vláda vyvinie úsilie pre:

• Rozširovanie domácich produkčných a servisných kapacít na výstavbu a prevádzku nových energetických zdrojov.
• Zvýšenie kapacít stredoškolských a vysokoškolských technických odborov, vrátane rozšírenia kapacít pre potrebné rekvalifikácie, vrátane vytvorenia podmienok pre návrat kvalifikovaných občanov pôsobiacich v zahraničí do podnikateľských subjektov pôsobiacich v Slovenskej republike.
• Posilnenie regionálnej spolupráce a výmenu informácií a dát v strategických hospodárskych oblastiach na úrovni krajín V4 a s ostatnými krajinami Európskej únie.
• Zefektívnenie administratívnych a povoľovacích procesov (najmä procesu EIA a stavebného konania) v prípadoch odôvodneného strategického hospodárskeho záujmu.

Dlhodobé priority

Zámerom vlády je čo najdlhšie, s ohľadom na jadrovú bezpečnosť, využívať existujúce zdroje s ich ďalším rozvojom, preto si je vláda vedomá, že aj napriek jednoznačnému záväzku zvyšovať mieru energetických úspor v horizonte 25 až 30 rokov zásadne vzrastie spotreba elektrickej energie, a preto vytvorí podmienky pre:

• dostavbu štvrtého bloku Atómovej elektrárne v lokalite Mochovce,
• prípravu výstavby nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice,
• hľadanie možností diverzifikácie dodávok jadrového paliva s dôrazom na optimalizáciu nákladov na výrobu elektrickej energie a zvýšenie spoľahlivosti bezpečnosti prevádzky jadrových elektrární,
• rozvoj systému nakladania s vyhoreným jadrovým palivom, – posilnenie výskumu, vývoja a medzinárodnej spolupráce v oblasti využitia malých modulárnych reaktorov na Slovensku spolu s identifikovaním vhodných pilotných projektov na území Slovenska,
• prípravu výstavby nových regulovateľných točivých zdrojov na výrobu elektriny a efektívne využívanie existujúcich na využitie ich kompenzačného potenciálu pre zabezpečenie bezpečnosti a stability elektrizačnej sústavy,
• vytváranie podmienok pre výstavbu obnoviteľných zdrojov (najmä fotovoltika a veterné elektrárne) pri zohľadnení potenciálu a reálnych možností Slovenskej republiky v súlade s finančnými nástrojmi Európskej únie, vrátane Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, s dôrazom na využitie hnedých priemyselných parkov (brownfieldov) a strešných plôch, hlavne v ucelených parkoch s cieľom pozitívneho dopadu na zníženie cien elektriny,
• preskúmanie možností a podporu výroby elektrickej energie a tepla z geotermálnych zdrojov, z energetického spracovania odpadov nízkoemisnými technológiami (napr. plazmové technológie a pod.),
• výstavbu uskladňovacích zariadení, zhodnotenie potenciálu výstavby prečerpávacích vodných elektrární vrátane akumulácie do vodíka pre lepšiu integráciu nestabilných obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy s dôrazom na minimalizáciu dopadu na cenu elektriny pre všetkých odberateľov,
• modernizáciu existujúcich vodných elektrární, a to predovšetkým vodných elektrární, ktoré sú súčasťou Vážskej kaskády,
• rozvoj a posilnenie elektrizačnej prenosovej sústavy, vedení a distribučných sústav v hlavných uzlových bodoch,
• zefektívnenie administratívnych procesov v oblasti zapájania nových zdrojov do elektrizačnej sústavy,
• maximalizáciu využívania inteligentných prvkov a technológií pri riadení distribučných a prenosových sústav (smart grids, smart metering, kreditných meracích systémov a pod.),
• aktívne využívanie veľkých dát na analýzu, predikciu a zdieľanie dôležitých trhových signálov a podporu cezhraničnej spolupráce a spoločných projektov v rozvoji energetických projektov s využitím rozvojových cezhraničných európskych podporných finančných mechanizmov,
• trvalé vytváranie podmienok pre využívanie vodíka v ťažkej doprave a priemysle s dôrazom na ekonomickú návratnosť a pozitívny dopad na ceny energií.

STABILNÉ A MOTIVUJÚCE PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE

Základným cieľom hospodárskej politiky je vytvorenie podmienok pre udržateľný hospodársky rast, nízku mieru nezamestnanosti so zvyšovaním zamestnanosti, čo umožní opätovne naštartovať reálnu konvergenciu slovenskej ekonomiky k priemeru Európskej únie.

Prioritou vlády v oblasti podnikateľského prostredia je vytvoriť predpoklady pre jeho stabilitu, predvídateľnosť legislatívneho prostredia, racionalizáciu postupov regulácie a efektívny a konštruktívny odborný dialóg so sociálnymi partnermi. Investičné aktivity bude vláda podporovať transparentným, nediskriminačným a predvídateľným spôsobom, sledujúcim ciele hospodárskej politiky. Vláda sa bude usilovať o vytvorenie prostredia stimulujúceho k ekonomickej aktivite zjednodušovaním povinností a odstraňovaním prekážok. Na tento účel bude v prierezovej oblasti podnikateľského prostredia stimulovať konštruktívnu medzirezortnú spoluprácu, ako aj funkčný a pružný sociálny dialóg.

Krátkodobé priority

Vláda preto prehodnotí a aktualizuje schválené strategické dokumenty v oblasti hospodárskej politiky, na ktorých v čase ich prijatia panovala zhoda medzi sociálnymi partnermi v tripartite, vrátane, ale nielen schválenú „Stratégiu hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030“ s nadväzujúcim 1. akčným plánom pre realizáciu opatrení vyplývajúcich z nej.

Jedným z hlavných predpokladov udržateľného hospodárskeho rastu a nízkej miery nezamestnanosti je legislatívna stabilita prostredia. Vláda si kladie za cieľ zásadne zvýšiť stabilitu podnikateľského prostredia, a to obmedzením používania inštitútu skráteného legislatívneho konania a zabránením obchádzania diskusie so sociálnymi partnermi formou účelových návrhov zákonov bez riadneho zhodnotenia vplyvov na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie či sociálne vplyvy. Vláda považuje za nevyhnutné garantovať prediktívnu legislatívu v oblasti podnikateľského prostredia a sprísniť štandardizované spôsoby jej prijímania s cieľom zabezpečiť, aby legislatívne návrhy:

• podliehali jednotnému, štandardnému, legislatívnemu procesu, vrátane adekvátnej účasti miestnej a regionálnej samosprávy a účastníkov sociálneho partnerstva, následného medzirezortného pripomienkového konania a prerokovania na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky a boli zostavené podľa jednotnej metodiky, vrátane uplatňovania Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov a – minimalizovali tzv. „pozlátenia“ („goldplating“).

Strednodobé priority

Vláda si kladie za cieľ stimulovať rozvoj mikro, malého a stredného podnikania, ktoré tvorí majoritnú časť slovenského podnikateľského prostredia, a preto zváži:

• opatrenia na dostatok ľudských zdrojov v hospodárstve Slovenskej republiky a dôsledok nepriaznivého demografického vývoja prejavujúci sa už v súčasnom trhu práce v Slovenskej republike,
• úpravu limitu obratu pre povinnú registráciu platiteľa DPH,
• možnosti úpravy limitu paušálnych výdavkov pre fyzické osoby – podnikateľov,
• vytvorenie podmienok pre uľahčenie generačnej výmeny v rodinných firmách,
• stimuláciu súkromných investícií formou rozšírenia možností zrýchleného odpisovania hmotného a nehmotného majetku,  rozšírenie možností a uvoľnenie limitov pre vykázanie daňovej straty,
• digitalizáciu procesov a aktualizáciu plánu inteligentného priemyslu zameraného na zníženie byrokratickej záťaže a administratívnej náročnosti zakladania obchodných spoločností,
• zavedenie zberu a poskytovania prehľadných informácií o možnostiach financovania podnikateľských aktivít na jednom mieste,
• implementáciu opatrení a schém pomoci malým a stredným podnikom vrátane startupov predovšetkým na uľahčenie štartu podnikateľských aktivít, zvýšenie prístupnosti k úverovému predfinancovaniu prevádzkových potrieb a uľahčenie kofinancovania projektov z európskych programov,
• zjednodušenie čerpania finančných prostriedkov z európskych programov, zjednodušenie pravidiel verejného obstarávania a zavedenie záväzného uplatňovania prvkov sociálneho a zeleného verejného obstarávania v maximálnom možnom rozsahu.

Dlhodobé priority

Vláda si uvedomuje, že dôležitým prvkom stabilného a motivujúceho podnikateľského prostredia je flexibilný a moderný trh práce, ktorý dokáže využívať celé spektrum nástrojov pre nastoľovanie rovnováhy medzi ponukou práce a dopytom po nej, a preto podporí implementáciu efektívnych nástrojov, aby zvýšili schopnosť slovenského trhu práce pružne reagovať na národohospodárske priority v oblasti digitálnej, dátovej a zelenej ekonomiky.

Konkrétne, vláda:

• Bude vytvárať stály tlak na rast miezd v nadväznosti na rast výkonnosti a zlepšovanie pracovných podmienok, vrátane sociálnych benefitov; k tomu venovať mimoriadnu pozornosť predovšetkým rastu celkovej produktivity a nielen produktivity práce na podnikovej, ale aj národnej úrovni; z toho dôvodu sfunkční súčasnú Radu vlády Slovenskej republiky pre konkurenčnú schopnosť a produktivitu.
• Podporí tripartitný orgán „Alianciu sektorových rád“, aby prostredníctvom Informačného systému o cene práce zabezpečovala kontinuálne poskytovanie hodnoverných údajov, analýz a prognóz o stave a vývoji mzdových, pracovných a sociálnych podmienok, rovnosti príležitostí a odmeňovania žien a mužov.
• Zabezpečí v spolupráci so sociálnymi partnermi združenými v Aliancii sektorových rád spracovanie komplexnej „Stratégie rozvoja ľudských zdrojov v nových demografických, technologických a environmentálnych podmienkach do roku 2050“.
• Podporí investície štátu do ďalšieho vzdelávania dospelých tak, aby sa vytvoril ucelený systém celoživotného vzdelávania ako plnohodnotný nástroj pre napĺňanie priorít hospodárstva založeného na inováciách a ich vplyvu na nové nevyhnutné zručnosti zamestnancov pre konkurenčne schopné hospodárstvo.
• Zvýši motiváciu a zlepší podmienky pre dlhodobo nezamestnaných opätovne sa vrátiť do zamestnania.
• V záujme riešenia dostupnosti pracovnej sily v objektívne nedostatkových profesiách prijme jasné pravidlá pre získavanie pracovných povolení cudzincov, odbúravanie existujúcich prekážok v uznávaní kvalifikácií a iných administratívnych bariér.
• Pre zabezpečenie kontinuálneho rozvoja pracovných kompetencií a zručností v spolupráci so sociálnymi partnermi a inými rezortmi vlády Slovenskej republiky spracuje ucelenú novú Politiku zamestnanosti do roku 2035, ako reakciu na súčasnú demografickú situáciu na trhu práce.  Vypracuje stratégiu rozvoja tzv. striebornej ekonomiky a podporí jej implementáciu.

INOVÁCIAMI RIADENÁ EKONOMIKA A MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Kľúčom pre naštartovanie nového moderného rastového modelu hospodárstva Slovenskej republiky je podpora inovácií, ktorú vníma ako kritický faktor udržateľného hospodárskeho rastu a parameter štátnej podpory investícií. Inovačná výkonnosť sa v súčasnosti stáva kritickým činiteľom pre konkurenčnú schopnosť na globálnych svetových trhoch.

Vzhľadom na to, vláda považuje podporu inovácií a inovačných procesov za jeden z najdôležitejších faktorov zvyšovania vytvorenej pridanej hodnoty a sociálneho štandardu zamestnancov. Spolupráca medzi akademickou a súkromnou sférou v oblasti tvorby inovácií a ich uvádzania do praxe je nedostatočná, a to aj napriek pomerne robustným verejným investíciám do rozvoja vedeckých parkov, vedecko výskumných centier, centier excelentnosti a startupov.

Krátkodobé priority

Cieľom vlády je zásadne zvýšiť efektivitu verejných zdrojov vynakladaných na podporu inovácií a prepojiť tvorbu inovácií s potrebami hospodárskej praxe, a preto:

• Prehodnotí posilnenie investícií podnikov do výskumu, vývoja a inovácií daňovými úľavami.
• Dôkladne zhodnotí súčasné znenie zákona o významných investíciách a skúsenosti s jeho vykonávaním a navrhne zmenu zákona s cieľom posilniť účinnosť investičnej podpory.
• Podporí rozšírenie úlohy skupiny Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, Slovenského investičného holdingu a Exportno-importnej banky Slovenskej republiky v záujme vytvorenia komplexného a účinného finančného nástroja štátu pre podporu domácich podnikateľských aktivít pre inovatívne malé, stredné a veľké podniky.

Strednodobé priority

Vláda si kladie za cieľ opätovné zdynamizovanie miery dobiehania ekonomickej úrovne vyspelých štátov Európskej únie, a preto:

• Zvýši podporu projektov realizovaných vedecko-výskumnými subjektami, financovaných partnermi z priemyselnej a ďalšej praxe, ktoré tým preukazujú vysokú mieru pridanej hodnoty vo forme inovácií uplatniteľných v praxi.
• Podporí také verejno-súkromné partnerstvá a projekty, ktoré budú mať vierohodný a rastový podnikateľský plán a jasne definovanú cestu k monetizácii výsledkov.
• Podporí súkromné spoločnosti v zapájaní sa do cezhraničných výskumno-vývojových projektov (napr. IPCEI) a sprostredkovanie informácií o existencii takýchto projektov.

Dlhodobé priority

S ohľadom na potrebu zásadného impulzu pre rast celkovej produktivity, a s tým súvisiacou potrebou internacionalizácie podnikateľských aktivít súkromného sektora vláda:

• Prepojí a zefektívni domáci a zahraničný dopyt po inováciách s oblasťami podporovanými štátnou podporou výskumu a vývoja.
• Zefektívni fungovanie ekonomickej diplomacie v prospech rozvoja sektorov a hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s krajinami, kde sa daní diplomati nachádzajú a pôsobia, pričom aktívnu komunikáciu s týmito diplomatmi a ich vecné a metodické riadenie zabezpečí Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a ním poverené podriadené organizácie rezortu.

CESTOVNÝ RUCH

Hlavými prioritami v oblasti cestovného ruchu je podporiť rast jeho podielu na národnom hospodárstve, ako aj nastaviť udržateľné a najmä systémové financovanie infraštruktúry tohto sektora.

Krátkodobé priority

Vláda vytvorí Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky s cieľom posilnenia a zefektívnenia využívania verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu. Vytvorením samostatného rezortu zabezpečí vláda vyššiu mieru komplexnej podpory cestovného ruchu a športu. Prostredníctvom nástrojov štátnej politiky vytvorí podmienky pre rast športovej kultúry celej populácie obyvateľstva Slovenska a účelnú podporu a kontinuálny rozvoj mladých talentov. V oblasti cestovného ruchu významne podporí rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a na zahraničných trhoch vytvorí priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva.

Vláda prijme Stratégiu rozvoja udržateľného cestovného ruchu 2035, ktorá určí konkrétne strategické ciele, nástroje a úlohy v cestovnom ruchu v súlade s cieľmi koncepčných dokumentov Európskej únie transformovať cestovný ruch na zelený a digitálny s dôrazom na sociálnu inklúziu.

Vláda zriadi Fond na podporu cestovného ruchu, ktorý bude predstavovať, podobne ako Fond na podporu športu, transparentný nástroj na dofinancovanie sektora s dôrazom na podporu udržateľnosti cestovného ruchu, zavádzanie infraštruktúry.

Vláda zabezpečí finančný mechanizmus na podporu zavádzania nových dopravných liniek zameraný na príjazdovú zahraničnú mobilitu.

Vláda vytvorí podmienky pre posilnenie všetkých foriem vzdelávania v sektore cestovného ruchu (napr. vytvorením akreditovaných kurzov pre pedagógov odborných škôl), ktorých cieľom bude rozširovanie odborných zručností v cestovnom ruchu ako aj prepojenie aktivít organizácií cestovného ruchu, stavovských organizácií a stredných odborných škôl, vrátane celoživotného vzdelávania pedagógov.

Strednodobé priority

Vláda sa zameria na rozvoj kúpeľného cestovného ruchu. Na zvýšenie unikátneho potenciálu prírodných zdrojov Slovenska sa zasadí úpravou výšky poskytovaného poistného plnenia pre poskytovateľov kúpeľnej starostlivosti. Zároveň vláda podporí rejuvenizáciu spoločnosti rozšírením kúpeľnej starostlivosti o možnosť dobrovoľných preventívnych pobytov za zvýhodnených podmienok domáceho obyvateľstva.

Cykloturistika predstavuje jeden z hlavných pilierov udržateľnej mobility. Vláda vyvinie maximálne úsilie o transformáciu cykloturistiky, a to od dobudovania základnej infraštruktúry až po tvorbu komplexného produktu cestovného ruchu, ktorý bude komunikovaný marketingovými nástrojmi organizáciami cestovného ruchu a agentúry Slovakia Travel. Cieľom tejto aktivity bude podpora a zatraktívnenie turistického potenciálu jednotlivých regiónov Slovenska ako dovolenkovej destinácie, ako aj zvýšenie povedomia a dostupnosti jedinečných voľnočasových a športových aktivít pre návštevníkov.

Prostredníctvom vhodných legislatívnych nástrojov zabezpečí zvyšovanie kvality poskytovania služieb v sektore cestovného ruchu. Vláda sa zasadí o vytvorenie moderného systému kategorizácie ubytovacích zariadení, čím zabezpečí možnosti kontroly kvality poskytovaných služieb a jej zvyšovania, ich štandardizáciu a merateľnosť. Týmto bude vytvorený priestor so zreteľom na bezpečnosť klienta.

Jednou z priorít vlády je posilnenie všetkých foriem vidieckeho a prírodného cestovného ruchu, ktoré patria k ťažiskovým formám transformácie cestovného ruchu na Slovensku. Ich zásadný prínos spočíva okrem podpory a rozvoja športu a zdravia spoločnosti, najmä v rozvoji regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva a zamedzení tvorbe nadmerného turizmu v mestách či turisticky exponovaných destináciách. Vyvinutím maximálneho úsilia pri podpore tejto formy cestovného ruchu vytvorí vláda možnosti udržiavania existujúcich ako aj tvorby nových pracovných miest, čím zvýši konkurencieschop­nosť našej krajiny a jej jednotlivých regiónov. Zároveň posilní aktívnu medzirezortnú spoluprácu s predpokladom využitia kultúrneho potenciálu krajiny a ochrany životného prostredia.

Vláda považuje prílev zahraničných turistov za dôležitú súčasť rozvoja cestovného ruchu. Za týmto účelom bude podporovať medzinárodné letecké spojenia s významnými slovenskými letiskami. Vláda bude podporovať rozvoj súčasných medzinárodných letísk na Slovensku.

Dlhodobé priority

Vláda pripraví riešenie pre efektívnejší systém zdieľania dát pri ubytovacích službách aj s cieľom podpory efektívnejšieho výberu priamych a nepriamych daní na úrovni samosprávy a štátu. Zároveň vytvorí podmienky na kontrolu kvality poskytovaných služieb.

Vláda sa zasadí o dobudovanie chýbajúcej infraštruktúry cestovného ruchu vrátane podpory kongresovej turistiky, čím vytvorí podmienky pre rozvoj mestského a kongresového cestovného ruchu.

Prostredníctvom zriadeného Fondu na podporu cestovného ruchu a za pomoci verejno- súkromných partnerstiev sa vláda zasadí o tvorbu osobitných podmienok zameraných na budovanie turistických a voľnočasových atrakcií s cieľom zvýšenia atraktivity lokalít vo vybraných regiónoch Slovenska, prechádzajúcich ekonomickou transformáciou, ktoré majú rozvojový potenciál.

OBLASŤ DOPRAVY A VÝSTAVBY

Posledné roky hospodárskeho vývoja v rámci prostredia Európskej únie Slovenská republika naráža na problém poklesu ekonomických ukazovateľov. Pokles rastu HDP má priamy dopad na životnú úroveň a kvalitu života občanov Slovenskej republiky. Rozvoj dopravy má zároveň priamy dopad na vývoj a tempo rastu HDP. Doprava je komplexný systém vyžadujúci zdroje na systémové, organizačné, prevádzkové a investičné opatrenia, a zároveň predstavuje kľúčový predpoklad pre rozvoj a udržateľnosť národného hospodárstva krajiny. Sekundárny dopad na rozvoj regiónov a nárast tempa HDP je dosiahnuteľný prostredníctvom rozvoja multimodálneho systému dopravy, ktorý reflektuje na potreby regiónov a vytvára predpoklady pre ekonomický rozvoj. Rozvoj infraštruktúry potrebuje optimálny a rýchly proces prípravy a financovania, aby bolo možné doručovať nevyhnutné výsledky pre občanov Slovenskej republiky.

Je prioritou vlády zabrániť hroziacim ekonomickým škodám a nebezpečenstvu pre občanov spôsobeným katastrofálnym stavom súčasnej infraštruktúry a zároveň rozvíjať dopravnú sieť, aby reflektovala na medzinárodné záväzky, národné strategické plány a plány rozvoja regiónov.

Súčasná geopolitická situácia vyžaduje urýchlené dobudovanie nadradenej infraštruktúry s cieľom dostupnosti našich strategických partnerov a ich napojenie na národnú infraštruktúru. Konflikt na Ukrajine a migračná kríza vyžadujú invenčný pohľad na využitie, ako aj význam národnej strategickej infraštruktúry smerom na východnú hranicu Európskej únie. Vo vízii následnej povojnovej obnovy Ukrajiny je rozvinutá infraštruktúra nevyhnutným predpokladom medzinárodného obchodu.

Akcelerácia prípravných a povoľovacích procesov je kľúčovým faktorom umožňujúcim rozostavať Slovensko. Legislatívna úprava týchto procesov na úrovni dnešného znenia je často nad rámec komunitárneho práva Európskej únie s negatívnym dopadom na ich rýchlosť, a teda na tempo rastu HDP.

Stavebný zákon prijatý počas predchádzajúcej vlády je v aktuálnom stave inštitucionálnej pripravenosti k danému dátumu účinnosti nevykonateľný. Jeho zavedenie by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy je nepripravená, a to nielen po technickej a organizačnej stránke, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy. Je nevyhnutné odložiť účinnosť tejto právnej úpravy a v spolupráci so zástupcami samosprávy spracovať rozsiahlejšiu revíziu uvedenej legislatívy, ktorá napraví najväčšie nedostatky.

Vláda pripraví novelu aktuálne účinného stavebného zákona s cieľom zabezpečiť v prechodnej dobe výrazné urýchlenie procesov umiestňovania a povoľovania stavieb s využitím inštitútov platnej stavebnej legislatívy.

V oblasti stavebného povoľovania vo väzbe na posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa vláda zasadí za harmonizáciu legislatívy a procesov v oblasti územného plánovania a krajinného plánovania. V oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie budú preskúmané kroky na zjednodušenie procesov EIA na národnej úrovni pri zachovaní súladu s európskou legislatívou.

Vláda sa bude usilovať maximálne využívať zdroje z programového obdobia 2014 – 2020 a rozbehnutie projektov nevyhnutných pre čerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, Programu Slovensko a ostatných dostupných verejných zdrojov. V kontexte prehodnotenia Viacročného finančného rámca Európskej únie bude vláda presadzovať zabezpečenie zdrojov na prípravu a realizáciu projektov, ktoré zlepšia dopravnú konektivitu a napomôžu odstráneniu úzkych miest na dopravnej infraštruktúre v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji.

S ultimatívnym cieľom odvrátiť prepadnutie finančných prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vláda vyhodnotí výkonnosť a stav implementácie a pri zlyhávajúcich projektoch navrhne realokáciu v prospech úspešných komponentov s vysokou absorpčnou kapacitou, prípadne navrhne nové reformy alebo investície s dôrazom na plnenie klimatických cieľov.

Prioritou vlády je nastaviť udržateľný systém financovania dopravnej infraštruktúry a využiť príležitosti poskytované Európskou úniou na financovanie modernizácie dopravného sektora. Vláda dokončí reformu verejnej osobnej dopravy implementovanú prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ako aj ostatné reformy potrebné pre zabezpečenie investícií z uvedeného nástroja Európskej únie. Vzhľadom na skutočnosť, že dopravný systém vyžaduje zdroje, ktoré nedokážu financovať zdroje Európskej únie a vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad znižovania zdrojov Európskej únie v programovom období po roku 2027, je potrebné vytvoriť predpoklady pre nástroj dlhodobého financovania dopravy, ktorý vytvorí predvídateľný plánovací nástroj na financovanie údržby, prevádzky a investícií v doprave vo verejnom záujme. Vláda vynaloží maximálne úsilie aj v procese optimalizácie povoľovacích procesov pri príprave dopravných projektov za účelom urýchlenia realizácie strategických dopravných projektov.

Vláda efektívne využije zdroje Modernizačného fondu, alternatívne zdroje financovania prípravy a výstavby dopravnej infraštruktúry s využitím súkromného kapitálu, napríklad formou verejno-súkromného partnerstva, a. i.

Prierezové krátkodobé priority

Súčasný model prípravy, obstarávania a financovania investičných projektov v dopravnom sektore odďaľuje benefity a vplyvom inflácie zdražuje tieto investície. V kombinácii s nevykonateľným stavebným zákonom pravdepodobne spôsobí chaos v aplikačnej praxi a ešte ďalej oddiali benefity pre občanov a ekonomiku, ktoré by vďaka infraštruktúrnym projektom prišli.

Vláda vytvorí legislatívne podmienky za účelom zefektívnenia procesov pri príprave, umiestňovaní a povoľovaní stavieb dopravnej infraštruktúry, pri získavaní práv k pozemkom a stavbám potrebných pre uskutočnenie uvedených stavieb a uvádzanie týchto stavieb do užívania s cieľom urýchliť ich majetkovo-právnu prípravu, umiestňovanie, povoľovanie a povoľovanie ich užívania, vrátane nastavenia stabilného a predvídateľného systému financovania dopravnej infraštruktúry. Toto bude znamenať výrazný prínos v oblasti investičnej prípravy, realizácie projektov, či financovania údržby a opráv. Uvedeným sa zvýši stabilita stavebného sektora, napríklad z hľadiska plánovania kapacít, čo v konečnom dôsledku umožní efektívnejšie financovanie dopravných stavieb.

Vláda vytvorí medzirezortný projektový tím dotknutých rezortov s cieľom urýchliť prípravu a výstavbu zostávajúcich úsekov na cestných koridoroch D1, D3 a R4. Táto pracovná skupina bude eliminovať akékoľvek časové prieťahy pri vydávaní stanovísk a povolení zo strany štátnych orgánov.

Vláda bude na Úrade pre verejné obstarávanie iniciovať vytvorenie špecializovaného odvolacieho útvaru za účelom zvýšenia efektívnosti verejného obstarávania v oblasti kľúčových investícií a projektov strategickej infraštruktúry.

Vláda zavedie jednoznačné podmienky a časové rámce strategického, technického a ekonomického hodnotenia projektov, posudzovania priorít projektov z úrovne jednotlivých orgánov a útvarov verejnej správy, ako aj možnosti ich vstupovania do prípravných procesov pre projekty strategickej infraštruktúry s cieľom zosúladiť postupy rezortov v príprave ich priorít.

Vláda zabezpečí vytvorenie zásobníka obstarávaní s cieľom zefektívniť a zrýchliť procesy verejného obstarávania a následného uzatvárania zmlúv na projektové dokumentácie a stavebné práce pre projekty strategickej infraštruktúry.

Prierezové strednodobé priority

Z dôvodu investičného dlhu a chýbajúceho zásobníka pripravených investičných dopravných projektov sa vláda zasadí za akceleráciu prípravy projektov dopravnej infraštruktúry pre nadchádzajúce programové obdobie 2028 – 2034.

Vláda zabezpečí aktualizáciu strategického rámca v oblasti dopravy. Vyhodnotí plnenie cieľov a opatrení dlhodobého strategického dokumentu Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 a v nadväznosti na výstupy hodnotenia stratégie pristúpi k jej aktualizácii s presahom do konca roka 2050.

CESTNÁ DOPRAVA

Vízia

Chýbajúce úseky diaľnic a rýchlostných ciest sa negatívne premietajú na kvalite života obyvateľov a konkurencieschop­nosti ekonomiky Slovenskej republiky. V dôsledku zanedbanej údržby existujúcej infraštruktúry hrozia ďalšie ekonomické škody a možné riziko ohrozenia zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky. Cestná infraštruktúra bude mať aj ďalšie dekády nezastupiteľné miesto v dopravnom mixe Slovenskej republiky, preto je nevyhnutné naďalej ju rozvíjať a udržiavať v prevádzkyschop­nom stave.

Vláda zabezpečí progres pri výstavbe medzinárodných koridorov smerujúcich územím Slovenskej republiky, a to najmä D1, D3 a R4.

Vláda vyvinie maximálne úsilie na významné zníženie počtu mostov na cestách I. triedy, ktoré sa nachádzajú vo veľmi zlom a havarijnom technickom stave.

Vláda sa zasadí, aby sa neopakoval útlm pri príprave cestných stavieb z obdobia posledných vlád.

Krátkodobé priority

Vláda vyvinie maximálne úsilie pre akceleráciu prípravy, výstavby a modernizácie jednotlivých úsekov cestnej infraštruktúry.

Vláda zabezpečí vytvorenie finančných a legislatívnych podmienok pre realizáciu projektov Mostného programu.

Vláda dokončí proces prechodu na európske mýto (EETS) a spustenie „národného“ mýtneho systému.

Strednodobé priority

V súvislosti s kritickým stavebno-technickým stavom a dlhodobým systémovým podfinancovaním opravy, údržby a rekonštrukcie mostných objektov vláda zabezpečí realizáciu rekonštrukcií prioritných mostných objektov.

ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA

Vízia

Železničná infraštruktúra predstavuje najefektívnejší a najekologickejší systém prepravy tovarov a osôb, a preto je jej rozvoj a údržba v strategickom záujme Slovenskej republiky. Podfinancovanie sektora sa prejavuje za posledné roky na degradácii rýchlosti prepravy osôb a tovarov a z titulu zachovania si samotnej bezpečnosti spôsobuje dlhodobé obmedzovanie a znižovanie parametrov dopravnej cesty. Je preto prioritou vlády vytvoriť podmienky pre modernizáciu a rekonštrukciu železničných tratí a koľajových vozidiel.

Vláda bude aktívne presadzovať také riešenia budovania železničnej infraštruktúry, ktoré umožnia na vybraných úsekoch trate Žilina – Košice jazdiť vlakmi rýchlosťou 160 km/hod. Vláda zároveň zabezpečí moderné medzinárodné vlakové spojenie Bratislavy s Viedňou a Bratislavy s Brnom a Prahou, ako aj rovnaké spojenie Žiliny smerom na Ostravu.

Vláda sa zasadí za zreálnenie a zefektívnenie Plánu dopravnej obslužnosti a z neho vyplývajúceho lepšieho a kvalitnejšieho rozloženia vlakov v cestovnom poriadku.

Vláda sa zasadí, aby sa neopakoval útlm pri príprave železničných stavieb z obdobia posledných vlád.

Krátkodobé priority

Vláda vyvinie maximálne úsilie pre akceleráciu prípravy, výstavby a modernizácie jednotlivých úsekov železničnej infraštruktúry.

V rámci procesu liberalizácie poskytovania služieb v železničnej osobnej doprave sa vláda zasadí o vytvorenie transparentných podmienok súťaží s dôrazom na zvýšenie kvality a efektivity poskytovaných služieb.

Vláda vytvorí podmienky na presun tovarových tokov z cestnej dopravy na udržateľnejšie druhy dopravy (najmä železničnej).

Modernizácia železničných tratí bude prioritou čerpania finančných prostriedkov v Programe Slovensko.

Strednodobé priority

Vláda bude pokračovať v úsilí modernizácie železničnej infraštruktúry na koridorových tratiach, ako aj na tratiach s regionálnym významom a za týmto účelom sa bude usilovať o maximálne využitie zdrojov z programového obdobia 2014 – 2020 a rozbehnutie projektov nevyhnutných pre čerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, Programu Slovensko a ostatných dostupných verejných zdrojov.

VEREJNÁ OSOBNÁ DOPRAVA

Vízia

Verejná osobná doprava bude zohrávať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní kvality života v mestách a regiónoch. Vlády v rokoch 2020 až 2023 nevenovali podpore verejnej dopravy adekvátnu pozornosť, čo sa negatívne prejavuje na ponuke a atraktivite verejnej osobnej dopravy.

Krátkodobé priority

Vláda v spolupráci so samosprávou pripraví podmienky pre plnohodnotný štart a fungovanie Národnej dopravnej autority, ktorá bude tvoriť základ pre zjednotenie a zjednodušenie podmienok cestovania verejnou osobnou dopravou v rámci celej Slovenskej republiky.

Strednodobé priority

Vláda podporí rozvoj verejnej osobnej dopravy za účelom zníženia využívania individuálnej automobilovej dopravy s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a kvalitu života v sídlach Slovenskej republiky. Opatrenia reformy verejnej osobnej dopravy budú zamerané predovšetkým na koordináciu a integráciu dopravy, budovanie prestupných terminálov, ako aj v celkovom poskytovaní zvýšenej kvality dopravných služieb. Táto reforma bude implementovaná v úzkej koordinácii so zástupcami samosprávy.

Cieľom vlády je zabezpečiť plnohodnotnú integráciu verejnej osobnej dopravy a umožniť do roku 2026 cestovať v rámci územia Slovenskej republiky jednotlivými druhmi verejnej osobnej dopravy na jeden cestovný lístok.

Vláda garantuje zachovanie sociálnych benefitov pre zraniteľné skupiny obyvateľstva v rámci poskytovania služieb vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave.

Vláda vytvorí podmienky na modernizáciu vozového parku osobnej dopravy a súvisiacej infraštruktúry prostredníctvom fondov Európskej únie, čím prispejeme k dosiahnutiu vysokého štandardu v rámci dekarbonizácie dopravy a plnenia cieľov Green Deal.

Vláda podporí rekonštrukciu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky s cieľom uchádzať sa o dodatočné zdroje, ktoré prinesú reálne benefity občanom v podobe moderných vlakov a vozidiel mestskej dopravy.

INTERMODÁLNA DOPRAVA

Vízia

Víziou vlády v oblasti intermodálnej dopravy Slovenska je dosiahnutie vyššieho objemu prepráv po železnici na úkor cestnej dopravy, čím chce vláda jednak naplniť medzinárodné záväzky v environmentálnej oblasti, ale tiež zvýšiť kvalitu života obyvateľov a bezpečnosť na cestách. Predchádzajúca vláda nepodporovala sektor intermodálnej dopravy, ktorá čelila výzvam spojeným s pandémiou COVID-19 a vojnou na Ukrajine. Úsilím vlády preto bude podporiť tento segment dopravy, ktorý môže odľahčiť štátne a regionálne cesty a využiť príležitosti, ktoré môžu plynúť z prehodnotenia rozpočtu Európskej únie.

Krátkodobé priority

Vláda identifikuje a v súlade s koncepciou rozvoja intermodálnej dopravy Slovenskej republiky pripraví opatrenia pre zatraktívnenie prepráv vybraných komodít po železnici.

Strednodobé priority

Vláda podporí rozvoj intermodálnej nákladnej dopravy s cieľom zníženia podielu cestnej nákladnej dopravy presunutím tovarových tokov na ekologicky prijateľnejšie módy dopravy, aké sú železničná a vodná. Opatrenia budú zamerané na rozvoj technických zariadení infraštruktúry, nákup dopravných a prepravných prostriedkov a nastavenie spolufinancovania prevádzky intermodálnej prepravy.

CYKLODOPRAVA

Vízia

Víziou vlády je v spolupráci so samosprávou aktívne podporovať budovanie cyklistických ciest, a tým zvýšiť podiel bezpečnej cyklodopravy v tých lokalitách, ktoré sú na to vhodné.

Krátkodobé priority

Vláda podporí výstavbu cyklotrás z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Strednodobé priority

Vláda bude podporovať rozvoj cyklistickej dopravy ako integrálnej súčasti udržateľnej dopravy s cieľom zvyšovania kvality života v mestách. Vláda zabezpečí vypracovanie koncepčného dokumentu na podporu rozvoja cyklistickej dopravy, ktorou sa zreviduje a aktualizuje Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike.

CIVILNÉ LETECTVO

Vízia

Opatrenia prijaté Slovenskou republikou vo vzťahu k prenosnému ochoreniu COVID- 19 mali negatívny vplyv predovšetkým na leteckú dopravu. Nedostatočné príjmy, ako aj podfinancovanie sektora sa postupne prejavujú aj na zhoršujúcom sa stave letiskovej infraštruktúry, čo spôsobuje zhoršenie postavenia letiskových spoločností pri vyjednávaní nových leteckých spojení. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu plnenia cieľov v oblasti životného prostredia, je potrebné tomuto sektoru venovať náležitú pozornosť.

Krátkodobé priority

Vláda vytvorí podmienky na úpravu národnej legislatívy v oblasti civilného letectva zohľadňujúc nové výzvy a medzinárodné požiadavky a požiadavky Európskej únie v oblasti civilného letectva.

Vláda podporí vytvorenie pravidiel a nových systémov na koordináciu pohybov vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky so zohľadnením vývoja nových technológií v oblasti bezpilotných lietadiel, digitalizácie a automatizácie.

Strednodobé priority

Rešpektujúc pravidlá štátnej pomoci a minimálnej pomoci vláda vynaloží maximálne úsilie na vytvorenie podmienok týkajúcich sa finančnej podpory činností vykonávaných

letiskovými spoločnosťami zaisťujúcich bezpečnosť a bezpečnostnú ochranu na letiskách a na splnenie environmentálnych požiadaviek. Zároveň vláda zváži možnosť koncepčného riešenia ďalšieho rozvoja obchodnej leteckej dopravy a poskytovaných služieb na území Slovenskej republiky so zohľadnením existujúcej infraštruktúry a hospodárskeho vývoja.

VNÚTROZEMSKÁ PLAVBA

Vízia

Vnútrozemská plavba má, napriek geografickej polohe Slovenska, potenciál prispieť k udržateľnejšiemu systému dopravy. Tento druh dopravy bol dlhodobo podfinancovaný a zanedbávaný, preto bude potrebné zabezpečiť synergiu spolupráce jednotlivých orgánov a nájsť adekvátnu rovnováhu medzi ekonomickým rozvojom a zámerom chrániť životné prostredie. Zabezpečenie celoročnej splavnosti na vodných cestách zaradených v sieti TEN-T je náročná úloha z pohľadu prípravy, ako aj financovania. Vláda má záujem pre rozvoj verejných prístavov v Slovenskej republike vysporiadať majetkovo právne vzťahy.

Krátkodobé priority

Vláda zabezpečí zlepšenie legislatívy v oblasti vnútrozemskej plavby s prihliadnutím na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe a zo zmien vzniknutých revidovaním Európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách.

Strednodobé priority

Vláda prijatím Strategického plánu rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 zadefinuje ciele pre rozvoj vnútrozemskej vodnej dopravy v podmienkach Slovenskej republiky pre toto obdobie. Rozvoj infraštruktúry vodných ciest a prístavov v Slovenskej republike musí byť v synergii s politickým smerovaním rezortu životného prostredia zameraným na ochranu vody a riek, ako aj s dotknutými subjektmi v blízkosti vodných ciest (mestá a obce).

Rešpektujúc pravidlá štátnej pomoci a minimálnej pomoci sa vláda bude usilovať o finančnú podporu prevádzkovateľov plavidiel vnútrozemskej plavby (dopravcov) na remotorizáciu a modernizáciu plavidiel vnútrozemskej plavby zohľadňujúc environmentálne a energetické požiadavky Európskej únie v oblasti vnútrozemskej plavby.

Prostredníctvom rozvoja riečnych informačných služieb bude vláda podporovať zlepšenie zapojenia vnútrozemskej vodnej dopravy do dopravných logistických reťazcov.

NÁMORNÁ PLAVBA

Vízia

S cieľom plniť záväzky Slovenskej republiky je potrebné na harmonizáciu námorného systému zapojiť aj iné orgány štátnej správy a zabezpečiť synergiu ich vzájomnej spolupráce.

Strednodobé priority

V oblasti námornej plavby bude vláda harmonizovať národný systém s hlavnými stratégiami európskeho námorného systému, a to vytvorením systému námorného registra Slovenskej republiky, ktorý bude v súlade s medzinárodnými dohovormi Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Európskej únie v oblasti námornej plavby. Vláda bude podporovať zvýšenie pracovnej mobility v námorných odvetviach a implementáciu systému pozitívnych opatrení pre námorné vzdelávanie.

VÝSTAVBA

Krátkodobé priority

Vláda posunie účinnosť novej stavebnej legislatívy s cieľom vytvoriť časový priestor na potrebnú úpravu a vytvorenie predpokladov na plynulé zahájenie implementácie.

Vláda do účinnosti upravených nových stavebných predpisov pripraví novelu účinného stavebného zákona s využitím inštitútov platnej stavebnej legislatívy za účelom urýchlenia a zefektívnenia procesov umiestňovania a stavebného povoľovania.

BYTOVÁ POLITIKA A STAVEBNÍCTVO

Krátkodobé priority

Uvedomujúc si význam riešenia otázky bývania zraniteľných skupín obyvateľstva aj v súvislosti s rastom úrokových sadzieb a životných nákladov domácností vláda identifikuje prekážky rozvoja verejného nájomného sektora. Navrhne integráciu kompetencií a legislatívy v tejto oblasti, pripraví akcelerujúce opatrenia na zvýšenie počtu obstarávaných nájomných bytov a uvedomujúc si nenahraditeľné postavenie samosprávy v tejto oblasti identifikuje bariéry znižujúce záujem o obstarávanie nájomných bytov. Vláda vytvorí vhodné podmienky na udržateľnosť podmienok prevádzkovania dostupného nájomného bývania. Zameria sa aj na identifikáciu prebytočných nehnuteľností štátu vhodných na výstavbu alebo prestavbu na nájomné byty pri vytvorení garancie trvalého zachovania nájomného charakteru podporených bytov a zachovanie stabilného finančného rámca na poskytovanie podpory.

Jednou z priorít aj vzhľadom na rast cien energií a ďalších nákladov domácností bude akcelerácia a prehĺbenie miery obnovy bytových domov s použitím nových stimulačných prvkov.

Strednodobé priority

Vláda sa zasadí za odstránenie nekoncepčnej roztrieštenosti v oblasti financovania obnovy budov, ktorá sa prehĺbila v ostatných rokoch. Vláda bude prostredníctvom gestorského rezortu dopravy integrovať poskytovanie programov obnovy verejných budov tak, aby sa bez ohľadu na viaczdrojové financovanie vytvoril prehľadný systém financovania za harmonizovaných technických podmienok. Vláda vytvorí zrozumiteľnú a časovo koordinovanú ponuku zdrojov na obnovu budov pre verejných ako aj súkromných vlastníkov.

Kvalitné plnenie cieľov dekarbonizácie bude podporené schválením investičnej stratégie použitia prostriedkov získaných z emisných povoleniek (Modernizačný fond, pripravovaný Socio-klimatický fond) tak, aby boli alokácie krytia jednotlivých prioritných oblastí dekarbonizácie stanovené na základe rezortných politík a pri dodržaní vysokých environmentálnych požiadaviek. Implementácia bude zabezpečená prostredníctvom gestorských rezortov.

Vláda bude analyzovať vhodný rozsah zabezpečenia centralizovaného manažmentu obnovy štátnych budov s dôrazom na efektívnosť ich prevádzky na platforme systému zberu dát o energetickej hospodárnosti bu­dov.

ELEKTRONICKÉ KOMUNIKÁCIE A POŠTOVÉ SLUŽBY

Vízia

Vláda preberá Slovenskú poštu v žalostnom stave. Keďže čelíme masívnej hospodárskej strate, bude sa vláda snažiť o čo najväčšiu konsolidáciu spoločnosti s cieľom zachovania rozsahu poštovej siete ako aj dostupnosti a kvality poskytovania poštových služieb.

Vláda zabezpečí obyvateľom kvalitný prístup k službám všeobecného záujmu s cieľom podpory sociálnej a územnej kohézie, ale tiež v záujme budovania a posilňovania dôvery vo verejné inštitúcie a s cieľom zvyšovania kvality života a spokojnosti obyvateľov, s osobitným zreteľom na marginalizované a zraniteľné skupiny najmä v menej rozvinutých regiónoch. Tento prístup zabezpečí prostredníctvom trvalo udržateľnej a všeobecne dostupnej verejnej poštovej siete a jej modernizácie s ohľadom na potreby a požiadavky štátu.

PÔDOHOSPODÁRSKA POLITIKA

Vláda v oblasti pôdohospodárskej politiky bude vychádzať z chápania tohto odvetvia ako komplexného celku, a preto ako svoj základný strategický cieľ v oblasti pôdohospodárstva deklaruje všestrannú podporu využitia jeho potenciálu tak, aby sa výrazne zvýšila potravinová bezpečnosť Slovenska, spočívajúca v zabezpečení prístupu obyvateľov ku kvalitným, bezpečným a cenovo dostupným potravinám pri súčasnom posilnení aspektov udržateľného, environmentálne šetrného hospodárenia na poľnohospodárskej a lesnej pôde. Vláda preto sústredí svoju podporu tohto odvetvia na to, aby Slovensko ako vidiecka krajina dokázalo naplno využiť svoj agrárny a lesnícky potenciál, a to nielen v smere zvyšovania jeho podielu na tvorbe HDP, ale aj v smere napĺňania sociálneho rozmeru tohto odvetvia vo vidieckom priestore, s cieľom udržať ľudí na vidieku a zásadným spôsobom zatraktívniť prácu v tomto odvetví.

Vláda si uvedomuje, že pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto bude hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi, ako aj pred jej špekulatívnymi nákupmi sťažujúcimi prístup veľkej časti aktívnych poľnohospodárov k tomuto základnému výrobnému prostriedku.

Vláda využije všetky nástroje podporujúce racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva a stabilizáciu a transparentnosť užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde, pričom svoju pozornosť a podporné mechanizmy sústredí najmä na pokračovanie procesu komplexných pozemkových úprav zameraných nielen na vytváranie vhodných pozemkovoprávnych podmienok pre hospodárenie na pôde, ale aj na budovanie spoločných zariadení ako významného faktora ekologickej stability územia a nástroja protieróznych a vodozádržných opatrení.

Za jeden z rozhodujúcich nástrojov štátnej pozemkovej politiky vláda považuje Slovenský pozemkový fond a preto sústredí svoju pozornosť a legislatívnu iniciatívu na ozdravný a transformačný proces tejto inštitúcie.

Vláda, vedomá si nízkej miery konkurencieschop­nosti slovenských prvovýrobcov i spracovateľov, na odstránenie tejto negatívnej skutočnosti zintenzívni využitie národných i komunitárnych finančných prostriedkov, najmä fondov Európskej únie a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na podporu tých sektorov, ktoré budú mať najväčší prínos pre vidiek a potravinovú bezpečnosť. Popri pokračovaní v systémovej štátnej pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach, a to najmä pre oblasť špeciálnej rastlinnej výroby a živočíšnej výroby, vláda podporí aj širšie využitie finančných nástrojov pri podpore investícií v rezorte.

Vláda zabezpečí dôsledný monitoring vývoja cien základných potravín. V prípade neprimeraného zdražovania príjme nevyhnutné opatrenia na nápravu tohto stavu.

Vláda využije svoju legislatívnu iniciatívu na vytvorenie právneho rámca transformácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry na modernú agentúru tohto storočia.

Vláda si uvedomuje negatívny trend vývoja zahraničného obchodného salda s poľnohospodár­skymi komoditami a potravinami, a preto vyvinie maximálne úsilie na podporu spracovania poľnohospodárskej produkcie na území Slovenska, pričom bude hľadať zdroje na odstránenie dlhodobo pretrvávajúceho investičného dlhu v sektore spracovania potravín. V záujme eliminácie tohto investičného dlhu vláda podporí využitie príslušných podporných nástrojov aj mimo rezortu pôdohospodárstva, a to najmä v rezorte hospodárstva, do pôsobnosti ktorého patrí podpora priemyslu, vrátane priemyslu potravinárskeho.

Vláda bude dôsledne dbať, aby boli prijímané len také právne predpisy v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby i jej spracovania a uvádzania na trh, ktoré nebudú ukladať povinnosti alebo zavádzať obmedzenia nad rámec harmonizovanej legislatívy Európskej únie a budú plne podporovať predaj poľnohospodárskych výrobkov a potravín vyrobených na Slovensku, ako aj export týchto produktov na vnútorný trh Európskej únie a na trhy tretích krajín.

Vláda bude venovať zvýšenú pozornosť lesnému hospodárstvu, poľovníctvu a problematike spracovania dreva, nakoľko ich považuje za integrálnu a významnú súčasť vidieckeho spôsobu života a významných tvorcov zamestnanosti v regiónoch. Na tento účel vypracuje takú politiku ťažby a konečného spracovania dreva, ktorá zabráni neprimeranému vývozu nespracovanej drevnej hmoty do zahraničia, čím vytvorí lepšiu východiskovú situáciu pre slovenský drevospracujúci priemysel. Vláda si tiež uvedomuje neustále narastajúci význam lesníctva pre plnenie širokej škály ekosystémových služieb pre najširšiu verejnosť s prihliadnutím na nutnosť prispôsobenia hospodárenia v lesoch klimatickej zmene ako kľúčového nástroja zmierňovania jej nepriaznivých dôsledkov.

Pri realizácii vyššie uvedených strategických cieľov sa vláda zameria na nasledovné priority:

Krátkodobé priority

Podpora opatrení zvyšujúcich vodozádržné funkcie pôdy a eliminujúcich jej eróziu a degradáciu.

Dôsledné pokračovanie v procese komplexných pozemkových úprav.

Zníženie administratívnej záťaže spôsobujúcej neúmerne dlhý čas administrácie podpôr v pôdohospodárstve, a to najmä urýchleným zavedením jednotných referenčných registrov. Osobitnú pozornosť a úsilie zamerať na vytvorenie registra užívacích vzťahov k pôde a na zdokonalenie centrálneho registra hospodárskych zvierat ako nevyhnutných predpokladov plnohodnotného a transparentného čerpania európskych podporných prostriedkov.

Dôsledná revízia právnych predpisov upravujúcich podnikanie v poľnohospodárstve a potravinárstve so zameraním sa na identifikáciu povinností uložených nad rámec harmonizovanej legislatívy Európskej únie a ich následná úprava.

Využitie všetkých dostupných právnych a ekonomických nástrojov podpory priameho predaja lokálnych potravín z dvora konečnému spotrebiteľovi pri zachovaní potrebných požiadaviek ich zdravotnej bezpečnosti a kvality.

Príprava a schválenie Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na obdobie rokov 2025–2030 a naň nadväzujúceho akčného programu ako východísk realizácie štátnej lesníckej politiky.

Strednodobé priority

Vypracovanie komplexnej právnej úpravy trhu s poľnohospodárskou pôdou tak, aby sa nielen zabránilo jej nadmerným, špekulatívnym nákupom a vytvorili sa optimálne podmienky pre jej obhospodarovanie aktívnymi poľnohospodármi, ale aby tiež bol zakotvený systém predkupných práv pre štát, obce a vyššie územné celky na účely výstavby stavieb a infraštruktúry vo verejnom záujme.

Podpora revitalizácie existujúcich hydromelioračných sústav s dôrazom na obnovu závlahovej infraštruktúry ako nezastupiteľného opatrenia na zmiernenie negatívnych dopadov klimatickej zmeny.

Príprava samostatného zákona upravujúceho úlohy a postavenie Slovenského pozemkového fondu pri spravovaní poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu a nakladaní s pozemkami neznámych vlastníkov s cieľom zvýšiť transparentnosť jeho postupov, zjednodušiť rozhodovacie procesy a zakotviť zákonné termíny na realizáciu jednotlivých aktov tak, aby sa Slovenský pozemkový fond stal opäť dôveryhodným partnerom pre poľnohospodárov, vlastníkov pôdy, ako aj pre orgány miestnej a územnej samosprávy.

Komplexné prepracovanie právnej úpravy systému podpôr a dotácií v pôdohospodárstve a taká úprava statusu a fungovania Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá z nej vytvorí inštitúciu, ktorá bude administrovať poskytovanie všetkých podpôr v pôdohospodárstve, či už národných prostredníctvom notifikovaných schém štátnej pomoci alebo prostriedkov zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky prostredníctvom vyhlasovaných výziev.

Vládna podpora využitia finančných nástrojov pri podpore investícií v rezorte ako ďalšej cesty odstraňovania dlhodobo existujúceho investičného dlhu s výrazným multiplikačným efektom. Vytvorenie príslušných podporných nástrojov na elimináciu investičného dlhu v potravinárskom priemysle s využitím podporných prostriedkov administrovaných rezortom hospodárstva.

Podpora rozvoja vertikálneho poľnohospodárstva ako jedného z nových smerov zvýšenia podielu domácich potravín cenovo dostupných spotrebiteľovi.

Zabezpečenie prostriedkov na odstránenie investičného dlhu v oblasti materiálneho a personálneho zabezpečenia úradných kontrol potravín.

Trvalé popieranie nekalých obchodných praktík v obchode s potravinami a ďalšie zdokonaľovania jeho nástrojov.

Vytvorenie legislatívnych podmienok pre zriadenie systému riadenia rizík (Rizikový fond) ako nástroja riešenia dôsledkov škôd veľkého rozsahu spôsobených nepredvídateľnými prírodnými udalosťami alebo chorobami zvierat.

Vypracovanie takej politiky ťažby a spracovania dreva, ktorou sa zabráni neprimeranému vývozu nespracovanej drevnej hmoty do zahraničia a podporia sa jej domáci drevospracujúci producenti vrátane lokálnych piliarov.

Dlhodobé priority

Dôsledná analýza očakávaných zmien, ktoré ovplyvnia prípravu novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027, a to najmä s prihliadnutím na prípadný vstup Ukrajiny do Európskej únie, ktorá by sa stala najväčším príjemcom poľnohospodárskych platieb.

Legislatívne riešenie problematiky pozemkov nedostatočne identifikovaných a pozemkov nezistených vlastníkov ako neprekonateľnej bariéry investičného rozvoja vrátane budovania a rekonštrukcie verejnoprospešnej infraštruktúry.

Dôsledná medzirezortná spolupráca pri tvorbe a realizácii štátnej lesníckej politiky preferujúcej postupy prírode blízkeho obhospodarovania lesov a politiky v oblasti ochrany prírody a krajiny zabezpečujúca elimináciu negatívnych dopadov na slovenský vidiek.

FINANČNÁ POLITIKA

Trvalo udržateľný rast kvality života občanov Slovenskej republiky je úzko spojený so zdravými verejnými financiami. Verejné financovanie štátu vytvára základňu pre konkurenčné postavenie Slovenskej republiky v globalizovanom svete, a preto je jeho úloha v štruktúrach vlády, ale aj činnosti štátu ako celku, strategickým kľúčovým programom Slovenskej republiky. Jeho úloha je v citlivom výkone svojich finančných kompetencií vo verejných službách, akými sú zdravie obyvateľstva, vzdelávanie, veda, obrana, bezpečnosť, sociálny stav občanov, demografický vývoj, ale aj premyslený rozvoj infraštruktúry štátu. To všetko je možné kvalifikovane dosiahnuť len spoločným strategickým úsilím všetkých exekutívnych zložiek štátu, ich efektívnym a kvalitným výkonom svojich kompetencií spojených s úzkou spoluprácou s miestnou a krajskou samosprávou a cieľavedomým a výkonným sociálnym dialógom. Vláda bude tento strategický zámer, ako trvalý štýl jej práce, presadzovať pri tvorbe a realizácii verejných financií nielen v krátkodobom horizonte, ale aj ako základnú premisu pre strednodobé a dlhodobé vytváranie lepšieho, pokojnejšieho a bezpečnejšieho života občanov Slovenskej republiky.

Prioritou vlády v rámci rozpočtovej politiky je, po tri a pol rokoch rozvratu verejných financií, návrat k udržateľným verejným financiám s cieľom stabilizácie vývoja verejného dlhu v pomere k HDP. Vláda za primárny zdroj prosperity Slovenska a finančnej situácie štátu považuje hospodársky rast a stabilný makroekonomický vývoj. Vláda bude cielene zvyšovať účinnosť nástrojov finančnej politiky pri sociálno-ekonomickom rozvoji, odmieta zdaňovanie spotreby ako jediného zdroja zvyšovania príjmov verejného rozpočtu na dosiahnutie cieľa znižovania deficitu rozpočtu verejnej správy.

Stabilizovanie verejných financií je základným predpokladom pre udržateľný rozvoj Slovenska. V roku 2024 bude zníženie deficitu verejných financií predstavovať 0,5 % HDP, a to tak, aby sa naďalej nezhoršovala životná úroveň obyvateľov, ktorá je jednou z najnižších v Európskej únii.

Za účelom postupného znižovania deficitu verejných financií a stabilizácie vývoja zadlženia bude potrebné realizovať opatrenia tak na príjmovej, ako aj výdavkovej strane rozpočtu verejnej správy. Vláda sa zameria predovšetkým na opatrenia, ktoré nebudú predstavovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti a pokles ich životnej úrovne. Vláda tiež podnikne reálne kroky na zvýšenie efektívnosti výberu daní. Vláda bude klásť dôraz na stabilitu a udržateľnosť verejných financií tak, aby bolo možné udržať sociálny štandard predovšetkým pre najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti.

Na strane výdavkov bude vláda zvyšovať efektívnosť fungovania štátu. Prehodnotí súčasnú štruktúru orgánov štátnej správy s cieľom zefektívniť ich činnosť a prispieť k znižovaniu výdavkov vynakladaných na ich činnosť.

Z dôvodu extrémneho nárastu zadlženia vo verejnom sektore za ostatných 3,5 roka, vláda vyvinie snahu na úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby boli odstránené nesprávne nastavenia mechanizmov zákona, ktoré boli identifikované pri aplikácii tejto právnej úpravy. V rámci úpravy zákona vláda zváži aj prechod z hrubého na čistý verejný dlh, s cieľom umožniť efektívnejšie riadenie likvidity sektora verejnej správy.

Vláda bude zvyšovať kvalitu verejných rozhodnutí a hodnotu za peniaze verejných zdrojov so zreteľom na záujmy občanov Slovenska. Súčasne zameria svoju pozornosť na kvalitu dát, spojených najmä s ich relevantnosťou, kvalitou zberu, včasnosti a ich komplexnou syntézou pre efektívne rozhodovanie vo verejnom sektore, či už na úrovni ministerstiev, vlády, regionálnej a miestnej samosprávy alebo v parlamente.

Vláda s cieľom zvýšenia efektívnosti verejných zdrojov, dosahovania lepších výsledkov a ako príspevok ku konsolidácii verejných financií, bude pokračovať v revízii verejných výdavkov, pri splnení podmienky konsenzu na úrovni ministerstiev a vlády Slovenskej republiky.

ZVÝŠENIE DAŇOVEJ SOLIDARITY

V oblasti zdaňovania vláda zabezpečí horizontálnu spravodlivosť zmenou pomeru medzi zdanením majetku a kapitálu a zdanením príjmov z práce, pričom bude reflektovať vyššie zdanenie negatívnych externalít. V krátkodobom horizonte má vláda zámer uvedené dosiahnuť nasledovnými krokmi.

Vláda navrhne zaviesť bankovú daň s cieľom redistribuovať nadmerné zisky finančných inštitúcií (najmä bánk a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na území Slovenskej republiky) v rámci ekonomiky a zabezpečiť, aby sa spolupodieľali na financovaní základných verejných funkcií štátu. Vláda zároveň vyvinie úsilie na zabránenie prenosu vplyvov zavedenia tohto nástroja na klientov finančných inštitúcií.

Vláda navrhne zaviesť riešenia na zníženie úrokového zaťaženia ľudí s úvermi na bývanie tak, aby prudké zvyšovanie trhových úrokových sadzieb úverov na bývanie existenčne neohrozovalo ich životnú úroveň.

Vláda bude presadzovať zavedenie osobitných finančných nástrojov, ktoré budú reflektovať mimoriadne zisky a nadzisky sektorov, korporácií, právnických alebo fyzických osôb s cieľom vytvoriť zdroje pre financovanie adresných verejných politík.

V oblasti zdanenia príjmov fyzických osôb vláda navrhne zaviesť vyššiu progresivitu úpravou pásiem základu dane bez negatívneho dopadu na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a sociálne spravodlivejšie nastaví daňový bonus na dieťa.

V oblasti majetkových daní vláda navrhne zvýšiť zdanenie nehnuteľnosti reflektujúc sociálny štandard obyvateľov bez negatívneho vplyvu na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, pričom vlastníkov viacerých nehnuteľností určených na bývanie v prípade druhej a ďalšej takejto nehnuteľnosti zdaní vo väčšom rozsahu.

Zvyšovaním daní z tabaku a liehu bude vláda bojovať s negatívnymi externalitami. V tomto kontexte zváži aj zavedenie dane zo sladených nápojov. Majúc na zreteli udržateľnosť životného prostredia vláda zvýši význam environmentálneho zdaňovania.

Vláda posúdi možnosti na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu z prevádzkovania hazardných hier aj v záujme pokrytia výdavkov na zabezpečenie spoločenskej kompenzácie negatívnych externalít vyplývajúcich z hrania hazardných hier, zvýši podiel účasti miest a obcí na príjmoch z hazardných hier.

Strednodobé priority

Vláda na základe analýzy aktuálnych trendov v oblasti prevádzkovania hazardných hier v kamenných prevádzkach ako aj na internete zabezpečí vypracovanie novej koncepcie štátnej politiky v oblasti hazardných hier najmä s cieľom reagovať na dynamický rozvoj v oblasti digitálnych technológií, potrebu dôslednejšej ochrany zraniteľných skupín osôb a potrebu zavedenia efektívnych nástrojov pre zamedzenie prístupu k nelegálnemu hazardu z územia Slovenskej republiky.

Vláda preto prehodnotí a posilní zákonné nástroje podporujúce princípy bezpečného a zodpovedného hrania, ochranu zraniteľných skupín obyvateľstva okrem iného zavedením regulácie reklamných a propagačných aktivít prevádzkovateľov hazardných hier.

ZJEDNODUŠENIE PLATENIA DANÍ A ODVODOV

Krátkodobé priority

Vláda bude kontinuálne pokračovať v modernizácii komunikácie zo strany štátu v oblastí daní a odvodov a posilní ich pro-klientský prístup zjednodušením správy daní a odvodov, napríklad rozšírením portfólia predvyplnených daňových priznaní a znížením času potrebného na splnenie daňových a odvodových povinností. Rovnako podporí vydávanie záväzných stanovísk Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky.

Strednodobé priority

Vláda obnoví reformný zámer zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov tak, aby miestom ich výberu bola finančná správa. Jedným zo základných predpokladov tejto reformy je zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov.

Za účelom zlepšenia peňažných tokov, rozvoja podnikateľskej činnosti spoľahlivých hospodárskych subjektov a zvýšenia atraktivity Slovenska pre realizáciu dovozov tovaru z tretích krajín, vláda zváži zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska.

ZEFEKTÍVNENIE BOJA PROTI DAŇOVÝM A COLNÝM ÚNIKOM

Krátkodobé priority

Vláda eliminuje legislatívne medzery umožňujúce agresívne daňové plánovanie a podporujúce škodlivé daňové praktiky.

Vláda sa zameria na čo najefektívnejšie využitie existujúcich a prijímanie nových opatrení s cieľom dosiahnuť minimalizáciu počtu a objemu daňových únikov a zníženie daňovej medzery. Za týmto účelom bude okrem využitia represívnych opatrení uplatňovať v čo najväčšej miere aj preventívne nástroje.

Vláda bude vplývať na čo najúčinnejšie uplatňovanie procesov riadenia rizík vo finančnej správe vo vzťahu k plneniu jej úloh.

Strednodobé priority

S cieľom zefektívnenia odhaľovania rizikových transakcii a subjektov, eliminácie vzniku potencionálnych daňových nedoplatkov a nezákonnej daňovej optimalizácie, pri súčasnom využití moderných trendov digitalizácie prospievajúcich k zníženiu administratívnej záťaže vláda vyvinie snahu zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu a online oznamovanie údajov z nej finančnej správe.

VÝKON A IMPLEMENTÁCIA MEDZINÁRODNÝCH SANKCIÍ

Vláda prehodnotí a upraví aktuálne platnú legislatívu výkonu a implementácie medzinárodných sankcií v podmienkach Slovenskej republiky spôsobom, aby na jednej strane bola plne v súlade s medzinárodnými zmluvami a záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zároveň na strane druhej, aby sa minimalizoval negatívny dopad ich výkonu a implementácie na slovenské podnikateľské subjekty, ako aj občanov Slovenskej republiky.

PODPORA FINANCOVANIA INVESTÍCIÍ

Vláda sa zameria na podporu takých investícií, ktoré majú potenciál generovať benefity pre celú spoločnosť. Budúcnosť slovenskej ekonomiky sa bude odvíjať od znalostí a ľudského kapitálu v celej spoločnosti. Tomu treba prispôsobiť aj stratégiu podpory investícií. Zásadným nástrojom na zvýšenie hospodárskeho rastu sú investičné programy. Okrem fondov Európskej únie, plánu obnovy a iných nástrojov Európskej únie, vláda zváži financovanie investičných priorít prostredníctvom medzinárodných nekomerčných zdrojov (zdroje z medzinárodných ako aj národných rozvojových bánk), prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev (PPP), penzijných fondov či emitovaním štátnych dlhopisov pre občanov. Posilní sa rámec prípravy a realizácie PPP projektov s cieľom využiť najlepšiu prax a zároveň minimalizovať riziká pre verejné financie.

Vláda zváži posilnenie úlohy skupiny Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. pri financovaní domácich investičných programov s cieľom priblížiť sa k najlepšej medzinárodnej praxi pri využívaní inštitútu národnej/štátnej investičnej banky, čím by banka mohla byť efektívnejším kanálom pre využívanie medzinárodných zdrojov financovania ako aj alokovania súkromného kapitálu a zároveň pripraví audit možností využívania súkromného kapitálu v projektoch iniciovaných verejným sektorom s cieľom stanoviť kritériá účinnosti takejto formy spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom.

V oblasti kapitálového trhu vláda v strednodobom horizonte uvedie do praxe opatrenia z Únie kapitálových trhov s cieľom posilnenia slovenského kapitálového trhu. V tejto súvislosti vláda považuje za osobitne dôležité, aby kapitálový trh v dostatočnej miere umožňoval prístup k finančným zdrojom pre malé a stredné podniky aj mimo bankového sektora.

AUDIT A KONTROLA

Vláda zanalyzuje prostredie vnútornej kontroly štátu s cieľom odstrániť duplicity v systéme verejnej vnútornej kontroly. S cieľom efektívnej koordinácie kontrolných a auditných činnosti jednotlivých subjektov, zdieľania skúseností, ako aj za účelom zjednodušenia a zefektívnenia kontrolného systému v Slovenskej republike je nevyhnutné sa zamerať na prehĺbenie spolupráce medzi jednotlivými subjektami vykonávajúcimi kontrolu a audit, najmä Najvyšším kontrolným úrad Slovenskej republiky a Úradom vlády Slovenskej republiky. Budeme pokračovať v ďalšom zjednodušovaní legislatívnej úpravy kontrolného prostredia s cieľom znížiť administratívne zaťaženie orgánov verejnej správy a kontrolovaných osôb. Aktívnou spoluprácou a komunikáciou s členskými štátmi Európskej únie a medzinárodnými organizáciami, predovšetkým v súvislosti s výmenou „know how“ a „best practice“ v oblasti auditov a uplatňovania systému verejnej vnútornej kontroly, zlepšíme legislatívne pravidlá pre zabezpečenie efektívneho a účinného fungovania vnútorného kontrolného systému v orgánoch verejnej správy. Bude sa klásť dôraz na preventívnu a konzultačnú funkciu auditu s cieľom odhaľovať systémové zlyhania systému riadenia a kontroly.

CENOVÁ POLITIKA

Vláda si je vedomá, že cena je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim premenu príjmov zamestnancov a dôchodkov dôchodcov na reálne peňažné zdroje. Vývoj cien má významný vplyv na vývoj životnej úrovne a sociálny i ekonomický rozvoj. Dôležitým je postoj k úlohe štátu ako verejnej autority pri dosahovaní väčšej cenovej stability. Je nevyhnutné zvýšiť mieru reakcie verejnej politiky v oblasti cien a cenových orgánov na extrémne nežiadúci cenový vývoj životne dôležitých výrobkov. Za uvedeným účelom vláda zabezpečí skvalitnenie inštitucionálnej roviny a procesov uskutočňovania verejnej politiky v oblasti cien.

PLÁN OBNOVY A ODOLNOSTI, ZNALOSTNÁ EKONOMIKA

Vláda sa zaväzuje k transformácii Slovenska na krajinu s konkurencies­chopnou ekonomikou založenou na znalostiach s vyššou pridanou hodnotou a vyššou kvalitou života. Tento cieľ nie je možné naplniť bez toho, aby sa spojili intervencie a iniciatívy viacerých rezortov, keďže výzvy, ktorým Slovensko čelí, už dávno prekonali hranice kompetencií a možnosti rozpočtu jedného rezortu a vyžadujú efektívnu nadrezortnú koordináciu vrátane posilnenia strategického plánovania, prioritizácie a predvídateľnosti financovania v zmysle odporúčaní Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

PLÁN OBNOVY A ODOLNOSTI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Plán obnovy a odolnosti vznikol ako európska odpoveď na vážne ekonomické a sociálne dopady pandémie COVID-19. Predstavuje príležitosť ako transformovať ekonomiku a pripraviť ju na budúce krízy, vytvárať nové pracovné miesta a príležitosti pre všetky regióny Slovenska. Ide o balík reforiem a investícií, resp. míľnikov a cieľov, v hodnote 6,4 miliardy eur, ktoré sa budú realizovať do roku 2026.

Vláda nadviaže na doterajšiu realizáciu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a urobí všetko pre to, aby sa využil čo najefektívnejšie. Vláda realizuje v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky potrebné investície v zdravotníctve, ako je výstavba a rekonštrukcie nemocníc či podpora ambulantného sektora; vo vzdelávaní, ako napríklad výstavba materských škôl a rekonštrukcie základných škôl a priestorov univerzít; vo výskume a inováciách; v oblasti efektívnej verejnej správy a digitalizácie, ako obnovy súdnych budov či digitalizácie riešení rôznych životných situácií a urobí dôležité kroky v rámci zelenej transformácie, ako podpora komplexnej obnovy rodinných domov a historických budov alebo rekonštrukcie železníc.

Vláda má výhrady k spôsobu, akým Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vznikal, najmä k absencii participatívnosti a inklúzie pri jeho tvorbe. Prílišný dôraz na nedostatočne pripravené reformy spôsobuje problémy pri ich implementácii a pri projektoch, s ktorými plán počíta. Napriek tomu bude vláda pokračovať v implementácii a vyvinie maximálne úsilie, aby boli zostávajúce žiadosti o platbu úspešne realizované.

Vláda garantuje nezvrátiteľnosť už splnených míľnikov a cieľov v súlade s platnými záväzkami Slovenskej republiky, ktorých porušenie by malo finančné konzekvencie. V spolupráci s Európskou komisiou však vláda v opodstatnených prípadoch preskúma možnosť prehodnotiť vybrané ciele v Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorých prínos je nižší ako riziká a nevýhody z konkrétnej implementácie, a ktorých účel cieľa zostane zachovaný.

Vláda sa zaväzuje pokračovať v implementácii už schválených míľnikov a cieľov.

Krátkodobé priority

Slovenská republika do konca roka 2023 predloží štvrtú žiadosť o platbu z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vo výške 924 miliónov eur a zabezpečí implementáciu a prijatie všetkých míľnikov a cieľov, ktoré sú súčasťou tejto splátky. Úspešné predloženie tejto žiadosti o platbu predpokladá splnenie 15 záväzných míľnikov a cieľov v kľúčových oblastiach vzdelávania, zdravotníctva, dopravy, v sociálnej oblasti a udržateľnosti verejných financií.

Vláda po tom, čo bolo vyrokovaných dodatočných 403 miliónov eur na zelené opatrenia v rámci novej kapitoly REPowerEU, bude napredovať s ich rýchlou realizáciou.

Strednodobé priority

Vláda bude pokračovať v podávaní žiadostí o platbu podľa stanoveného harmonogramu tak, aby sa získali všetky finančné prostriedky, ktoré má Slovensko k dispozícii.

Vláda bude transparentne zverejňovať stav implementácie Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a zaväzuje sa pri jeho implementácii predchádzať závažným nezrovnalostiam ako konflikt záujmov, podvod, korupcia, ktoré by mohli poškodiť finančné záujmy Európskej únie. Vláda posilní dohľad nad implementáciou Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky posilnením monitorovania na úrovni tých projektov, ktorých úspešná realizácia podmieňuje splnenie cieľov tvoriacich obsah budúcich žiadostí o platbu. Posilnený monitoring bude smerovať k tomu, aby sa vláda vyhla kritickým situáciám pri plnení Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a pokiaľ je to nevyhnutné, bola schopná prijímať včas nápravné opatrenia vo vzťahu k realizácií investícií z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Vláda prijme Stratégiu spravovania a manažmentu štátnych budov (Reforma 4 Komponentu 19 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky), ktorej súčasťou bude mapovanie budov vo vlastníctve štátu a vymedzenie nástrojov a postupov pre optimalizáciu fondu budov, zvýšenie energetickej hospodárnosti a efektívnosti, ako aj zvýšenie celkových nákladov spojených s užívaním budov. Na základe stratégie bude zriadená agentúra (resp. iný vhodný typ inštitúcie) pre správu štátnych budov, ktorá zabezpečí efektívnu správu budov v majetku štátu, optimalizáciu ich využitia, obsadenosti, obnovy a prípadne novej výstavby, a to využitím energetického manažmentu, centrálneho obstarávania energií a iných služieb a ďalších odborných postupov. Agentúra bude taktiež dohliadať na ekonomicky efektívne prenajímanie priestorov a budov od tretích subjektov. Bude pripravená zmena legislatívy, aby nepotrebné štátne budovy mohli byť samosprávam bezodplatne prevedené na verejnoprospeš­né účely.

NADREZORTNÁ KOORDINÁCIA VEDY, VÝSKUMU A INOVÁCIÍ A LÁKANIE TALENTOV

Slovensko sa nachádza v kľúčovom období svojej existencie. Musíme reagovať na niekoľko výziev, ktoré sú bezprecedentné rozsahom aj frekvenciou. Žijeme v dobe, v ktorej technologický vývoj, nástup robotiky a umelej inteligencie môžu byť nástrojmi pokroku, ale aj zdrojom zaostávania za okolitým svetom. Najbližšie desaťročie od základu zmení ekonomické a spoločenské pomery nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Investície do výskumu, vývoja, inovácií a talentu budú kľúčové pre zabezpečenie našej konkurencieschop­nosti. Vzhľadom na fragmentáciu kompetencií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií naprieč viacerými ministerstvami je nevyhnutná silná koordinácia na úrovni podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ako aj odstránenie duplicitných postupov a procesov. Investície do výskumu, vývoja, inovácií a talentu sú najefektívnejším spôsobom ako zvýšiť dlhodobú konkurencieschop­nosť ekonomiky a kvalitu života na Slovensku. V dialógu s partnermi zo súkromného, štátneho a verejného sektora bude vláda implementovať Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií 2030, Stratégiu výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, ako aj reformy a investície vyplývajúce z Komponentu 9 – Efektívnejšie riadenie a posilnenie vedy, výskumu a inovácií Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Vláda naplní svoj záväzok navyšovať verejné investície do výskumu a vývoja do roku 2027.

Krátkodobé priority

Vláda pripraví novú, modernú legislatívu na podporu výskumu, vývoja a inovácií s cieľom vytvoriť prehľadný a efektívny systém podpory v tejto oblasti v súlade s najlepšou medzinárodnou praxou. Vláda posilní koordinačnú úlohu Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky v oblasti definovania priorít podpory a bude pokračovať v procese podnikateľského objavovania ako kontinuálneho procesu definovania perspektívnych oblastí pre podporu výskumu, vývoja a inovácií so zapojením všetkých relevantných aktérov a pri zohľadnení ich potenciálu a rešpektovaní aktuálnych medzinárodných trendov.

S cieľom posilniť výsledkovú orientáciu verejných financií do výskumu, vývoja a inovácií ako aj predvídateľnosť financovania v tejto oblasti zavedie vláda predbežný plán financovania, záväznú metodiku riadenia, financovania a hodnotenia projektov a iniciatív, nástroje pre technologický transfer a zabezpečí nadrezortný “one stop shop”, kde bude možné v užívateľsky prívetivom prostredí nájsť všetky informácie o finančnej a nefinančnej podpore výskumu a inovácií.

Vláda pristúpi ku konsolidácii implementačných kapacít pre podporu výskumu, vývoja a inovácií s cieľom vytvoriť len dve agentúry poskytujúce granty v uvedených oblastiach – jednu na rezorte školstva a druhú na rezorte hospodárstva. Vláda pripraví mechanizmus na inštitucionálne financovanie akéhokoľvek subjektu vykonávajúceho výskum a vývoj, ktorý sa podrobí periodickému hodnoteniu tvorivej činnosti. Vláda výrazne zainvestuje do budovania, obnovy a udržateľnosti výskumnej infraštruktúry s cieľom zvýšiť kvalitu našich výskumných inštitúcií a umožniť intenzívnejšiu výskumnú spoluprácu so súkromným sektorom. Vláda vytvorí podmienky pre zefektívnenie fungovania kancelárií transferu technológií, ktoré budú úspešne prepájať výskumné inštitúcie a súkromný sektor za účelom transferu technológií a poznatkov z vedy do praxe. Vláda podporí odstránenie legislatívnych a motivačných bariér pre komercializáciu duševného vlastníctva podporeného z verejných zdrojov.

Vláda v úzkej spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie a odborníkmi na verejné obstarávanie vytvorí podmienky pre zvyšovanie objemu verejných zákaziek, ktoré podporujú inovatívne riešenia.

Strednodobé priority

Vláda sa postaví odlivu mozgov z krajiny. Pod Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky vznikne útvar kompetenčne zodpovedný za riadenie a koordináciu agendy lákania a udržania talentu so špeciálnym dôrazom na využitie potenciálu vysokokvalifi­kovaných občanov Ukrajiny žijúcich dočasne na Slovensku.

Vláda podporí opatrenia pre zvýšenie koncentrácie talentu, napríklad excelentného interdiscipli­nárneho výskumného inštitútu, vládneho inovačného centra a pozitívneho príbehu Slovenska ako krajiny so záujmom o talent a spoluprácu s diaspórou.

Vláda zabezpečí zjednodušenie procesov súvisiacich so získaním pobytu a vstupu na pracovný trh pre vysokokvalifi­kovaných pracovníkov a ich rodinných príslušníkov a príjme opatrenia na ich integráciu.

INFORMATIZÁCIA – DIGITÁLNA DEKÁDA SLOVENSKA

EURÓPSKE VÝCHODISKÁ

Európska komisia vyhodnocuje úspešnosť krajín z pohľadu úrovne digitálneho hospodárstva a spoločnosti cez index DESI. Súčasné vydanie DESI bolo publikované v júli 2022. Slovenská republika obsadila 23. miesto z celkových 27 krajín, kde vo väčšine hodnotených indikátorov nedosahujeme priemer Európskej únie. Oproti roku 2021 dosiahla Slovenská republika zhoršenie o jedno miesto.

Komisia index DESI upravila, aby ho zosúladila so štyrmi hlavnými bodmi stanovenými vo svojom návrhu zriaďujúcom „politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu“, o ktorom rokuje Európsky parlament a Rada. V návrhu sa stanovujú ciele na úrovni Európskej únie, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030 s cieľom zabezpečiť komplexnú a udržateľnú digitálnu transformáciu vo všetkých sektoroch hospodárstva. Jedenástimi z ukazovateľov indexu DESI 2022 sa merajú ciele stanovené v programe Cesta k digitálnemu desaťročiu. V budúcnosti sa index DESI s programom ešte viac zosúladí, aby sa zaistilo, že všetky ciele programu budú predmetom správ DESI.

Hlavné ciele digitálneho desaťročia možno zhrnúť do 4 bodov:

• digitálne kvalifikovaná populácia a vysokokvalifikovaní pracovníci v oblasti digitálnych technológií; – bezpečné a udržateľné digitálne infraštruktúry; – digitálna transformácia podnikov; – digitalizácia verejných služieb.

PREHĽAD ŠTÁTNYCH STRATÉGIÍ A NÁRODNÝCH INICIATÍV, KU KTORÝM SA VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY HLÁSI

Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030 je prierezová vládna stratégia – rámec, ktorý definuje politické priority Slovenska v kontexte prebiehajúcej digitálnej transformácie ekonomiky a spoločnosti pod vplyvom inovatívnych technológií a globálnych megatrendov digitálneho veku. Cieľom Slovenska je do roku 2030 modernizovať hospodárstvo pomocou inovatívnych a ekologických priemyselných riešení, ktoré uľahčí znalostná dátová ekonomika. To zahŕňa zvýšenie schopnosti občanov žiť aktívny digitálny život bez ohľadu na vek a región, v ktorom žijú a naplno využívať výhody technológií; ako aj zvýšenie efektívnosti služieb verejnej správy.

Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska na roky 2023 – 2026 určuje ciele štátu v oblasti digitalizácie. Dôraz kladie na podporu digitalizácie podnikov a širšej ekonomiky, rozvoj a zavádzanie špičkových digitálnych technológií a budovanie odolnej spoločnosti. Definuje základný rámec pre podporu produktivity, znalostnej ekonomiky, zameriava sa na segmenty s vyššou pridanou hodnotou, konkurencieschop­nejšiu ekonomiku, udržateľný rozvoj. Podporuje tiež úspešný rozvoj podnikov v digitálnom veku, ale aj budovanie odolnosti voči negatívnym vplyvom digitálnych technológií.

Digitálna transformácia je jednou z hlavných súčastí Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Opatrenia v pláne, ktoré prispievajú k digitálnej transformácii, predstavujú 21 % (cca 1,33 mld. eur), čím sa prekračuje cieľová hodnota 20 %. K dosiahnutiu digitálneho cieľa prispieva najmä iniciatíva Komponent 17 – Digitálne Slovensko (štát v mobile, kybernetická bezpečnosť, rýchly internet pre každého, digitálna ekonomika), za ktorým nasledujú digitálne investície do vzdelávania, výskumu a inovácií a udržateľnej dopravy.

Zahŕňa reformy v oblasti eGovernmentu, konektivity, digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti, zlepšenie vzdelávania a zabezpečenie kapacít v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti IT vo verejnej správe a strategický prístup k vzdelávaniu v oblasti digitálnych zručností v spolupráci s kľúčovými zainteresovanými stranami. Plán podporí účasť na cezhraničných európskych projektoch vedúcich k budovaniu digitálnej ekonomiky, projektoch zameraných na rozvoj a aplikáciu špičkových digitálnych technológií a hackathonoch. Zameria sa aj na zlepšenie digitálnych zručností seniorov a distribúciu digitálnych zariadení pre seniorov.

Národná koncepcia informatizácie verejnej správy na roky 2021 – 2026 pokračuje v rozvíjaní konceptu strategických priorít ako hybnej sily na dosiahnutie požadovaných cieľov. Strategické priority predstavujú prierezové témy, v ktorých sa budú rozvíjať konkrétne iniciatívy na dosiahnutie cieľov koncepcie. Strategické priority popisujú budúci stav a hlavné iniciatívy na jeho dosiahnutie: vládny cloud, orientáciu elektronických služieb na používateľa, dátovú transformáciu, digitálnu transformáciu a digitálny úrad, nákup vo verejnej správe, kybernetickú a informačnú bezpečnosť a podporu ľudských zdrojov v IT. Dôležitým aspektom všetkých strategických priorít bude prioritizácia úsilia, ktorá sa odvíja od prioritných služieb verejnej správy a prioritných životných situácií.

Hlavným cieľom Stratégie a akčného plánu na zlepšenie postavenia Slovenska v indexe DESI do roku 2025 je v horizonte niekoľkých rokov posunúť Slovensko z poslednej tretiny rebríčka DESI do jeho stredu a tak dosiahnuť aspoň priemer EÚ. Stratégia konkrétne obsahuje päť strategických cieľov/priorít, vychádzajúcich z jednotlivých oblastí/dimenzií indexu DESI. Tieto ciele/priority sa týkajú oblastí pripojiteľnosti, ľudského kapitálu, využívania internetových služieb, integrácie digitálnych technológií a oblasti digitálnych verejných služieb.

Priority vlády Slovenskej republiky pre roky 2023–2027 v oblasti informatizácie a digitalizácie

1. Chudoba alebo sociálne vylúčenie ohrozovali v roku 2022 na Slovensku 16,5 % obyvateľov, čo predstavuje takmer 890-tisíc ľudí. Počet aj podiel osôb, ktoré boli v roku 2022 ohrozené rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia medziročne stúpol o 47– tisíc osôb.
2. Zároveň Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny upozornilo, že aktuálne v hmotnej núdzi žije 143 163 obyvateľov Slovenska, spolu s príslušníkmi domácností. Z toho vyplýva, že na Slovensku žije viac ako milión ľudí v chudobe, čo predstavuje viac ako 300 tisíc rodín/domácností, ktoré nie sú schopné zabezpečiť si z vlastných príjmov základné životné potreby, tým menej internetové služby. V kontexte prístupu k adekvátnemu internetovému pripojeniu, počet rodín, ktoré trpia chudobou, zároveň trpí digitálnou chudobou.
3. V oblasti boja s digitálnou chudobou vláda považuje za strategickú prioritu, aby obyvatelia a sociálne ohrozené rodiny mali prístup k adekvátnemu internetovému pripojeniu, ktoré im zabezpečí prístup ku ústavne garantovaným právam ako je prístup na vzdelanie alebo prácu. Vláda preto navrhne opatrenie na preplatenie internetových služieb, ktoré umožnia týmto rodinám prístup k online vzdelávacím službám, práci na diaľku, k e-gov službám a napomôžu k znižovaniu digitálnej priepasti a rozvoju digitálnych zručností využívaním digitálnych technológií a služieb.
4. V oblasti digitalizácie bude vláda podporovať implementáciu overených riešení, bude podporovať štandardizáciu, učenie a inšpiráciou sa od najlepších v rámci EÚ priestoru, bude nakupovať najefektívnejšie riešenia na základe vlastných analýz hodnoty za peniaze. Bude prioritne využívať lokálnych IT poskytovateľov, európske IT produkty a služby všade tam, kde to bude možné.
5. V oblasti pripojiteľnosti bude vláda podporovať projekty rozšírenia pevného širokopásmového pripojenia do všetkých základných a stredných škôl na úroveň 1Gbit/s. Ďalej bude podporovať projekty rozšírenia pokrytia hlavných cestných a železničných koridorov mobilným širokopásmovým pripojením. V tejto oblasti bude vláda presadzovať a podporovať politiky, ktoré v súlade so stratégiou Európskej únie budú zlepšovať kvalitu, cenovú dostupnosť a rozmanitosť využitia služieb širokopásmového prístupu k internetu prostredníctvom mobilných zariadení aj pevného pripojenia, a to ako v domácnostiach, tak aj pre podnikateľov. Cieľom bude tiež podpora hospodárskej súťaže a nediskriminácie v sektore elektronických komunikácií. Štátne intervencie budú smerovať do oblastí zlyhania trhu, a to ako pre zabezpečenie vysokorýchlostného pripojenia k internetu, tak aj pre zabezpečenie dostupných cien mobilných služieb i pevného širokopásmového pripojenia pre skupiny obyvateľstva s nízkymi príjmami.
6. V oblasti infraštruktúry bude vláda podporovať ďalší rozvoj využívania centrálnych spoločných blokov, centralizáciu a redundanciu štátnych dátových centier pre kritické systémy štátu, ale zároveň umožní verejnému sektoru využitie komerčných služieb dátových centier pre menej kritické aplikácie a služby.
7. V oblasti životných situácií bude vláda podporovať dokončenie implementácie čo najvyššieho počtu prioritných životných situácií, ktoré uľahčia občanom a podnikateľom život a zbavia ich zbytočnej byrokracie (princípy: 1× a dosť, vybavenie na jednom mieste, multikanálový prístup k službám, proaktívne automatizované služby, vopred vyplnené formuláre a pod.). Medzi prioritné životné situácie patria: Strata zamestnania, Kúpa a vlastníctvo nehnuteľnosti na bývanie, Začatie podnikania, Kúpa a vlastníctvo motorového vozidla, Administratívny chod podniku, Presťahovanie, Narodenie dieťaťa, Som chorý, mám chorého člena rodiny, Som odkázaný, mám odkázaného člena rodiny, Hmotná núdza, Štúdium, Odchod do dôchodku, Uzavretie manželstva, Úmrtie a dedičské konanie a Spravodlivosť.
8. V oblasti mobilnej identity bude vláda podporovať dokončenie implementácie mobilnej digitálnej identity na báze Európskej digitálnej identity, pre bezpečný a dôveryhodný spôsob prihlasovania sa a podpisovania ako alternatívu fyzickej identity v spolupráci so súkromným sektorom tak, aby občania a podnikatelia mohli túto identitu bezpečne využívať v čo možno najširšom spektre verejných i komerčných služieb.
9. V oblasti dostupnosti digitálnych služieb bude vláda podporovať zlepšenie dostupnosti a prívetivosti digitálnych služieb štátu jednak ich zjednodušením pre širokú verejnosť, prostredníctvom asistovaných služieb zameraných na cieľovú skupinu ohrozenú digitálnou exklúziou (zladenie štátnych webových sídiel, spoločné call centrum, sieť centier služieb podpory v rámci okresných úradov) a zlepšenie dostupnosti cezhraničných služieb v živote občana Európskej únie poskytnúc informácie a digitálne služby pre cudzinca okrem úradného aj v anglickom jazyku. Súčasťou digitálnych služieb bude aj meranie spokojnosti s takýmito službami.
10. V oblasti zefektívnenia riadenia bude vláda podporovať dokončenie digitálnej transformácie vnútorných procesov verejnej správy – zavádzanie tzv. centier zdieľaných služieb v oblasti podporných/pri­erezových služieb, zdieľanie dát medzi rezortnými informačnými systémami bez zbytočných obmedzení, profesionalizáciu a zvyšovanie IT kvalifikácie úradníkov, atď.
11. V oblasti budovaní digitálnych zručností bude vláda podporovať také investície, aby sa zásadne zvýšil počet nových IT špecialistov, ktorí v súčasnosti chýbajú slovenskému IT trhu. Ďalej bude vláda podporovať rozvoj systematického formálneho aj neformálneho celoživotného vzdelávania, aby sa tak zvýšila príležitosť obyvateľstva v rámci uplatnenia sa na trhu práce, resp. udržania si zamestnania. Rozvoj digitálnych zručností pritom musí byť dostupný pre všetkých obyvateľov Slovenska bez rozdielu na vek, vzdelanie či región, aby sa tak zabránilo vzniku novej marginalizovanej skupiny obyvateľstva a každý občan SR mohol čerpať z prínosov, ktoré prináša digitálna transformácia. Vláda bude podporovať aj organizáciu osvetových kampaní či zapojenie sa do medzinárodných sieťových platforiem, ktoré sa venujú rozvoju digitálnych kompetencií v celej populácii.
12. V oblasti kybernetickej bezpečnosti bude vláda podporovať informačnú a prevádzkovú bezpečnosť a ochranu kritickej infraštruktúry. Vláda bude ďalej podporovať systém včasnej reakcie v oblasti kybernetickej bezpečnosti verejnej správy. Investície budú sledovať začlenenie nových technických riešení systému včasnej reakcie do infraštruktúry riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti. Budú sa realizovať pravidelné hodnotenia zraniteľnosti, ako aj penetračného testovania v celkovej architektúre kybernetickej bezpečnosti. Investície budú podporovať zvyšovanie vyspelosti sektorových dohľadových centier rezortov a ich vzájomné prepojenie do centrálne riadených systémov kybernetickej bezpečnosti.
13. V oblasti digitálnej transformácie a digitálnych inovácií bude vláda Slovenskej republiky spolupracovať s odvetvím IT ako dôležitým motorom hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, bude podporovať silný IT sektor a komunitu technologických startupov. Nebude sa neopodstatnene snažiť suplovať aktivity, ktoré ponúka komerčný sektor, ale naopak bude ich efektívne nakupovať. Vláda bude podporovať hlavne zapojenie malých a stredných inovatívnych podnikov integráciou ich riešení a služieb do IT ekosystému verejného sektora.