5. K VPLYVOM VONKAJŠIEHO PROSTREDIA
Obsah:
- Zahraničná a európska politika
- Bezpečnostná politika
Článok 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodne zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Podľa článku 7 ods. 2 ústavy môže Slovenská republika medzinárodnou zmluvou, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon častí svojich práv na Európsku úniu.
Podľa čl. 7 ods. 3 ústavy Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.
Podľa čl. 7 ods. 4 ústavy sa na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
ZAHRANIČNÁ A EURÓPSKA POLITIKA
NÁVRAT SUVERENITY DO SLOVENSKEJ ZAHRANIČNEJ POLITIKY A OCHRANA SLOVENSKÝCH ZÁUJMOV
Vláda bude dôsledne presadzovať suverénnu a aktívnu zahraničnú politiku a chrániť slovenské národno-štátne záujmy, reagujúc tak na výzvy spojené s globálnou nestabilitou a novými hrozbami súvisiacimi s terorizmom, vojenskými konfliktmi či prílevom nelegálnych migrantov.
Vláda sa bude riadiť heslom „Slovensko na prvom mieste“, čo znamená byť solidárni, zodpovední a predvídateľní v zahraničnej politike so zreteľom na národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. Zahraničná politika Slovenskej republiky bude dôsledne plniť svoje základné poslanie, a to starostlivosť a ochranu jej občanov, vrátane ochrany záujmov slovenských podnikateľov v zahraničí.
Vláda považuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii za nenahraditeľné. Európska únia ako jedinečný a výnimočný projekt je pre Slovensko jeho životným priestorom. Po významných krokoch k hlbšej európskej integrácii Slovenska bude nevyhnutné zachovať všetky pozitíva vyplývajúce z tohto členstva pre občanov Slovenskej republiky, vrátane voľného pohybu osôb z členských štátov, využívaním slobodného ekonomického priestoru pre zvýšenie výkonnosti hospodárstva Slovenskej republiky ako základu pre trvalo udržateľný rast kvality života občanov.
Vlada spája výnimočnosť Európskej únie s právom slovenskej politickej reprezentácie a občanov Slovenskej republiky na kritický názor na fungovanie a činnosť orgánov Európskej únie. Mnohé rozhodnutia orgánov a aparátu Európskej únie vyvolávajú na Slovensku verejný nesúhlas. Vláda bude počas celého volebného obdobia presadzovať a podporovať iniciatívy podporujúce samostatnú zahraničnú a ekonomickú politiku Európskej únie, rovnocenné partnerstvo Európskej únie s USA, návrat k mierovej podstate Európskej únie, rešpektovanie jednotlivých členských štátov bez ohľadu na ich ekonomickú silu a veľkosť, ale radikálne odmietajúcich:
- oslabovanie postavenia jednotlivých členských krajín Európskej únie zrušením práva veta pri rozhodnutiach vyžadujúcich súhlas všetkých členov Európskej únie,
- neodôvodnené presúvanie kompetencií z členských štátov na Európsku úniu,
- rušenie doterajšieho rozhodovania v inštitúciách a orgánoch Európskej únie, ktoré si vyžaduje súhlas všetkých členov Európskej únie.
Jednoznačnými prioritami vlády bude zachovanie adekvátnej výšky kohéznych fondov a spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Zohľadňovanie slovenských národných záujmov je dôležité pri návrhoch európskej migračnej politiky. Vláda dôrazne odmietne akékoľvek snahy o povinné kvóty na prerozdeľovanie nelegálnych migrantov, alebo povinnosť platiť za takýchto migrantov akékoľvek represívne platby.
Vláda bude podporovať spoločné ambiciózne európske postupy pri ochrane klímy a životného prostredia za predpokladu, že nebudú drasticky ohrozovať konkurencieschopnosť Európskej únie a viesť k znižovaniu životnej úrovne občanov členských krajín Európskej únie.
Vláda považuje dobudovanie a skvalitnenie ekonomického pilieru zahraničnej politiky Slovenskej republiky za strategickú kľúčovú prioritu.
Vláda bude podporovať plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO). Slovenská republika bude naďalej dôveryhodným a solidárnym spojencom. Slovenská republika sa bude aktívne uchádzať o členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na obdobie rokov 2028 až 2029. Podpora medzinárodného práva a ľudských práv bude prioritou aj v ostatných medzinárodných organizáciách.
Zástupcovia vlády budú aktívne pôsobiť v orgánoch Európskej únie a NATO, aby vplývali na medzinárodné rozhodnutia a procesy, ktoré sú dôležité pri presadzovaní záujmov Slovenskej republiky a jej ekonomiky. Vláda je pripravená predložiť opatrenia na zdokonalenie mechanizmu tvorby a obsahu stanovísk Slovenskej republiky k návrhom aktov Európskej únie.
Efektívna a vzájomne výhodná spolupráca v rámci vyšehradského formátu V4 je nevyhnutná pri presadzovaní spoločných záujmov a riešení krízových situácií. Vláda podporí všetky projekty zamerané na ďalšie prehĺbenie vzťahov medzi Slovenskou republikou, Českou republikou, Poľskou republikou a Maďarskom. Vláda bude venovať osobitnú pozornosť vzácnej blízkosti Slovenskej republiky a Českej republiky a nedovolí vystavenie tohto unikátneho vzťahu akémukoľvek nebezpečenstvu. Bude hľadať nové formy neprerušenia a skvalitnenie tohto vzťahu najmä medzi mladšou generáciou. Rozdielne pohľady účastníkov vyšehradského formátu na aktuálne zahraničné udalosti, predovšetkým na vojnový konflikt na Ukrajine, by nemali ohrozovať historicky vynikajúce vzájomné priateľské vzťahy a strategický význam tohto regionálneho zoskupenia pri riešení otázok súvisiacich s európskou agendou.
Vláda bude, vychádzajúc zo skúsenosti vlády v rokoch 2016 až 2020, pokračovať v úsilí a najlepšej praxe spolužitia s príslušníkmi maďarskej menšiny v Slovenskej republike a slovenskej menšiny v Maďarsku.
Vláda si uvedomuje riziká pokračovania vojnového konfliktu na Ukrajine pre Slovenskú republiku. V záujme ukončiť vojnový konflikt na Ukrajine podporí všetky zmysluplné mierové plány s návrhmi na okamžité ukončenie bojov na Ukrajine a na diplomatické riešenie konfliktu v súlade s medzinárodným právom. Vláda bude aj naďalej podporovať humanitárnu pomoc Ukrajine, ale nebude pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine na vládnej úrovni. Zasadí sa za využitie fondov Európskej únie pri podpore prihraničných regiónov Slovenska a zapojení sa slovenských firiem do obnovy Ukrajiny.
Vláda bude hodnotiť návrhy na uvalenie sankcií proti ktorémukoľvek štátu na svete na základe analýz efektivity navrhovaných sankcií pri dosahovaní zamýšľaných cieľov a najmä na základe ich ekonomických a sociálnych dopadov na občanov Slovenska.
Vláda so znepokojením vníma pokusy postaviť medzi Západom a Východom novú železnú oponu. Slovenská republika mieni suverénne, v kontexte členstva v Európskej únii a NATO, pokračovať v zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Berúc do úvahy presun geopolitického a ekonomického ťažiska do indo-pacifického regiónu vláda prehĺbi a výrazne posilní diplomatické a ekonomické aktivity v tejto oblasti. Dôraz bude venovať krajinám globálneho juhu a osobitne oblastiam s tradičnými politickými a ekonomickými väzbami na Slovensko. Uvedomujúc si hrozbu globálneho konfliktu vláda podporí všetky projekty na mierové riešenie konfliktu na Blízkom východe.
Vláda za svoje kľúčové priority považuje ekonomickú diplomaciu. Základnou úlohou bude definovanie a systematické a cieľavedomé rozvíjanie účasti slovenských podnikateľských subjektov na európskych a globálnych trhoch, o ktoré má slovenský priemysel a podnikatelia záujem. Vyhľadávanie a využitie príležitosti a uplatnenia slovenských podnikov musia byť dominantnou úlohou našich zastupiteľstiev v zahraničí. Je potrebné efektívnejšie a dynamickejšie využiť nielen sieť zastupiteľských úradov, ale súčasne vytvoriť priestor pre intenzívnejšiu a kvalifikovanejšiu spoluprácu predstaviteľov príslušných rezortov, ich podriadených organizácií ako napríklad SARIO, Slovenského investičného holdingu, Eximbanky, podnikateľských subjektov, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, zamestnávateľských podnikateľských odborných zväzov a proexportných špecialistov. Vláda vytvorí predpoklady pre posilnenie siete ekonomickej diplomacie v prioritných teritóriách. Zároveň vláda vníma potrebu podpory nielen exportu tovarov a služieb na zahraničné trhy, ale aj potrebu vytvorenia systému podpory investícií slovenských firiem v zahraničí a ich účasti v zahraničných konzorciách na významných národných projektoch v zahraničí. Vláda bude podporovať medzinárodnú spoluprácu inovatívnych slovenských firiem nielen z tradičných sektorov hospodárstva, ale aj z perspektívnych odvetví, vrátane pomoci pri vytváraní účasti slovenských vedeckých a výskumných štruktúr v nadnárodných výskumných sieťach a organizáciách.
Kultúrna diplomacia bude i naďalej neoddeliteľnou súčasťou aktivít veľvyslanectiev a slovenských inštitútov. Pomoc a ochrana slovenských občanov v zahraničí, ktorá je integrálnou súčasťou zahraničnej služby, bude trvalo realizovaná s maximálnou ústretovosťou a profesionalitou. Vláda posilní starostlivosť o zahraničných Slovákov či už materiálne, alebo ďalšími formami aktívnej spolupráce a hlásení sa k slovenským diaspóram.
Vláda prostredníctvom zahraničnej politiky bude zvyšovať úsilie na návrat občanov Slovenskej republiky na Slovensko.
Vláda bude podporovať prepojenie športovej diplomacie s ekonomickou a inovačnou diplomaciou Slovenskej republiky.
OBNOVA UKRAJINY A STRATEGICKÉ INICIATÍVY EURÓPSKEJ ÚNIE
Odolnosť Slovenskej republiky je dôležitý komponent pripravenosti na obdobia kríz. Spoločne s obnovou tvoria rámec, ktorý umožní Slovensku udržateľne sa rozvíjať. Na to sú potrebné dve veci: schopnosť včas identifikovať národný záujem a identifikovať riziká a príležitosti v rámci megatrendov a európskych stratégií, ktoré sa týkajú viacerých rezortov, a tiež schopnosť prepájať ich na využívanie relevantných európskych nástrojov.
Obnova Ukrajiny s prepojením na jej integráciu do Európskej únie, prepojenie konkurencieschopnosti s transformáciou na bezemisnú ekonomiku, či plánovaná vnútorná reforma Európskej únie, ktorá sa bude týkať fungovania jednotlivých politík v budúcnosti, zasahujú do takmer všetkých oblastí ekonomiky, a preto si budú vyžadovať zapojenie viacerých rezortov. Tieto oblasti patria medzi príklady výziev, ktoré budú formovať to, ako úspešné bude Slovensko v Európskej únii aj do budúcnosti. Ich nadrezortnej koordinácii je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť.
Krátkodobé priority
Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky zriadi útvar strategických iniciatív európskeho významu, ktorého cieľom bude identifikovať, popri Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, aj ďalšie strategické oblasti so zásadným dopadom na odolnosť Slovenska a s výrazne nadrezortným charakterom. Kľúčová preto bude spolupráca s rezortmi. Príkladom je stabilizácia a obnova Ukrajiny, ktorá predstavuje príležitosť pre rozvoj Slovenska, osobitne našich východných regiónov.
Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky zrealizuje revíziu doterajších aktivít súvisiacich s prípravou na zapojenie Slovenskej republiky do stabilizácie a obnovy Ukrajiny a pripraví cestovnú mapu ďalších krokov. Vzhľadom na predpokladanú integráciu Ukrajiny do Európskej únie nie je možné čakať na to, kým vojna na Ukrajine skončí, a je potrebné zapájať kľúčových aktérov vrátane podnikateľského sektora do konkrétnych iniciatív už v tejto fáze. Slovenská republika má ako sused osobitné postavenie pri integrácii Ukrajiny do jednotného trhu, rozvoji a modernizácií prepojení medzi Ukrajinou a Európskou úniou, vrátane cezhraničných a regionálnych. Vláda na tento účel zriadi aj finančné nástroje na národnej úrovni.
Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky nadviaže vo vyššie uvedených oblastiach úzku spoluprácu s Európskou komisiou, partnermi v Európskej únii a s ďalšími krajinami s cieľom byť súčasťou európskych aj medzinárodných iniciatív, ako aj realizovať vyššie uvedené priority v súlade s národnými záujmami Slovenskej republiky.
Strednodobé priority
Pre vládu bude cestovná mapa predstavovať kľúčový dokument pre realizovanie krokov v rámci zapojenia do stabilizácie a obnovy Ukrajiny s ohľadom na jej integráciu do Európskej únie.
Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky posilní svoje analytické kapacity a pripraví v spolupráci s rezortmi analýzu dopadov a príležitostí vnútornej reformy Európskej únie na Slovensko a na základe toho navrhne odporúčania pre pozíciu Slovenskej republiky na rokovania o novom viacročnom finančnom rámci na roky 2028–2034.
Vláda posilní svoju schopnosť venovať pozornosť strategickým témam a iniciatívam, ktoré budú identifikované ako majúce zásadný dopad na budúci rozvoj Slovenska. Úrad podpredsedu vlády sa bude aktívne angažovať na národnej aj európskej úrovni v legislatíve, ktorá sa bude týkať európskych strategických iniciatív s cieľom konzistentne presadzovať národné záujmy naprieč rezortmi na európskej úrovni.
Pri príležitosti 20. výročia Slovenska v Európskej únii vláda zlepší komunikáciu o európskych témach tak, aby sa týkala nielen komunikácie projektov zo zdrojov Európskej únie, ale aj konkrétnych politík, vďaka ktorým sa Slovensko už 20 rokov rozvíja.
Dlhodobé priority
Vláda bude presadzovať v rámci obnovy Ukrajiny najmä také projekty, ktoré budú zodpovedať záujmom Slovenskej republiky, ako aj predstavovať príležitosť pre jej ďalší rozvoj. Tieto bude podporovať finančne aj na národnej úrovni.
Vláda bude dbať na to, aby bola Slovenská republika pripravená maximálne využiť tie oblasti, do ktorých bude v budúcnosti smerovať na EÚ úrovni najviac finančných zdrojov a ktoré jej prinesú hospodársky rast s vyššou pridanou hodnotou.
BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA
Rýchlo sa meniace bezpečnostné prostredie v Európe a okolí vyžaduje adekvátne zásahy vlády s cieľom zlepšiť pripravenosť Ozbrojených síl Slovenskej republiky na nové a pokračujúce bezpečnostné výzvy. V kontexte medzinárodného ukotvenia Slovenskej republiky bude vláda presadzovať a zohľadňovať v prvom rade bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky a to ako na domácej, tak na zahraničnej pôde.
V zmysle platnej Obrannej stratégie Slovenskej republiky vychádzajúcej z Ústavy Slovenskej republiky, Charty OSN a príslušných strategických dokumentov Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únie bude vláda jednoznačne presadzovať mierové riešenie sporov. Vojna na Ukrajine, podľa dostupných informácií, nemá vojenské riešenie. Preto okamžité presadzovanie prímeria a začiatok mierových rokovaní považuje vláda za jediné správne riešenie.
Jedinou nenahraditeľnou zložkou systému obrany je Profesionálny vojak. Vláda pri modernizácii a rozvoji ozbrojených síl bude klásť hlavný dôraz na ochranu živej sily. Zachovanie a prehlbovanie bezpečnosti a obranyschopnosti štátu, ako aj jeho občanov je nevyhnutným predpokladom pre návrat pokoja a stability do spoločenskej, sociálnej a ekonomickej oblasti. Vláda má záujem vytvoriť čo najlepšie podmienky pre realizáciu suverénnej obrannej a bezpečnostnej politiky, ktorá bude postavená na pilieroch presadzovania národných záujmov Slovenskej republiky.
Krátkodobé priority
Ministerstvo obrany vníma nelegálnu migráciu ako zásadné bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku a jej občanov. Už v minulosti sa viackrát potvrdilo, že nelegálna migrácia viedla k zvýšeniu asymetrického ohrozenia členských štátov Európskej únie. Aj z toho dôvodu je zabránenie nelegálnej migrácii otázka nielen civilnej bezpečnosti, ale musí byť aj neoddeliteľnou súčasťou obrannej stratégie. V tejto súvislosti bude vláda rozvíjať tú časť ozbrojených síl, ktorá bude aktívne prispievať k riešeniu krízových situácií na civilno – vojenskom rozhraní a posilní tak personálne, ako aj technické kapacity.
Ministerstvo poskytne v súčinnosti s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky všetky možné dostupné a nevyhnutné materiálno – technické, či personálne prostriedky na to, aby v krátkodobom horizonte došlo k zabráneniu nelegálnej a nekontrolovateľnej migrácii a zvráteniu momentálneho nepriaznivého stavu.
Vláda nepristúpi k ďalšiemu odovzdávaniu vojenskej pomoci z prostriedkov ministerstva obrany. Vláda však bude naďalej všestranne podporovať humanitárnu a technickú pomoc Ukrajine.
Po nepochopiteľnom zbavení sa všetkých prostriedkov protivzdušnej obrany predchádzajúcou vládou sa vláda sústredí na urýchlenie obnovenia suverenity v oblasti ochrany vzdušného priestoru Slovenskej republiky v čo najskoršom možnom termíne.
Vláda sa bude usilovať o obnovenie trvalej protivzdušnej obrany územia Slovenskej republiky a rovnako aj o to, aby vzdušný priestor Slovenskej republiky opätovne chránili výlučne vzdušné sily Slovenskej republiky.
Vláda prehodnotí zmluvnú základňu uzatvorenú predchádzajúcim vedením Ministerstva obrany Slovenskej republiky tak v komerčnej sfére, ako aj v politickej sfére s dôrazom na vyváženosť spoločných záväzkov. V tejto súvislosti otvorí rokovanie s našimi zahraničnými partnermi pre odstránenie nevýhodného postavenia Slovenskej republiky z takýchto zmlúv.
Na zefektívnenie činnosti rezortu obrany vláda vykoná racionalizáciu všetkých jeho organizačných štruktúr. V procese obstarávania využije spoločné projekty vyzbrojovania s ostatnými bezpečnostnými zložkami, ako aj so zahraničnými partnermi. Takto získané finančné prostriedky prednostne využije na rozvoj Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Ministerstvo zabezpečí dôstojné oslavy Slovenského národného povstania zodpovedajúce 80. výročiu najvýznamnejšieho vojenského vystúpenia slovenského národa, s účasťou čo najširšej verejnosti, ktoré sa budú konať v Banskej Bystrici. V kontexte ozbrojených síl je potrebné prehĺbiť vzťah medzi príslušníkmi ozbrojených síl a širokou verejnosťou.
Strednodobé priority
Vláda bude popri štandardných bezpečnostných požiadavkách na modernú techniku rozvíjať spôsobilosti modernej ochrany jednotiek bezpilotnými prostriedkami, robotickými prieskumnými prostriedkami a rozvoj ďalších obranných taktík. Hlavným účelom zvýšených investícií do tejto oblasti je minimalizácia rizika strát na zdraví a životoch vojakov počas konfliktu. A preto vláda vyvinie čo najvyššie úsilie pri modernizácii s cieľom poskytnúť čo najvyššiu ochranu.
Vláda zintenzívni dialóg so záujmovými organizáciami v rezorte obrany za účelom zvýšenia motivácie pre personálnu stabilizáciu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vytvorí zároveň predpoklady pre vznik fondu na budovanie a rozvoj obrannej infraštruktúry, v ktorom sa budú sústrediť prostriedky určené predovšetkým na rozvoj tej civilnej infraštruktúry štátu, ktorá je zásadným spôsobom využívaná Ozbrojenými silami Slovenskej republiky tak v prípade mieru, ako aj v prípade krízových situácií.
Vláda sa bude snažiť o všestranný rozvoj Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ani výrazne negatívne ekonomické podmienky zapríčinené nehospodárnou politikou bývalej vlády, ktoré si vyžadujú racionálnu konsolidáciu verejných financií nemôžu byť ospravedlnením ďalšieho zhoršovania úrovne pripravenosti a bojaschopnosti ozbrojených síl.
V súvislosti so zvyšujúcim sa počtom krízových situácií vláda zabezpečí rozvoj ženijného vojska tak, aby došlo k posilneniu bezpečnostného systému s dôrazom na rýchle riešenie krízových situácií. Vláda zváži možnosti zmeny dislokácie lietadiel F-16 zo základne Sliač na základňu Kuchyňa.
Rozsiahly konflikt za hranicami Slovenskej republiky preukázal, že Slovensko nemusí byť v budúcnosti vystavené len lokálnemu riziku, ale vzhľadom na nestabilné prostredie na východ od našich hraníc existuje riziko rozšírenia na väčší regionálny konflikt. Z toho vyplýva, že zasiahnuté územie takýmto regionálnym konfliktom môže zahŕňať viacero členských štátov NATO v jednom časovom úseku. Preto sa pozornosť z použitia článku 5 Severoatlantickej zmluvy musí presunúť aj na článok 3 Severoatlantickej zmluvy a na ešte zásadnejší rozvoj individuálnych schopností obrany, ako základu kolektívnej schopnosti odolávať ozbrojenému útoku. V tejto súvislosti upravíme obrannú stratégiu tak, aby bola založená na zvýšení dôrazu na individuálnu schopnosť obrany v prípade vzniku regionálneho konfliktu. Individuálnu schopnosť efektívne sa brániť vníma vláda ako nedeliteľnú súčasť kolektívnej obrany. Vláda zároveň doplní nové spôsobilosti, ktoré vyplývajú z aktuálnych potrieb operačného prostredia.
Vláda sa v prvom rade bude snažiť zabezpečiť modernizáciu zbraňových systémov a ostatnej techniky v podmienkach domácich výrobcov, prípadne širšej kooperácie krajín V4 a prispieť tak k pozitívnemu rastu HDP, ako aj výrobných spôsobilostí výskumu a vývoja moderných technológií.
Vláda chce zásadne podporovať domáci zbrojársky priemysel, ako tradičnú súčasť slovenského hospodárstva a zvýšiť jeho exportné možnosti aktívnou spoluprácou a nasadzovaním výsledkov domácich výrobcov do prostredia ozbrojených síl. V tomto kontexte chce vláda zaviesť aktívny dialóg s domácimi výrobcami a záujmovými organizáciami. Pre vládu je zároveň výzvou realizovať spolu so súkromným sektorom výskum, vývoj a výrobu v oblasti bojových a obranných technológií, ktoré nám môžu v medzinárodnom prostredí zabezpečiť konkurenčnú výhodu a zvýšiť obranyschopnosť Slovenskej republiky.
Dlhodobé priority
Vláda vníma skutočnosť, že rezort obrany musí pravidelne a pružne reagovať na rýchlo sa meniace bezpečnostné prostredie v Európe a vo svete. Vláda bude v reakcii na zmeny prijímať potrebné systémové a operatívne opatrenia, iniciovať legislatívne zmeny, či spoluvytvárať a zavádzať súvisiace rozhodnutia medzinárodného spoločenstva. V kontexte rýchlo sa meniaceho bezpečnostného prostredia vláda prehodnotí a prispôsobí jednotlivé strategické dokumenty.
V súvislosti so zásadnou zmenou bezpečnostného prostredia, vláda vníma nevyhnutnosť zvýšenia početných stavov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ako aj potrebu zásadného posilnenia aktívnych záloh slúžiacich pre potreby prípadného ohrozenia a krízových situácií. Vláda bude flexibilne pristupovať k meniacemu sa bezpečnostnému prostrediu pri zachovaní dvojpercentného podielu z HDP ako nevyhnutného finančného rámca pre rozvoj ozbrojených síl.
Vláda podporuje posilnenie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie so zachovaním osobitostí jednotlivých členských štátov. Vláda presadzuje návrat Európskej únie k mierovému nastaveniu ako základného kameňa vzniku Európskej únie. Najvyšším cieľom únie v oblasti obrany má byť zabezpečenie a udržanie mieru v európskom priestore a jeho strategická kontrola.
Okrem spolupráce na úrovni NATO a Európskej únie sa bude vláda významne podieľať na obnovení spolupráce a aktívnej komunikácie v rámci formátu V4, vďaka ktorému sú jednotlivé členské štáty V4 schopné efektívnejšie presadzovať svoje spoločné záujmy v rámci širších medzinárodných organizácií.
Vláda bude zároveň nabádať medzinárodné spoločenstvo a medzinárodné organizácie, aby venovali zvýšenú pozornosť otázkam terorizmu či nelegálnej a nekontrolovateľnej migrácie, ktoré predstavujú pre Slovensko a Európsku úniu zásadné bezpečnostné ohrozenia.