Aj keď išlo o druhý deň rozpravy k najdôležitejšiemu dokumentu novej vlády, v sále bolo dosť poslancov a niekoľko hodín v pléne odsedel aj premiér Robert Fico, pri ktorom sa striedali ministri. Poslanci však mimo sály čelili otázkam novinárov. Pomaly sa totiž začínajú vynárať prvé iniciatívy.
Pellegrini verí v zmenu
Aj Kuffove slová, aj zmena volebného systému odviedli pozornosť od pomerne vágneho programového vyhlásenia. Koalícia sa však bráni. „Za každou jednou vetou alebo odsekom je zákon, ktorý sem príde a vtedy keď príde, tak sem príde a vstúpi do odbornej diskusie,“ povedal Ján Blcháč z Hlasu a pripomenul slová šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu o blížiacej sa legislatívnej smršti.
Čítajte viac Poslanci si predĺžili čas na rokovanie o programe. Potýčka Matoviča a Mažgúta môže mať dohru (ONLINE)
Ani pri jednej z tém, ktoré zamestnávali novinárov a politikov, sa však nezdá, že by mohla byť reálna v blízkom čase. Napriek tomu sa už teraz ukazuje, že opozícia nemusí byť vždy jednotná, aj keď pri kľúčových témach zvyčajne poslanci svoj postup koordinujú. Kým pri odsúdení Kuffovho vystúpenia sa zhodli, pri téme zmeny volebného systému je to iné.
Pellegrini včera na tlačovke v parlamente uviedol, že s PVV je spokojný a potvrdil zámer zmeniť volebný systém. Chce voľby presunúť do regiónov, čím narážal na strany, ktoré majú „polovicu poslancov len z hlavného mesta“. Hlas to považuje za vyššiu úroveň demokracie. Dodal, že by malo byť možné, aby sa do parlamentu nedostávali len kandidáti, ktorí majú výhodnú pozíciu na kandidátke a aby sa na nich nekoncentrovali iba kandidáti z hlavného mesta.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Pellegrini by bol rád, ak by boli zastúpené všetky okresy alebo prinajmenšom kraje. Slovensko by tak mohlo mať osem, ale aj 79 volebných obvodov. Ak by sme mali volebný systém s viacerými obvodmi, najviac by to podľa výsledkov volieb pomohlo Smeru, ktorý by získal takmer o 40 mandátov viac, Hlas aj SNS by výrazne stratili.
Poslanec za SNS Roman Michelko pre Pravdu povedal, že aktuálne existujú v rámci návrhov na zmenu volebného systému rôzne verzie, aj keď sa oficiálne nerokuje. „Štyri volebné obvody, osem alebo zmiešaný systém. Formulácia v PVV je, že o tom otvoríme diskusiu,“ povedal s tým, že návrh na zmenu mali aj v programe Národnej koalície, ktorá sa s SNS spojila pred voľbami.
Podľa Michelka je pomerný systém fixovaný na strany s výrazným a dominantným lídrom. „Je evidentné, že ak by sa volebný systém zmenil, je to katastrofa napríklad pre OĽaNO, pretože nemajú osobností a urobiť osem lídrov je smiešne. Sú tam ľudia, ktorých nikto nepozná a ktorí sa vytiahli na chrbte Matoviča,“ myslí si.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Poslanec Smeru Dušan Jarjabek hovorí, že o zmene volebného systému sa hovorí, odkedy prišiel do parlamentu. „To znamená 25 rokov,“ povedal so smiechom. „Záleží to vždy od toho, aká strana je práve pri moci a čo tej strane práve vyhovuje. Myslím si, že tento volebný systém, ktorý máme, nech má akékoľvek chyby, má jednu veľkú výhodu – ak má nejaké chyby, tak o nich vieme,“ povedal.
„V tejto chvíli vieme odhadnúť všetko, čo nás čaká s pozitívami aj negatívami, pri novom systéme nevieme, čo nám obrazne povedané vykĺzne z ruky,“ konštatuje poslanec. „Myslím si, že volebný systém sa nebude meniť ani teraz,“ zhodnotil. Ale berte to ako môj osobný názor,“ dodal Jarjabek.
Michelko hovorí, že najprv musia nájsť 90 hlasov. „Na výboroch sa KDH pri PVV zdržali, čiže neboli aktívne proti. Naznačili, že by mohli byť konštruktívnou opozíciou,“ povedal. „Je to základná otázka pre KDH, či by do toho išli. Ak povedia áno, môžeme debatovať,“ dodal Michelko. Už včera v pléne zažilo KDH malé pytačky, keď im Taraba pripomenul, že mohli byť súčasťou koalície, no odmietli to. S opozičnými stranami plánuje predseda Hlasu Pellegrini vyjednávať a myslí si, že sa na tejto téme bude dať nájsť dohoda. Je to podľa neho otázka na najbližšie štyri roky.
Čo napísala koalícia do PVV?
POLITIKA ODSTRAŇOVANIA ROZDIELOV MEDZI REGIÓNMI
„Vláda rešpektuje, že zmena volebného systému, osobitne počtu volebných obvodov, vyžaduje zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Vláda je pripravená zriadiť expertnú skupinu, ktorá vyhodnotí alternatívy legislatívnych zmien volebnej legislatívy pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom zmeny počtu volebných obvodov.“
KDH bude diskutovať aj riskovať
Predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková potvrdila, že KDH je ochotná o téme diskutovať. Kresťanskí demokrati mali v predvolebnom programe zmenu volebného systému tak, aby bolo Slovensko rozdelené na osem obvodov. „Stále si myslíme, že je potrebné, aby boli v parlamente regióny zastúpené viac. Sme presvedčení, že je potrebná zmena. Sme jediná krajina, kde je jeden volebný obvod, a treba to zmeniť,“ povedala pre Pravdu.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Zmenu by sme veľmi chceli a sme ochotní diskutovať,“ uviedla. Či by KDH podporilo 79 obvodov, v tejto chvíli Holečková povedať nevie. „Potrebujeme vidieť návrh,“ povedala. „Zatiaľ sme o tom nerokovali s nikým,“ dodala. Za akých podmienok by boli v KDH ochotní zmenu podporiť, Holečková nepovedala. KDH má spolu so Smerom, s Hlasom a SNS 91 hlasov.
Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka by mohlo KDH so svojou volebnou podporou na takomto systéme mohlo iba stratiť. „Nemá ani dostatočný počet takých osobností, ktorí by sa mohli stať regionálnymi lídrami. Úspech pri voľbe starostu, resp. primátora, v jednej obci alebo meste ešte nemusí znamenať, že tento úspech dokáže dosiahnuť aj v susednej obci,“ skonštatoval.
Hlasovanie za zmenu volebného systému môže byť podľa Marušiaka súčasťou politického obchodu za niektoré ciele, ktoré KDH považuje za svoju prioritu. „Napríklad v otázke vzťahu štátu a cirkvi alebo za podporu regiónov, obcí a miest, kde má KDH silné postavenie. Je však otázkou, či by lokálni voliči takúto podporu interpretovali ako úspech „svojich“ politikov, alebo by ju spájali skôr s politikou koaličných strán,“ myslí si.
Ešte predtým predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michal Šipoš hovoril, že Fico chce s KDH za ústavný zákaz adopcií detí homosexuálmi „zobchodovať“ práve zmenu volebného systému. Holečková sa však viackrát vyjadrila, na čo je dobré zakazovať niečo, čo na Slovensku ani nemáme povolené.
Progresívne Slovensko (PS) je rázne proti. „Myslím si, že na tomto volebnom systéme netreba nič meniť. Je to jasná a jednoznačná cesta smerom k Maďarsku. Viktor Orbán sa presne takouto zmenou zabetónoval,“ uviedol pre Pravdu poslanec PS Michal Truban. Podľa neho by sa súčasná koalícia zabetónovala a znamenalo by to koniec demokracie.
„Verím, že Robertovi Ficovi neskočia na lep,“ reagoval na to, že KDH je ochotné diskutovať. „Toto je špeciálne nebezpečná vec a verím, že aj im je to jasné a pochopia, že to je len udička, aby sa tu mohol Fico zabetónovať, a že mu to nedovolia,“ dodal. Zrušiť jeden volebný obvod je podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka dobrý nápad. „Takže nevidím dôvod, prečo by KDH malo niekomu sadnúť na lep,“ hovorí.
V opozícii podľa Trubana koordinujú v niektorých veciach svoj postup a plánujú ho koordinovať najmä v kľúčových témach. Vrátane spolupráce s niektorými členmi hnutia Slovenska.
SaS aj Slovensko sú proti, koalícia chce odstrániť chybu v systéme
Proti zmene systému je aj SaS. Podľa Mariana Viskupiča by mal byť obvod taký veľký, ako sa NR SR vyjadruje k problémom. „Parlament rieši problémy Slovenska ako celku, preto sme presvedčení, že jeden volebný obvod je správne riešenie,“ zhodnotil. „Zložité problémy nemajú jednoduché riešenia,“ dodal.
Podľa lídra Slovenska Igora Matoviča koalícia takúto zmenu chce preto, aby sa zabetónovala a zabezpečila si beztrestnosť. „Dvanásť rokov kradli, potom nastala chyba v systéme, dostali sme sa k moci a zistili, že nie sú beztrestní. Teraz tri roky ľudí klamali, zblbli ich a vyhrali voľby,“ povedal. „Potrebujú sa poistiť do budúcna, aby znova tá chyba nenastala,“ uviedol.
Poslanci v utorok krátko po jednej poobede začali rozpravu k programovému vyhláseniu vlády. Ak ho chcú schváliť do konca týždňa, museli by si poslanci schváliť nočné rokovanie.
Líder Slovenska argumentuje tým, že to pomôže stranám, ktoré majú väčšiu podporu v malých mestách a dedinách, čím narážal na HZDS či Združenie robotníkov Slovenska v minulosti a Smer, Hlas, SNS a Republiku v súčasnosti. Pri prepočítavaní mandátov v prípade, že by bolo Slovensko rozdelené podľa okresov, teda na 79 volebných obvodov, podľa neho netreba pozerať na jednotlivé strany, ale na bloky strán.
„Vo väčšinovom systéme by vznikli bloky – Smer, Hlas, Republika a SNS a neviem aký čert-diabol a druhý by bol povedzme zvyšok demokratických strán,“ povedal. Podľa Matoviča stranám ani teraz nič nebráni v tom, aby na začiatok kandidátky dali kandidátov z iných krajov. Ak by bolo len osem obvodov, „krivda by bola podľa neho možno menšia“.
„Keby sa to zmenilo na kraje, možno z najbližších desiatich rokov možno štyri roky zažijeme, že demokratické spektrum vyhrá. Ak sa to zmení na okresy, nikdy najbližších sto rokov demokratické spektrum nevyhrá a naveky tu bude vládnuť masa, ktorá je ochotná veriť v konšpirácie,“ dodal líder Slovenska.
Dobrý nápad… s rizikami?
Jeden volebný obvod sa Matovičovi podarilo do ústavy zakotviť v januári tohto roka. Išlo o podmienku OĽaNO, aby schválili zmenu ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami. Od januára je teda na zmenu zákona potrebných 90 miesto 76 hlasov. Zmena sa do ústavy dostala formou pozmeňujúceho zákona Márie Kolíkovej spolu s tým, že poslanci sú volení podľa zásad pomerného zastúpenia. Ešte pred voľbami pritom Matovič v programe sľuboval zavedenie ôsmich obvodov.
Foto: OĽaNO
Podľa Štefančíka je zmena volebného systému minimálne na diskusiu. „Dobré je, že sa táto téma otvára hneď na začiatku volebného obdobia, a nie na jeho konci. Či 79 obvodov, alebo by možno stačilo len osem. V každom prípade, jeden volebný obvod je Mečiarovo dedičstvo a treba sa ho zbaviť,“ myslí si politológ z Ekonomickej univerzity. Otázka zmeny volebného systému je legitímna aj podľa Marušiaka. Upozorňuje však aj na to, že stabilita politických pravidiel, vrátane volebného systému, je žiaduca a prispieva k dôvere k existujúcemu systému.
Systém s viacerými volebnými obvodmi má na Slovensku tradíciu a siaha až do prvej republiky, kedy sa na našom území volilo v siedmich volebných krajoch. Po Nežnej revolúcii na to politici nadviazali a do roku 1994 sme na Slovensku volili v štyroch krajoch – Bratislavskom, Západoslovenskom, Stredoslovenskom a vo Východoslovenskom. K zmene došlo v roku 1998, kedy tretia vláda Vladimíra Mečiara presadila novinku, podľa ktorej sa na Slovensku začalo voliť len v jednom obvode. Odvtedy je na stole otázka zmeny tohto systému.
Dôvodom na zmenu bolo najmä to, že Mečiarovo hnutie HZDS bolo hnutím jedného muža a chýbali mu silné regionálne štruktúry. Volebný systém bol v roku 1998 zmenený účelovo, aby vyhovoval najsilnejšej strane vtedajšej vládnej garnitúry. Ukázalo sa však, že odvtedy žiadna strana v prípade parlamentných volieb nevyvinula významnejšie úsilie na jeho zmenu. Jeho výhodou je vysoká reprezentatívnosť, aj keď prispieva k silnejšej personifikácii politiky,“ myslí si Marušiak.
Čítajte viac Kristus kráľ Slovenska? Politici reagujú na Kuffove vyjadrenia, Šimkovičová o tom vraj nevedela
Práve veľkým stranám s dobre vybudovanými štruktúrami vyhovuje viac obvodov, čo sa napríklad v súčasnosti nedá povedať o hnutí Slovensko. Istým ukazovateľom môžu byť aj spojené voľby, kde v krajoch značne dominovala strana Hlas, Smer, sčasti aj SNS. „Pomôže to stranám, ktoré sa podobajú na strany zo západoeurópskych demokracií, ktoré nestoja v tieni svojich lídrov, ale tvoria most medzi štátom a spoločnosťou. Určite to nepomôže stranám, ktoré poznajú Slovensko maximálne po križovatku na Triblavine,“ hodnotí politológ Štefančík.
„Akákoľvek zmena volebného systému, či už na alternatívu ôsmich, alebo viacerých obvodov alebo otvorený posun k väčšinovému systému, však prináša väčšiu mieru personifikácie a naopak, majorizácie slabších politických strán. Preto si nemyslím, že je taká zmena nutná,“ konštatuje Marušiak.
Pokiaľ sa v parlamente ústavná väčšina nájde, bude to výraz väčšinového konsenzu. „Na druhej strane aj s dôsledkami, ktoré som uviedol vyššie. Zvýši sa fragmentácia voličských hlasov, pretože bude vysoký počet voličov, ktorí nemajú v NR SR svoju reprezentáciu. Vytvorenie viacerých volebných obvodov ešte nemusí automaticky priniesť zvýšenie zastúpenia mimobratislavských poslancov, čo je jedným z najnovších politických fetišov. Ešte v rokoch 1990 – 1994, keď fungoval systém 3 + 1 volebných krajov, v regiónoch stáli na čele volebných kandidátok osobnosti známe z úrovne celoštátnej politiky, teda „pražskí“ alebo „bratislavskí“ politici,“ zhodnotil politológ SAV.
Prečo si chce Hlas uškodiť?
Podľa neho je to dané aj silou médií, vrátane tých na celoštátnej úrovni a relevanciou tém, ktoré sa na jednotlivých úrovniach riešia. „Iná vec je, že niektorí lídri krajských kandidátok pochádzali z regiónov, v ktorých kandidovali, spravidla však svoj produktívny život už dávno žili mimo nich,“ skonštatoval.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Marušiak má však problém nájsť racionálny dôvod, kvôli ktorému Hlas navrhuje 79 volebných obvodov. „Fakticky to znamená zavedenie väčšinového volebného systému. Význam väčšinového prvku posilnila Orbánova vláda v Maďarsku a tak si zabezpečuje už po niekoľko rokov pohodlnú väčšinu, hoci v prípade pomerného systému by mohla mať s parlamentnou väčšinou problém,“ hovorí Marušiak.
Hlas je však strana „strednej veľkosti“. „Teda v prípade, ak by sa vo voľbách rozhodovalo medzi dvoma najsilnejšími stranami (v týchto voľbách Smer a PS), tak by Hlas pri väčšinovom jednokolovom systéme mohol veľmi ľahko pohorieť azda s výnimkou Banskej Bystrice a pri dvojkolovom by museli jeho kandidáti zadeklarovať podporu kandidátovi silnejšej strany. Jediné racionálne vysvetlenie by bolo, že táto strana vidí svoju budúcnosť v návrate do Smeru,“ uvažuje politológ SAV.
Takáto zmena systému by tak pomohla zrejme stranám s najvyšším počtom voličov. „Prispelo by to k binárnej polarizácii voličov, teda k rozdeleniu spoločnosti na dva tábory. V skutočnosti toto štiepenie už máme, ale posilnenie väčšinových prvkov by túto polarizáciu ešte zintenzívnilo,“ dodal.
Kuffa pobavil aj pohoršil
No a druhou témou bola iniciatíva Kuffu, ktorý je spolu so synom Filipom stále obžalovaný. Počas omše v trnavskej bazilike navrhol, aby sa Ježiš Kristus stal kráľom Slovenska a pri jeho uvedení bola aj vláda na čele s Robertom Ficom. Biskupov vyzval, aby „intronizovali Krista za kráľa Slovenska“. Prísľub dal za ministerstvo kultúry, koaliční poslanci však hovoria, že išlo o jeho subjektívny názor. Konferencia biskupov Slovenska sa od toho dištancovala.
Foto: TASR, NR SR
Predseda parlamentu Peter Pellegrini uviedol, že nejde o postoj vlády a pochybuje, že sa o niečom takom bude rokovať na koaličnej rade. Poslanec Smeru Dušan Jarjabek si myslí, že ak neporušil zákon, všetko je v poriadku. Podľa Romana Michelka (SNS) o tom ministerka kultúry Martina Šimkovičová nemala žiadnu informáciu a všetky stanoviská by mali oficiálne prejsť cez ňu a cez tlačové oddelenie. To však na otázky Pravdy nereagovalo.
Opozíciu jeho vyjadrenia pobavili, no považujú ich za absurdné a dokonca až urážlivé. Líder hnutia Slovenska považuje za zlyhanie, že politik so súhlasom arcibiskupa Jána Oroscha v kostole vystúpil. Poslanec PS Michal Truban považuje Kuffove slová za smiešne. „Ono to ukazuje, ako by to vyzeralo, keby tu vládli konšpirátori,“ reagoval pre Pravdu.
Politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík považuje jeho vyjadrenia za negatívne. „Pýtam sa, či to nie je za hranicou zdravého rozumu,“ zhodnotil s tým, že platí to, čo je napísané v ústave, že sa Slovensko neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Otázne podľa Štefančíka je, prečo mu to farári dovolili. „Politici nech chodia do kostolov, ale nech v nich ticho kľačia a odriekajú modlitbu na tom mieste, ktoré im ako publiku patrí,“ myslí si. „Ak chce pani ministerka skultúrniť túto krajinu, nemusí chodiť ďaleko. Stačí, že zatiaľ skultúrni nových zamestnancov tohto rezortu,“ dodal politológ.