Návštevy pediatrov vzrástli. Chorľavejú deti? So soplíkom by ste sa v Nemecku k lekárovi nedostali, hovorí Prokopová

Ambulancie lekárov pripomínali počas pandémie niekedy skôr telefónne ústredne. Pacientom sa odporúčalo najskôr doktorom zavolať a až potom štartovať do čakárne. Kým v roku 2019 deti a dorast absolvovali 6 395 234 návštev lekára, v roku 2020 ich bolo 4 811 878, čo je najnižšia hodnota za posledných 14 rokov (2009 – 2022). Vlani už však počet návštev v porovnaní s rokom 2021 skokovo narástol. Dáta, ktoré zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií, ukázali, že medziročne to bolo až o 18 percent.

Znamená to, že sú slovenské deti chorľavejšie? Pediatrička Elena Prokopová a zdravotnícky analytik Martin Smatana sa zhodujú, že nárast počtu návštev spôsobil návrat do pôvodného stavu. Počet návštev v roku 2022 (6 217 408) je totiž takmer identický s predcovidovým rokom 2019 (6 395 234).

„Medziročný nárast bol spôsobený primárne tým, že v roku 2021 (aj 2020) prudko poklesol počet návštev u lekára, pretože sa mnohí pacienti, respektíve ich rodičia, „báli“ a radšej odkladali návštevu lekára, pokiaľ to nebolo úplne nevyhnutné. Niekto by mohol povedať, že reálny – efektívny – dopyt po starostlivosti sme mohli pozorovať práve počas roku 2021,“ uviedol pre Pravdu Smatana.

Chorobnosť sa zvýšila po izolácii

Prokopová si 18-percentný skok vysvetľuje dvojročnou izoláciou detí, keď prekonali menej infekcií, neskôr v čase uvoľnenia opatrení začali opäť chorľavieť. Väčšinou išlo o virózy, ku ktorým sa pridružili teploty a deti potrebovali navštíviť lekára. Rovnako interpretuje dáta aj Smatana. Vírus, ale aj dlhší čas doma spôsobili, že je vyšší počet detí so slabšou imunitou, čo viedlo k zvýšenej chorobnosti. „Takisto je pravda, že na prepočítaný počet detí jemne narástla prevalencia niektorých ochorení, ale nárasty sú v jednotkách percent a nejde teda zatiaľ o štatisticky signifikantný trend,“ ozrejmil.

Deti a dorast navštevovali vlani najviac ambulancie s respiračnými problémami. „Aj covid bolo respiračné ochorenie. A, áno, čiastočne neboli deti vystavované vírusom v škole, preto neboli na nástup vírusových ochorení dostatočne imunitne pripravené. A tiež vakcinácia proti chrípke v spoločnosti v dôsledku covidu bola na vedľajšej koľaji,“ vysvetlil analytik INEKO Dušan Zachar.

Dýchacie ochorenia boli hlavnou diagnózou aj pred pandémiou. „Prevalencia na 10 000 detí je v roku 2022 a 2019 obdobná, v roku 2022 bola o necelých 7¤% vyššia, čo však môže súvisieť so silnejším chrípkovým obdobím alebo s tým, že začiatok roka 2022 ešte bol stále silne ,pandemický‘,“ zhodnotil Smatana. Na potvrdenie hypotézy o vyššej chorobnosti kvôli covidu je však ešte priskoro.

Čítajte viac Starší žiaci bili mladších, zatvárali ich a držali za nohy von oknom. Bratislavská škola rieši problém so šikanou

Doháňame návštevy lekárov?

Údaje však podľa odborníkov môžu vypovedať aj o nastavení spoločnosti. Prokopová priblížila, že dorastá generácia mladých rodičov, ktorí si nevedia poradiť so základnými riešeniami v chorobe. Nežijú už v komunitách so svojimi rodičmi, na ktorých by sa obrátili o radu, a preto každú otázku o zdraví a chorobe mieria na pediatra. Prichádzajú s vecami, ktoré do ambulancií nepatria. Príkladom je prvá horúčka u dieťaťa.

„Evidujeme obrovský nárast návštev, ktoré z nášho pediatrického pohľadu nie sú potrebné z hľadiska zdravotného stavu,“ podotkla. Na Slovensku sa podľa jej slov stále poskytuje zdravotná starostlivosť na základe potreby rodiča, a tak deti vyšetria.

Na jedného detského pacienta vlani pripadalo 5,7 návštevy lekára. V „behaní“ po lekároch sme v porovnaní so zahraničím výnimoční. „Neexistuje, aby sa v Nemecku dostali k pediatrovi so soplíkom. U nás áno,“ podotkla lekárka. Vlani absolvovali najviac vyšetrení z celkových 5 487 641 (z toho 909 986 bolo prehliadok) deti do jedného roka – u lekára boli 781 257-krát.

Na ordinovanie cez telefón počas pandémie si dobre spomína Alexandra. Na jednej strane to vníma ako výhodu, pretože lekári boli nútení naučiť sa viac reagovať aj na písomné žiadosti a výrazne pomohlo aj zavedenie elektronických receptov. „Na druhej strane občas ten rodičovský strach zo zanedbania alebo zlého odhadnutia priebehu choroby nepustí. Naša pediatrička vychádza rodičom v ústrety a pri rôznych pochybnostiach umožňuje bez problémov osobnú návštevu,“ pokračovala Alexandra. Pocit, že by po troch rokoch od pandémie doháňali zameškané návštevy lekárov však nemá.

Defekty zdravotnej starostlivosti na počiatku pandémie boli podľa nej citeľné. S lekárom sa nevedela spojiť ani telefonicky. Syn je silný alergik, lieky potreboval mať k dispozícii a virtuálne diagnostikovanie im komplikovalo situáciu. „Po najväčšom nápore obmedzení sa situácia trošku zlepšila, no aj naďalej uprednostňujú naša pediatrička a aj odborní lekári najskôr telefonický kontakt a až v prípade veľmi akútneho stavu osobnú návštevu,“ uviedla pre Pravdu.

Čítajte viac Dolinková a Drucker predstavili riešenia, ako zaplátať dieru po chýbajúcich lekároch. Riešenie má stáť milióny

Akútny nedostatok lekárov

Druhým problémom, ktorý zhoršuje nadmerné či nie vždy opodstatnené chodenie k lekárovi, je ich vyťaženosť. Podľa dát ministerstva zdravotníctva totiž na Slovensku aktuálne chýba 20 percent primárnych pediatrov a takmer každý druhý pediater je v dôchodkovom veku. Rezort zdravotníctva tiež zdôrazňuje, že 24 percent lekárov je starších ako 80 rokov.

Na poplach bili aj samotní detskí lekári, keď v lete 400 z nich podalo hromadné výpovede z ambulantných pohotovostných služieb. Pediatri majú totiž dnes podľa zákona prikázané okrem dennej práce v ambulancii aj služby na pohotovosti do 22. hodiny. Niekedy im to takto vyjde aj trikrát týždenne. Pediatri po službe síce majú nárok na náhradné voľno, to si však nemajú kedy vybrať, pretože na ďalšie ráno musia opäť otvárať svoje ambulancie.

Minulá vláda im chcela pomôcť tým, že časť zo siete pohotovostí zruší. Iniciatíva sa však počas predčasných parlamentných volieb a následnej výmeny kabinetu zasekla. A tak aj keď pediatri napokon výpovede na jeseň stiahli, zdôrazňovali však, že od novej vlády očakávajú, že sa bude situácii prioritne venovať.

Nová ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) sa krátko po nástupe do funkcie stretla so zástupcami lekárov a vyhlásila, že ministerstvo zdravotníctva bude pokračovať v začatej reforme pediatrickej starostlivosti. Deklarovala to na sociálnej sieti a ocenila, že väčšina pediatrov stiahla výpovede z ambulantnej pohotovostnej služby.

„Stiahnutím výpovedí sa kritický personálny podstav pediatrov nevyriešil. Preto v spolupráci s pediatrami budeme kontinuálne pokračovať v začatej reforme pediatrickej starostlivosti a hľadaní takých riešení, ktoré neohrozia poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre detských pacientov,“ skonštatovala v statuse.

Čítajte viac Deti ako korisť. Obchod s bielym mäsom často prebieha so súhlasom rodičov, najmladšia obeť má len osem rokov

V platnosti je podľa nej ešte niekoľko výpovedí, ktoré však pediatri podali z iného dôvodu a v inom časovom rámci. Dolinková sa preto vyjadrila, že verí, že sa čím skôr podarí realizovať kroky, ktoré spomalia odchod pediatrov a zároveň prilákajú nových. „Plne si uvedomujem vážnosť situácie, kedy je, vzhľadom na vekovú štruktúru primárnych pediatrov, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre deti veľmi citlivou témou,“ dodala.

Dostať mladých na prehliadku je ťažké

Najviac prehliadok absolvovali deti do jedného roka (385 411) a najmenej pacienti vo veku 19–26 rokov (54 320). Nižšie číslo nemusí nevyhnutne znamenať, že by mladí ľudia zanedbávali svoje zdravie. Od narodenia do 15. roku života by malo dieťa absolvovať 17 preventívnych prehliadok. Od osemnástich má nárok už len na jednu prehliadku každé dva roky.

Foto: archív MUDr. Eleny Prokopovej

pediatrička, Elena Prokopová, detská lekárka, ambulancia Detská lekárka MUDr. Elena Prokopová.

Prokopová vysvetlila, že mnohí mladí ľudia sú ešte v starostlivosti pediatrov a niektorí už prechádzajú do ambulancií pre dospelých. Kým pediatri majú na mladých ľudí ešte dosah a ambulancie na prehliadky pozývajú, v dospelosti si to už musia sledovať sami. Zo skúsenosti hovorí, že dostať ich na preventívnu prehliadku nie je také jednoduché. Môžu to byť vysokoškolskí študenti v inom meste alebo cudzine, ktorí nemajú čas, prehliadkam neprikladajú váhu a už sa vymkli spod kontroly rodičov. Vo väčšine prípadov patrí táto veková skupina k najzdravšej.

„Nie je to optimálny stav, ale zároveň to nie je ani žiadna pohroma,“ myslí si analytik Smatana. Zachar sa domnieva, že úlohu zohráva i motivácia.

So zimou prichádza aj covid

S chladným obdobím pocítili pediatri už aj väčší nápor v ambulanciách. „Od minulého týždňa sa začala výrazne zvyšovať chorobnosť. Nastúpili už aj chrípky. Inak sú to infekty skôr zatiaľ vírusové ako bakteriálne. Začnú sa ako viróza a skomplikujú so zápalom dutín alebo priedušiek,“ upozornila Prokopová. Objavujú sa aj komplikácie so zápalom uší.

Vrchol chorobnosti zatiaľ ťažko určiť. „Minulý rok sa to začalo skôr a na začiatku decembra sme mali peak (vrchol),“ priblížila pediatrička. Situácia sa bude odvíjať od toho, či do chorobnosti vstúpi vo veľkom aj chrípka. „Máme aj vzostup covidov. Keď deti pri príznakoch respiračného ochorenia otestujeme antigénovými testami, mnohokrát vychádzajú pozitívne. Rodičia sú z toho prekvapení,“ uviedla. Na rodičov sa preto obracia s prosbou, aby v prípade, ak má dieťa symptómy respiračného infektu, mu doma urobili test.

Príznaky COVID-19 po viac ako troch rokoch od vypuknutia pandémie sa nezmenili, no môžu byť miernejšie. „Tí, ktorí majú afinitu ku covidu a prvýkrát mali zlý priebeh, majú zlý priebeh väčšinou aj druhý a tretíkrát. Ako keby sa ukazovalo, že je tam imunitné nastavenie a u niektorých ľudí prebieha závažnejšie,“ doplnila. Spúšťa sa očkovanie proti covidu aj u detí od šesť mesiacov. U časti rodičov záujem eviduje a u časti nie. „Záujem u detí nie je vysoký,“ uzavrela.