Štefana Hamrana odvolal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) deň po vymenovaní nového kabinetu. Jeho miesto prevzal Rastislav Polakovič. Policajt s 23-ročnými skúsenosťami dovtedy pôsobil ako zástupca riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni. Prezidentskú stoličku si dlho neužil. Po boku ministra stál počas spustenia veľkej policajnej akcie, od ktorej si Šutaj Eštok sľuboval zastavenie migračného toku cez Slovensko.
Druhý dočasne poverený šéf polície
V polovici novembra Polakovič o dočasné riadenie polície prišiel a nastúpil ako riaditeľ dopravnej polície. Šutaj Eštok označil jeho prezidentovanie za krátke, no intenzívne. Nahradil ho druhý dočasný policajný prezident Ľubomír Solák. Naposledy pôsobil ako veliteľ okresného veliteľstva Bratislava I. Mestskej polície Bratislava. So Solákom majú rovnaký pohľad na bezpečnosť v krajine a zhodnú sa na prioritách.
„Jednou z nich, dovolím si povedať asi najdôležitejšou, je zaručiť bezpečnosť Slovenska a jeho občanov s tým, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako,“ zopakoval minister.
Čítajte viac Policajný zbor má tretieho prezidenta za mesiac. Kto je Ľubomír Solák a ako ho vnímajú poslanci?
Solák by mal na čele polície pobudnúť dlhšie. Šutaj Eštok oznámil, že ho navrhne za stáleho policajného prezidenta. Prejsť musí ešte vypočutím parlamentného výboru. Predstaviť Soláka sa nepodarilo v stredu a nevypočúvali ho ani vo štvrtok. Prednosť mala mimoriadna schôdza, na ktorej sa opozícia pokúša odvolať jeho šéfa – ministra vnútra.
Medzitým zverejnilo ministerstvo vnútra Solákov životopis a Sme prišlo so zisteniami, že sa sťahuje z firiem, ktoré ho spájajú s obvineným podnikateľom Petrom Koščom. Poslankyňu Máriu Kolíkovú informácie o väzbách na Košča vyrušujú a myslí si, že Solák by ich mal vysvetliť. Nepozdáva sa jej ani to, že je o ňom známe veľmi málo. Na podnikanie s Koščom upozorňuje aj Veronika Remišová (Za ľudí). „Podľa môjho názoru toto nie je dobrá kvalifikácia na policajného prezidenta, aby podnikal s obvinenou osobou, po ktorej je vyhlásené pátranie,“ uviedla pre Pravdu.
U vojenských tajných je roky
Po úvodných výmenách štátnych tajomníkov a generálneho tajomníka služobného úradu na ministerstve obrany došlo aj na zmenu šéfa Vojenského spravodajstva. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) navrhol v pondelok vláde, aby odvolala z pozície generálmajora Róberta Kleštinca a na jeho miesto dosadila brigádneho generála Juraja Štefanku.
Kleštinca menoval do funkcie v septembri 2020 vtedajší minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati). Predtým pôsobil ako zástupca veliteľa Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR). Minister o ňom povedal, že spĺňa prísne kritériá ako vysoká odbornosť a morálny kredit.
S novou pozíciou sa až tak veľa pre Štefanku nezmení. Na post riaditeľa Vojenského spravodajstva prichádza z pozície zástupcu, šéfovi vojenských tajných sekundoval od roku 2018. Riadením spravodajstva bol krátko poverený po odchode Jána Balciara.
Na Vojenskom spravodajstve pôsobí už viac ako dve dekády, nastúpil tam v roku 2001. Z jeho životopisu, ktorý je súčasťou vládneho materiálu, vyplýva, že sa vo „vojenskom prostredí“ pohybuje skoro od vysokej školy. Skôr ako nastúpil k Vojenskému spravodajstvu bol príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky. V Liptovskom Mikuláši študoval na Vojenskej akadémii odbor Vojenská spojovacia technika, je ženatý a má dve deti.
Bývalý minister obrany Naď pre Markízu uviedol, že považuje Štefanku za profesionála, ktorý pomáhal aj pri vyšetrovaní. Vojenské spravodajstvo totiž čelilo pred parlamentnými voľbami podozreniam z predražených zákaziek z obdobia rokov 2013 – 2020 v hodnote 74 miliónov eur. Po akcii Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) s názvom Vírus obvinili dve firmy a 16 osôb, vrátane dvoch bývalých riaditeľov vojenských tajných Balciara a Ľubomíra Skuhru.
Čítajte viac Ako tajní tunelovali? Detaily uznesenia NAKA: Za vyprané peniaze kupovali byty, milióny končili na súkromných účtoch
Polícia zaistila kuriozity ako fľašu limitovanej série škótskej whisky za 26-tisíc eur, ale aj zlatú tehličku či dva štvorizbové byty. Hamran prirovnal sumu, o ktorú mal byť štát ukrátený, hodnote dvoch nových nemocníc alebo hokejového štadióna. Medzi obvinenými boli v kauze aj dvaja bývalí riaditelia Slovenskej informačnej služby Michal Aláč a Vladimír Pčolinský (nominant Sme rodina).
SIS zatiaľ riadi Rulíšek, o výbere rozhodne Fico
Tajnú službu po odvolaní obvineného Aláča prevzal námestník SIS Tomáš Rulíšek, ktorý tam pracuje vyše 20 rokov a na starosti mal spoluprácu so zahraničnými spravodajskými službami.
Po zemetrasení v SIS prevzal funkciu 21. augusta tohto roka, odvtedy vykonáva právomoci a povinnosti riaditeľa. Pred médiá sa naposledy postavil na konci prázdnin po výbore na kontrolu činnosti SIS. Dôvodom boli medializované informácie, že tajná služba mala pomáhať stíhanému bývalému policajtovi Jánovi Kaľavskému, ktorý sa skrýva v Bosne a Hercegovine.
Nová vláda Roberta Fica a jej ministri s výmenami na vysokých funkciách dlho neotáľali. Meno nového riaditeľa SIS však nie je známe ani po mesiaci od nástupu nového kabinetu. Na návrh vlády ho vymenúva hlava štátu.
Čítajte viac Pomáhala SIS Kaľavskému? Poverený šéf tajných na výbore vysvetľoval, či došlo k manipulácii
Viacerí poslanci a členovia predsedníctva strany Smeru pre Pravdu uviedli, že sa aktuálne témou šéfa SIS nezaoberajú s tým, že primárne to bude riešiť premiér a šéf Smeru a meno nového šéfa SIS bude musieť najprv prediskutovať s ňou. V kuloároch sa hovorilo, že by mohol byť nominantom bývalý policajný prezident a súčasný poslanec Smeru Tibor Gašpar. „Pokiaľ mám informácie, zatiaľ sa táto otázka neriešila. Určite nie so mnou osobne. Neviem povedať, aká je situácia,“ povedal pre Pravdu.
Pred pár týždňami sa vyjadril, že zatiaľ nebude komentovať, či má, alebo nemá záujem o funkciu šéfa SIS. Chce sa plne venovať výkonu mandátu poslanca. Takúto možnosť nevylúčil ani teraz. „Platí, že zatiaľ sa na túto tému nediskutuje a keď to bude aktuálne, tak sa k tomu vyjadrím,“ uviedol. Na to, či on osobne má o túto funkciu záujem, Gašpar neodpovedal. „Či táto otázka bude vôbec niekedy na stole… tak potom sa k nej vyjadrím,“ dodal.
Meno nového šéfa by sme sa podľa neho mohli dozvedieť koncom tohto roka. „Ja to tak čítam. Predseda vlády to nenaháňa, je to v jeho pôsobnosti, takže si myslím, že ak, tak sa niečo dozvieme koncom roka,“ dodal.
Gašpar pôsobil počas vlád Smeru na čele policajného zboru. Pre ta3 sa vyjadril, že vzhľadom na jeho profesijnú minulosť by miesto na čele SIS dávalo zmysel. Štvrtú Ficovu vládu čakajú do konca kalendárneho roka viaceré úlohy a len tento týždeň v parlamente prešlo jej programové vyhlásenie vlády. V tomto duchu sa začiatkom novembra vyjadril aj Gašpar.
„Viem, že potom, čo bude spracované programové vyhlásenie vlády, a zrejme aj čo najskôr rozpočet pre rok 2024, sa možno premiér bude zaoberať touto otázkou,“ uviedol.
Z miesta odišiel kvôli tlaku verejnosti po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka v roku 2018. Gašpara zadržala polícia za posledné roky viackrát. Naposledy v lete tohto roka v rámci akcie Ezechiel 7, z policajnej cely ho na slobodu prepustili po takmer dvoch dňoch. Prvýkrát ho zadržala NAKA v novembri 2020 v rámci akcie Očistec, vo väzbe bol rok. Letné obvinenie takisto súviselo s touto kauzou.
Výber podľa nových pravidiel?
Prezidentka Zuzana Čaputová pred časom uviedla, že by mala problém, ak by bol ministrom niekto obvinený. Či to platí aj v prípade šéfa SIS, nie je isté. Gašpar však v minulosti priznal, že by s ním prezidentka problém mať mohla.
Ako pre Pravdu uviedla poslankyňa Mária Kolíková, ktorá predsedá výboru na kontrolu činnosti SIS, Gašpara diskvalifikuje to, že je aktuálne obžalovaný z úmyselných trestných činov, ktoré súvisia s korupciou. Domnieva sa, že ak by aj kandidátom bol, k jeho vymenovaniu by napokon ani nemuselo prísť. Iné meno, ktoré by sa v súvislosti s tajnou službou spomínalo, nezachytila. „Je na úvahu nastaviť právnu úpravu tak, aby šéf SIS bol vypočutý príslušných výborom v národnej rade pred jeho vymenovaním,“ uviedla.
Po obvineniach Aláča a Pčolinského zaznievali pochybnosti, aký obraz bude mať Slovenská republika pred spravodajským službami v zahraničí a či to nezníži jej kredit. Aj to je podľa Kolíkovej dôvodom, aby vybrali takého kandidáta, ktorý má kredit a neohrozí spoluprácu Slovenska s inštitúciami iných krajín.