Veľký prehľad majetkových priznaní zverejnila Národná rada (NR) SR na svojom webe. Tento rok informácie prišli s oneskorením. Podľa zákona musia verejní funkcionári podať oznámenie o majetkových pomeroch do 30. apríla, ich zverejnenie zabezpečuje Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Ten sa ale priznaniami nezaoberal, lebo v lete sa nekonali riadne schôdze parlamentu. Vtedajší predseda výboru Boris Susko (Smer) oznámil, že majetkové priznania sa zverejnia až na jeseň po parlamentných voľbách, keď sa nimi bude zaoberať výbor v novom zložení.
V majetkových priznaniach politici musia uviesť výšku svojich príjmov z výkonu funkcie, ale aj z iných zdrojov, tiež vlastnícke práva k nehnuteľnostiam a iným cennostiam. Napríklad majú v tlačive deklarovať majetky ako autá, úspory a cenné papiere, podiely vo firmách, šperky či umelecké diela. Okrem toho musia vyplniť riadok o prijatých daroch. V oznámení tiež treba informovať, či verejný funkcionár používa vec v cudzom vlastníctve. Teda či si prenajíma nehnuteľnosti alebo či sa vozí cudzím autom. V priznaní však nemusia popisovať každú drobnosť, ktorú si kúpili alebo dostali ako darček. Zákon vyžaduje informácie len o takých majetkoch, hodnota ktorých presahuje 35-násobok minimálnej mzdy. V roku 2022 táto suma predstavuje 22 610 eur.
Povinnosť podať majetkové priznanie má prezidentka, členovia vlády, štátni tajomníci, vedúci ústredných orgánov štátnej správy, sudcovia Ústavného súdu, predseda a podpredsedovia Najvyššieho súdu SR, ďalej členovia Súdnej rady, generálny prokurátor, verejný ochranca práv, generálny náčelník ozbrojených síl, šéf SIS či rektori verejných vysokých škôl. A, samozrejme, poslanci zákonodarného zboru.
Prezidentka nezarába najviac
Najzaujímavejšou položkou majetkových priznaní je často práve suma príjmov verejných funkcionárov. Podľa zákona má najvyšší plat spomedzi najvyššie postavených politikov hlava štátu. Prezidentka Zuzana Čaputová vlani z výkonu svojej funkcie zarobila necelých 160-tisíc eur, čo je okolo 13-tisíc eur mesačne v hrubom. Táto suma je násobne vyššia ako prijem druhého najvyššieho ústavného činiteľa predsedu parlamentu. Vlani túto funkciu vykonával Boris Kollár (Sme rodina), ktorý v majetkovom priznaní uviedol ročný prijem v sume 46-tisíc eur. Premiérska práca ja platená o čosi lepšie, vlaňajší predseda vlády Eduard Heger (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati) v oznámení uviedol ročnú mzdu vo výške 68-tisíc eur.