Pokračovanie článku: Majetkové priznania ukázali státisícové príjmy. Kto sú najbohatší politici a úradníci na Slovensku?

Ide síce o troch najvyšších predstaviteľoch štátu, odmeny za svoju prácu však najvyššie nemajú. Lepšie platové pomery než premiér či prezidentka napríklad má predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth, ktorý vlani vo funkcii zarobil 169-tsíc eur. Na mzdu by sa nemal sťažovať ani prezident Finančnej správy Jiří Žezulka, za minulý rok priznal prijem 119-tisíc eur. Podobné vysoký plat má aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, mesačné dostáva 9,7 tisíca eur, čo tvorí sumu 116-tisíc eur ročne. Šéf Generálnej prokuratúry Maroš Žilinka má nižšiu odmenu. Vlani z výkonu funkcie zarobil len 72-tisíc eur.

Z týchto informácií vyplýva, že lepšie ohodnotené ako práca generálneho prokurátora sú aj platené pozície riaditeľov mediálnych štruktúr, chod ktorých sa financuje zo štátnej pokladnice. Napríklad bývalý riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník šéfoval verejnoprávnej televízii do konca júla 2022 a za sedem mesiacov vo výkone funkcie zarobil 91-tisíc eur, teda 13-tisíc mesačne. Jeho nástupca na poste Ľuboš Machaj, ktorý riadil RTVS ďalších päť mesiacov, priznal dvakrát nižší prijem, len 6,7 tisíca eur mesačne. Štát ponúka štedrú mzdu aj riaditeľovi Tlačovej agentúry SR (TASR), jej terajší šéf Vladimír Puchala vlani zarobil takmer 99-tisíc eur.

Dobre platené sú aj pozície v bezpečnostných a silových zložkách štátu. Šéf Slovenskej informačnej služby Michal Aláč v majetkovom priznaní uviedol ročný prijem z funkcie v sume takmer 132-tisíc eur. O pár tisíc viac zarobil riaditeľ Vojenského spravodajstva Róbert Kleštinec. Bývalý prezident Policajného zboru Štefan Hamran vlani za výkon funkcie dostal 94-tisíc eur. Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR Daniel Zmeko v majetkovom priznaní uviedol prijem 84-tisíc eur, čo zodpovedá mesačnému platu 7-tisíc v hrubom.

fico, vláda, kabinet Čítajte viac Vlastnia domy v zahraničí, šperky a privyrábajú si v státisícoch. Aké sú majetkové pomery nových ministrov?

Žijú nielen z platov

Štátne funkcie sú nezlučiteľné s podnikaním či s prácou pre ktorúkoľvek inú komerčnú inštitúciu. Politici a riaditelia štátnych podnikov však môžu dostávať finančne výnosy zo svojich majetkov, či už ide o prenájom nehnuteľností, výnosy z pôžičiek a investícii, alebo dividend. Pôsobiť tiež môžu v medzinárodných inštitúciách, občianskych združeniach a nie je zakázané za túto činnosť dostávať odmeny. Zákon len vyžaduje ich evidenciu v majetkovom priznaní.

Ako vyplýva zo zverejnených dokumentov, mnohí verejní funkcionári túto možnosť využili a živia sa nielen platom, ktorý prislúcha k ich postu. Napríklad vlani príjmy súčasného premiéra Roberta Fica (Smer) z výkonu verejnej funkcie boli takmer rovnaké ako suma, ktorú zarobil z iných zdrojov. Šéf sociálnych demokratov v majetkovom priznaní uviedol prijem okolo 78-tisíc eur, z čoho len 39-tisíc tvoril poslanecký plat. Ďalší prijem zrejme súvisí s advokátskou kanceláriou, ktorú Fico rozbehol ešte v roku 2020. Po jej vzniku v majetkových priznaniach začal uvádzať aj vedľajší "privýrobok”. V roku 2021 dokonca z iných zdrojov zarobil viac než z výkonu poslaneckého mandátu.

Premiéri Fico a Fiala sa stretli v Prahe

Video

Do inej ligy však patria ľudia z finančných kruhov. Povinnosť podávať majetkové priznania platí nielen pre politikov, ale aj pre vedenie Národnej banky Slovenska (NBS), členov Bankovej rady NBS či Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Hoci aj tak títo zamestnanci majú priemerný plat okolo šesť- až sedemtisíc eur mesačne, väčšina ich príjmov pochádza z iných zdrojov. Napríklad plat guvernéra NBS Petra Kažimíra vlani tvoril len štvrtinu jeho ročných príjmov. Kým za výkon funkcie dostal 78-tisíc eur, ďalšie jeho príjmy predstavovali sumu 251-tisíc. V roku 2018 Kažimír uviedol v priznaní, že vedľajšie príjmy dostaval zo správy vlastného majetku. Tými boli príjmy z prenájmu, podielov na zisku a prijatých úrokov.

Podobne viac ako z výkonu funkcie zarába aj bývalý predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor. Pred nástupom do premiérskej funkcie pôsobil ako viceguvernér NBS a člen Bankovej rady. V majetkovom priznaní uviedol príjmy v celkovej výške 295-tisíc eur, z čoho len 77-tisíc bolo vyplatených ako odmena za verejnú funkciu. Zvyšok zrejme tvoria výnosy z podielových fondov a vkladov v bankách, ktoré Ódor tiež uvádza na zozname svojich majetkov.

Úplným kráľom z pohľadu výšky vedľajších príjmov však je Ódorov a Kažimírov kolega z radov Bankovej rady NBS Ľuboš Pástor. Slovenský ekonóm, ktorý vyše 20 rokov prednáša na University of Chicago Booth School of Business a tiež sa podieľa na riadení Centra pre výskum cenných papierov a Fama-Millerovho centra, vlani podľa majetkového priznania zarobil vyše 700-tisíc eur. Iba 79-tisíc z toho tvoril prijem z verejnej funkcie. „Prevažná väčšina mojich “iných” príjmov je priamo od môjho zamestnávateľa, University of Chicago. Zvyšok sú honoráre za odbornú činnosť v USA, prednášky, publikácie, ktorá sa nijako netyká mojej funkcie na Slovensku. Rovnako to bolo aj v minulých rokoch,“ spresnil pre Pravdu odborník.

Koľko vlani zarobili vysokopostavení štátni zamestnanci
meno verejná funkcia v roku 2022 ročný príjem z verejnej funkcie v € iné príjmy v €
Ján Tóth predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 168 930 9 589
Zuzana Čaputová prezidentka 159 313 0
Róbert Kleštinec riaditeľ Vojenského spravodajstva 133 621 0
Michal Aláč riaditeľ Slovenskej informačnej služby 131 636 9 419
Jiří Žežulka prezident Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky 119 239 0
Daniel Lipšic špeciálny prokurátor 116 320 0
Vladimír Puchala generálny riaditeľ TASR 98 776 1000
Peter Bročka primátor Trnavy 95 565 0
Štefan Hamran prezident Policajného zboru 94 050 0
Jaroslav Rezník generálny riaditeľ RTVS 91 277 0
Andrea Turčanová primátorka Prešova 90 976 7 993
Richard Rybníček primátor Trenčína 87 546 12 000
Daniel Zmeko náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl 83 830 0
Michal Ilko generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne od 1. apríla 2022 83 108 0
Ján Šikuta predseda Najvyššieho súdu 82 340 0
Matúš Vallo primátor Bratislavy 80 392 15 130
Ľuboš Pástor člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska 78 995 628 277
Peter Kažimír guvernér NBS 78 000 251 591
Karol Mrva člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska 78 000 188 219
Milan Belica predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja 77 702 0
Ľudovít Ódor člen Bankovej rady NBS 77 600 217 148
Maroš Žilinka generálny prokurátor 72 607 0
Ivan Korčok minister zahraničných vecí 70 206 0
Eduard Heger člen vlády, premiér 68 541 0
Juraj Droba predseda Bratislavského samosprávneho kraja 67 015 0
Igor Matovič minister financií, poslanec NR SR 63 572 0
Richard Strapko predseda Predstavenstva VšZP 63 165 141 991
Ivan Fiačan predseda Ústavného súdu 61 093 0
Boris Kollár predseda parlamentu 45 885 0
Robert Fico poslanec NR SR 39 240 38 600
Peter Pellegrini poslanec NR SR 39 240 0
Zdroj: NRSR      

Ako sa počítajú platy politikov

Platu väčšiny verejných funkcionárov sú naviazané na výšku priemernej mzdy, ktorá sa každý rok mení. Minulý rok určil Štatistický úrad SR priemernú mzdu 1304 eur. Poslanci zarobia, bez príplatkov a paušálnych náhrad, trojnásobok priemernej mzdy. V roku 2022 bol základný plat poslanca 3 270 eur, v roku 2023 už 3912 eur 3×1304).

K platu patria ešte paušálne náhrady, ich výška sa líši podľa toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného. Pokiaľ je z Bratislavského kraja, mesačne dostáva ešte 2348 eur, poslanec z iného kraja má paušálne náhrady vo výške 2739 eur.

Predseda a podpredsedovia parlamentu a tiež predsedovia a podpredsedovia výborov dostávajú k platu aj funkčné príplatky. Predseda NR SR má funkčný príplatok vo výške 497,91 eura, podpredseda NR SR 331,94 eura, predseda výboru 165,97 eura a podpredseda výboru NR SR 82,99 eura.

Čo sa týka platov ministrov, paradoxné je, že tento rok zarobia o vyše 1000 eur menej ako radoví poslanci – platy členov vlády boli minulý rok zmrazené. Základná mzda ministra je aktuálne 4590 eur. K tomu sa pripočítavajú paušálne náhrady, ktoré sú tiež nižšie ako v prípade poslancov NR SR. Celkovo tak ministri zarobia 5 561 eur.

Plat premiéra je zložený z troch častí: základná mzda vo výške 4 590 eur, funkčný príplatok 746 eur a paušálna náhradu 1 191 eur. Dokopy tak predseda vlády za mesiac zarobí 6 528 eur.

© Autorské práva vyhradené

74 debata chyba
Viac na túto tému: #majetkové priznania #Národná rada SR