Pokračovanie článku: Majetkové priznania ukázali státisícové príjmy. Kto sú najbohatší politici a úradníci na Slovensku?

Ide síce o troch najvyšších predstaviteľoch štátu, odmeny za svoju prácu však najvyššie nemajú. Lepšie platové pomery než premiér či prezidentka napríklad má predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth, ktorý vlani vo funkcii zarobil 169-tsíc eur. Na mzdu by sa nemal sťažovať ani prezident Finančnej správy Jiří Žezulka, za minulý rok priznal prijem 119-tisíc eur. Podobné vysoký plat má aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, mesačné dostáva 9,7 tisíca eur, čo tvorí sumu 116-tisíc eur ročne. Šéf Generálnej prokuratúry Maroš Žilinka má nižšiu odmenu. Vlani z výkonu funkcie zarobil len 72-tisíc eur.

Z týchto informácií vyplýva, že lepšie ohodnotené ako práca generálneho prokurátora sú aj platené pozície riaditeľov mediálnych štruktúr, chod ktorých sa financuje zo štátnej pokladnice. Napríklad bývalý riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník šéfoval verejnoprávnej televízii do konca júla 2022 a za sedem mesiacov vo výkone funkcie zarobil 91-tisíc eur, teda 13-tisíc mesačne. Jeho nástupca na poste Ľuboš Machaj, ktorý riadil RTVS ďalších päť mesiacov, priznal dvakrát nižší prijem, len 6,7 tisíca eur mesačne. Štát ponúka štedrú mzdu aj riaditeľovi Tlačovej agentúry SR (TASR), jej terajší šéf Vladimír Puchala vlani zarobil takmer 99-tisíc eur.

Dobre platené sú aj pozície v bezpečnostných a silových zložkách štátu. Šéf Slovenskej informačnej služby Michal Aláč v majetkovom priznaní uviedol ročný prijem z funkcie v sume takmer 132-tisíc eur. O pár tisíc viac zarobil riaditeľ Vojenského spravodajstva Róbert Kleštinec. Bývalý prezident Policajného zboru Štefan Hamran vlani za výkon funkcie dostal 94-tisíc eur. Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR Daniel Zmeko v majetkovom priznaní uviedol prijem 84-tisíc eur, čo zodpovedá mesačnému platu 7-tisíc v hrubom.

Čítajte viac Vlastnia domy v zahraničí, šperky a privyrábajú si v státisícoch. Aké sú majetkové pomery nových ministrov?

Žijú nielen z platov

Štátne funkcie sú nezlučiteľné s podnikaním či s prácou pre ktorúkoľvek inú komerčnú inštitúciu. Politici a riaditelia štátnych podnikov však môžu dostávať finančne výnosy zo svojich majetkov, či už ide o prenájom nehnuteľností, výnosy z pôžičiek a investícii, alebo dividend. Pôsobiť tiež môžu v medzinárodných inštitúciách, občianskych združeniach a nie je zakázané za túto činnosť dostávať odmeny. Zákon len vyžaduje ich evidenciu v majetkovom priznaní.

Ako vyplýva zo zverejnených dokumentov, mnohí verejní funkcionári túto možnosť využili a živia sa nielen platom, ktorý prislúcha k ich postu. Napríklad vlani príjmy súčasného premiéra Roberta Fica (Smer) z výkonu verejnej funkcie boli takmer rovnaké ako suma, ktorú zarobil z iných zdrojov. Šéf sociálnych demokratov v majetkovom priznaní uviedol prijem okolo 78-tisíc eur, z čoho len 39-tisíc tvoril poslanecký plat. Ďalší prijem zrejme súvisí s advokátskou kanceláriou, ktorú Fico rozbehol ešte v roku 2020. Po jej vzniku v majetkových priznaniach začal uvádzať aj vedľajší "privýrobok”. V roku 2021 dokonca z iných zdrojov zarobil viac než z výkonu poslaneckého mandátu.

Premiéri Fico a Fiala sa stretli v Prahe

Do inej ligy však patria ľudia z finančných kruhov. Povinnosť podávať majetkové priznania platí nielen pre politikov, ale aj pre vedenie Národnej banky Slovenska (NBS), členov Bankovej rady NBS či Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Hoci aj tak títo zamestnanci majú priemerný plat okolo šesť- až sedemtisíc eur mesačne, väčšina ich príjmov pochádza z iných zdrojov. Napríklad plat guvernéra NBS Petra Kažimíra vlani tvoril len štvrtinu jeho ročných príjmov. Kým za výkon funkcie dostal 78-tisíc eur, ďalšie jeho príjmy predstavovali sumu 251-tisíc. V roku 2018 Kažimír uviedol v priznaní, že vedľajšie príjmy dostaval zo správy vlastného majetku. Tými boli príjmy z prenájmu, podielov na zisku a prijatých úrokov.

Podobne viac ako z výkonu funkcie zarába aj bývalý predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor. Pred nástupom do premiérskej funkcie pôsobil ako viceguvernér NBS a člen Bankovej rady. V majetkovom priznaní uviedol príjmy v celkovej výške 295-tisíc eur, z čoho len 77-tisíc bolo vyplatených ako odmena za verejnú funkciu. Zvyšok zrejme tvoria výnosy z podielových fondov a vkladov v bankách, ktoré Ódor tiež uvádza na zozname svojich majetkov.

Úplným kráľom z pohľadu výšky vedľajších príjmov však je Ódorov a Kažimírov kolega z radov Bankovej rady NBS Ľuboš Pástor. Slovenský ekonóm, ktorý vyše 20 rokov prednáša na University of Chicago Booth School of Business a tiež sa podieľa na riadení Centra pre výskum cenných papierov a Fama-Millerovho centra, vlani podľa majetkového priznania zarobil vyše 700-tisíc eur. Iba 79-tisíc z toho tvoril prijem z verejnej funkcie. „Prevažná väčšina mojich “iných” príjmov je priamo od môjho zamestnávateľa, University of Chicago. Zvyšok sú honoráre za odbornú činnosť v USA, prednášky, publikácie, ktorá sa nijako netyká mojej funkcie na Slovensku. Rovnako to bolo aj v minulých rokoch,“ spresnil pre Pravdu odborník.