„Podmienky, za akých sa čurillovci dostali k ochrane zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry, by mali byť prešetrené. Rozumiem, že agenda Úradu na ochranu oznamovateľov je nová, no aj tu treba striktne dodržiavať zákon,“ skonštatoval minister.
Šutaj Eštok: Mestský súd v prípade Kišša nemal kompetenciu konať
Trestné oznámenie na skupinu osôb podal podľa svojich slov pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Šutaj Eštok dodal, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Považuje za dôležité, aby každý štátny orgán dodržiaval pravidlá fungovania právneho štátu a aj udeľovanie ochrany zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry či Úradu na ochranu oznamovateľov malo svoje opodstatnenie.
Lipšic: Prokurátori poskytli oznamovateľom nezákonnej činnosti ochranu plne v súlade so zákonom.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry poskytli oznamovateľom nezákonnej činnosti ochranu plne v súlade so zákonom, povedal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, čím reagoval na trestné oznámenie podané ministrom Šutajom Eštokom.
Ak existuje kvalifikované oznámenie a žiadosť o poskytnutie ochrany, prokurátor je podľa Lipšica „povinný takúto ochranu svojim opatrením bezodkladne poskytnúť. Ak by to neurobil, konal by arbitrárne a svojvoľne“. Zdôraznil, že poskytnutie ochrany bolo prokurátormi nad rámec zákona aj rozsiahlo odôvodnené.
Takáto ochrana môže byť podľa Lipšica poskytovaná aj policajtovi. „A najmä, keď má vedomosť o nezákonnej činnosti iných orgánov, ktoré sa môžu týkať aj Policajného zboru. Napríklad nezákonnej činnosti spôsobenej zasahovaním do vyšetrovania konkrétnych káuz,“ podotkol špeciálny prokurátor.
Právny nezmysel
Trestné oznámenie, ktoré Šutaj Eštok podal, považuje advokát „čurillovcov“ Peter Kubina za právny nezmysel a za ďalší pokus o nátlak na nezávislé inštitúcie ochrany práva.
Ako ďalej napísal na sociálnej sieti, títo policajti oznámili a vypovedali ako svedkovia o trestnej činnosti, ktorej sa sami stali obeťami pre výkon svojho povolania. Zároveň podľa Kubinu netreba zabúdať ani na to, že ako prvá z polície žiadala a aj dostala túto ochranu vyšetrovateľka policajnej inšpekcie Diana Santusová, a to od Krajskej prokuratúry Bratislava.
Kubina o neodkladnom opatrení: Súd mal právomoc. So sudcom nemám žiadny vzťah
„Prečo je to tak? Pretože status chráneného oznamovateľa nikoho v jeho pozícii „nebetónuje“. Tento status je iba súčasťou zákonného mechanizmu bŕzd a protiváh, ktorý umožňuje, aby nezávislá inštitúcia (v tomto prípade Úrad na ochranu oznamovateľov) mohol objektívne posúdiť, či personálny rozkaz vydaný ministrom vnútra nie je aktom pomsty za oznámenie protispoločenskej činnosti, tzv. odvetným opatrením,“ vysvetlil Kubina. Ako ďalej uviedol, ochrana oznamovateľa nebráni ministrovi postaviť dotknutých policajtov mimo služby alebo ich aj prepustiť, ak má na taký postup legitímne a zákonné dôvody. „Bráni mu len v tom, aby ich postavil mimo služby alebo vyhodil z pomsty,“ zdôraznila advokát.
Ministrovi vnútra stačí v tejto súvislosti podľa Kubinu preukázať, že personálny rozkaz o dočasnom pozbavení štátnej služby nie je aktom pomsty za oznámenie protispoločenskej činnosti.
„Má na to k dispozícii štandardné správne konanie pred úradom v trvaní do 30 dní. Ak by to minister pred úradom preukázal, úrad by súhlas udelil presne tak, ako to urobil už v mnohých prípadoch iných žiadostí iných zamestnávateľov. Predsedníčka úradu vo svojich verejných vyjadreniach k tejto téme potvrdila, že počas doterajšej existencie úradu tento udelil zamestnávateľom predchádzajúci súhlas s úkonmi voči chráneným oznamovateľom približne v polovici prípadov, ktoré mal na stole,“ uviedol Kubina.
Úrad teda podľa neho ani zďaleka nevyhovel všetkým chráneným oznamovateľom. „To svedčí skôr o objektívnom a nezávislom rozhodovaní než o betónovaní ľudí v ich pozíciách,“ skonštatoval advokát.
Podľa Kubinu to, že minister sa na úrad so žiadosťou o predchádzajúci súhlas ani len neobrátil, sa za súčasných okolností nedá vykladať inak než priznanie neschopnosti preukázať, že personálne rozkazy sú odvetnými opatreniami práve kvôli tomu, čo títo policajti oznámili a o čom vypovedajú. „Napokon, pomsta týmto policajtom bola ohlasovaná roky dopredu a opakovane, čo si všimla prokuratúra aj súdy, takže byť prekvapený nie je namieste,“ dodal Kubina.
„Trestnoprávne ramená“
Šutaj Eštok teraz robí „trestnoprávne ramená“, ale keď mal svoj postup riadne zdôvodniť a obhájiť, tak to nedokázal, uviedla poslankyňa Lucia Plaváková (PS) v reakcii na trestné oznámenie, ktoré podal Šutaj Eštok pre okolnosti poskytnutia ochrany tzv. čurillovcom.
„Namiesto toho, aby minister vnútra Šutaj Eštok využil riadny zákonný prostriedok vo vzťahu k statusu chránených oznamovateľov, ktorým je žiadosť o súhlas s pracovnoprávnym úkonom, tak sa najprv trestnoprávnym postihom vyhrážal sudcovi, a teraz rovno podal trestné oznámenie na osoby, ktoré čurillovcom status chráneného oznamovateľa udelili,“ skonštatovala Plaváková.
Šéf rezortu podľa nej mohol pred Úradom na ochranu oznamovateľov obhájiť, prečo postavenie mimo službu nie je odvetným opatrením. Ako podotkla, tento zákonný postup mohol a mal využiť.
Minister vnútra po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu služby šiestich policajtov, tzv. čurillovcov. Odôvodnil to podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť na nich.
Čítajte viac Taraba avizuje zmenu zákona v súvislosti s „čurillovcami“. Bude sa týkať fungovania Dlugošovej úradu