Matovič sa prirovnáva k chlapom pomáhajúcim partizánom

V polovici novembra počas tretieho rokovacieho dňa Národnej rady prekryl rozpravu o programovom vyhlásení vlády opäť incident medzi predsedom hnutia známeho ako OĽaNO Igorom Matovičom a poslancom za Smer Jánom Mažgútom. Matovič sa aj po viac ako troch týždňoch ešte stále odmieta ospravedlniť, naopak, konflikt ešte viac zdramatizoval.

05.12.2023 13:40
debata (36)
Matovič: Viete, čo sa stalo v Ostrom Grúni a Kľaku?
Video

K potýčke došlo vo vestibule parlamentu. Poslanec Smeru Ján Mažgút mal vystúpiť v živom vysielaní RTVS, po ňom mal ísť Igor Matovič, ktorý však jeho osobu komentoval ešte pre začiatkom vysielania a obaja sa dostali do slovnej potýčky, počas ktorej padali aj vulgarizmy.

Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas) následne obmedzil možnosti mediálnych výstupov, kým mu nebudú z Matovičovho hnutia vedieť zaručiť, že sa bude vedieť správať. Za svojím rozhodnutím si naďalej stojí a pozýva novinársku obec, aby spolu s Národnou radou nastavila pravidlá fungovania médií.

Hádka Matovič a Mažgút, zásah Pellegriniho
Video
matovic mazgut Čítajte viac Matovič najprv „cvičil“ s médiami, potom ponúkol svoj mandát. Pellegrini má splniť dve podmienky

Dnes sa Matovič k téme vrátil opäť. „Viete, čo sa stalo v Ostrom Grúni a Kľaku počas druhej svetovej vojny? Prišli tam fašisti a za to, že chlapi pomáhali partizánom, fašisti vystrieľali ženy a deti a presne takto sa správa ten antifašista Pellegrini. Trestá novinárov, trestá občanov za to, že má nejaký psychický problém,“ ozrejmil Matovič v utorok na obed pre televíziu ta3.

Dňa 21. januára 1945 sa odohral v spomínaných obciach nacistický masaker. V Ostrom Grúni padlo vraždeniu za obeť 62 obyvateľov, v Kľaku 84. Dovedna to bolo 146 osôb, z toho 56 žien a 38 detí. Pôvodne naplánovaný cieľ vyvraždiť všetko obyvateľstvo, nacisti nakoniec nerealizovali.

Predseda parlamentu Pellegrini podľa Matoviča uplatňuje princíp kolektívnej viny. „Uplatňuje ho voči ľuďom, ktorí s tým nič nemajú, voči novinárom a občanom, ktorí majú právo na informácie. Týmto dokazuje, že je absolútny zbabelec, ktorý nie je schopný sa chlapsky postaviť voči mne a vydiskutovať si to,“ ozrejmil expremiér.

Dokazuje, že Pellegrini je pre neho „zbabelec a ani nie je schopný si to s ním vydiskutovať“.

Pellegrini: Incident s poslancom Matovičom bude mať dohru
Video

Masaker v Kľaku a Ostrom Grúni

Ústav pamäti národa spomína na masaker takto: 21. január 1945 sa zapísal čiernymi písmenami do slovenských dejín. V tento deň sa obce Kľak a Ostrý Grúň stali dejiskom najväčšieho masakra zo strany vtedajšej nemeckej okupačnej moci.

V rokoch 1944/1945 vojnovými pomermi trpelo predovšetkým obyvateľstvo podhorských obcí, a to dokonca dvakrát. Na jednej strane ich bezpečnosť i materiálne zásoby ohrozovali ozbrojení partizáni, na druhej strane sa ich prítomnosťou automaticky posúvali do zorného uhla nacistických bezpečnostných orgánov. Mimoriadne navštevovanými – z jednej i z druhej strany – sa stali aj dve chudobné podhorské obce v pohorí Vtáčnik, Kľak a Ostrý Grúň (vtedy okres Nová Baňa). Viaceré partizánske oddiely si práve z týchto obcí vybudovali svoju základňu, čo nebolo možné utajiť. Potom, ako sa 18. januára skupinka partizánov v Kľaku dostala do prestrelky s Nemcami, zorganizovali okupanti brutálnu odvetu: vypálenie oboch „partizánskych" obcí a vyvraždenie ich obyvateľstva.

V skoré nedeľné ráno dňa 21. januára 1945 vtrhli príslušníci Abwehrgruppe 218 (krycí názov Edelweiss, veliteľ major Erwin Thun von Hohenstein), a pravdepodobne aj príslušníci trestaneckej jednotky Dirlewanger, najprv do Ostrého Grúňa a potom do Kľaku, kde začali vraždenie. Viacerých ľudí zastihli ešte v posteliach, odkiaľ ich vyťahovali, strieľali, a neraz len postrelených ešte zaživa hádzali do ohňa vlastných domov, ktoré vojaci medzitým zapálili. Exekúciu pomáhali vykonávať aj príslušníci Heimatschutzu z blízkych nemeckých obcí Píla a Veľké Pole. Ozbrojení partizáni, ktorí sa zdržovali krátko predtým i v jej okolí, sa však nepokúsili chrániť obyvateľstvo, ktoré ich dovtedy živilo. V Ostrom Grúni padlo vraždeniu za obeť 62 obyvateľov, v Kľaku 84. Dovedna to bolo 146 osôb, z toho 56 žien a 38 detí. Pôvodne naplánovaný cieľ vyvraždiť všetko obyvateľstvo, nacisti nakoniec nerealizovali. Stalo sa tak pravdepodobne vďaka intervencii miestneho katolíckeho kňaza Kľuchu, pôvodom karpatského Nemca, ktorý sa svojich farníkov pred nemeckým veliteľom zastal.

Napriek neskorším rôznym dezinformáciám možno spomenúť, že Edelweiss nebol nejakou „gardistickou jednotkou", ale špeciálnym útvarom nemeckej armády, ktorý pôvodne tvorili tri oddiely: nemecký, kozácky a kaukazský (moslimský). K nim bol neskôr pričlenený aj štvrtý oddiel v počte 130 mužov na čele s bývalým povstaleckým stotníkom (kapitánom) Ladislavom Nižňanským, ktorý bol po zajatí Nemcami donútený posilniť ich rady. Jeho účasť, ani účasť ďalších Slovákov na vraždení v Kľaku a Ostrom Grúni, sa nedokázala, a to ani pred súdom. Niektoré indície, ako napríklad hrubé zneuctenie krížov či oltára naznačujú, že hlavnými strojcami streľby boli najskôr ázijskí, moslimskí príslušníci jednotky. V každom prípade, tragédia Kľaku a Ostrého Grúňa sa stala symbolom nacistických represálií voči civilného obyvateľstvu. Proti svojej vôli sa tak obe obce súčasne zaradili medzi také európske pojmy ako „Lidice" roku 1942 (340 povraždených), Oradour-sur-Glane vo Francúzsku v júni 1944 (642 povraždených), či Nový Sad (vyše 1 200 obetí) v januári 1942 v okupovanej Juhoslávii.

Bitka počas tlačovky Smeru. Matovič vs. Kaliňák
Video

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 36 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #NR SR #Igor Matovič #Peter Pellegrini