„Vzhľadom na špecifické postavenie Policajného zboru, ktorý je ozbrojeným bezpečnostným zborom s príslušníkmi v služobnom pomere, sa navrhuje vylúčiť Policajný zbor a jeho príslušníkov spod tých ustanovení zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorých aplikácia by bola v tomto zbore problematická,“ načrtol predkladateľ. Ako doplnil, obdobná výnimka platí aj pre spravodajské služby či Národný bezpečnostný úrad.
Čítajte aj Šutaj Eštok podáva trestné oznámenie pre poskytnutie ochrany čurillovcom. Právny nezmysel, reagoval advokát Kubina
Súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov na pracovnoprávny úkon alebo rozhodnutie zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi sa viac nemá vyžadovať, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok, ak ide o pracovnoprávny úkon, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa, alebo ak ide o pracovnoprávny úkon, ktorý je zamestnávateľ povinný vykonať podľa osobitného predpisu.
V súvislosti s poskytnutím ochrany v rámci trestného konania sa navrhuje zaviesť možnosť preskúmať rozhodnutia prokurátora o udelení ochrany zamestnancovi na žiadosť zamestnávateľa. Obdobná úprava sa navrhuje aj v rámci konania o správnom delikte. Predkladateľ argumentuje, že v prípade zamestnávateľa absentuje obdobný inštitút ako má oznamovateľ, ktorý sa v prípade neposkytnutia ochrany môže obrátiť na prokurátora so žiadosťou o preskúmanie dôvodov neposkytnutia ochrany.
V zákone sa majú tiež spresniť viaceré definície tak, aby ich nebolo možné vykladať v rozpore so zámerom zákona. Explicitne sa má napríklad uviesť, že oznámenie sa musí týkať, respektíve potenciálne prispieť k objasneniu protispoločenskej činnosti zamestnávateľa. Dopĺňa sa aj podmienka vecného súvisu medzi obsahom oznámenia a činnosťou zamestnávateľa.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia „z dôvodu zjavného zneužívania inštitútu chráneného oznamovateľa a možného negatívneho vývoja danej situácie a potreby okamžitej reakcie na ňu“.
Čítajte viac Ďalší dvaja čurillovci sa môžu vrátiť do práce. Súd opäť nedal za pravdu Šutajovi Eštokovi
Ochrana poskytnutá oznamovateľovi do dňa nadobudnutia účinnosti novely má zostať zachovaná, len ak spĺňa ustanovené podmienky.
Premiér Robert Fico (Smer) vyhlásil, že vláda musela reagovať na účelovú zmenu zákona. „Nie je možné, aby ľudia, ktorí robili zle, sa skrývali za účelovo zmenené zákony, ktoré si pripravili pár mesiacov pred skončením ich volebného obdobia, lebo vedeli, že už nebudú v tejto práci pokračovať,“ zdôvodnil. V súvislosti s vyňatím policajtov povedal, že tí majú iné možnosti vlastnej ochrany.
Zmeny v zákone podľa Fica zabezpečia, že systém nebude možné zneužívať. Vysvetlil, že zamestnanec bude môcť podať trestné oznámenie iba v línii svojich nadriadených v orgáne, kde pracuje. „Nemôže nejaký zamestnanec na ministerstve životného prostredia dať trestné oznámenie na nejakú advokátsku firmu, ktorá nemá nič spoločné s ministerstvom,“ skonštatoval.
Čítajte viac Úrad špeciálnej prokuratúry zrušia. Podľa Fica sa nedá opraviť: Sú tam desiatky podobných prokurátorov ako Lipšic
Schválený návrh výrazne oslabuje inštitút statusu chráneného oznamovateľa
Vládou schválená novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti výrazne oslabuje inštitút statusu chráneného oznamovateľa, uviedla riaditeľka odboru prevencie a komunikácie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) Natália Pindrochová.
„Návrh je v celom rozsahu zameraný na sťaženie podmienok získavania ochrany oznamovateľov tým, že výrazne oslabuje inštitút statusu chráneného oznamovateľa, ktorý bol doteraz v našom právnom poriadku akceptovaný a používaný,“ priblížila s tým, že dôsledkom tejto zmeny bude zníženie motivácie oznamovateľov.
Úrad vníma návrh ako politický zásah vyriešiť bez diskusie konkrétne kauzy zmenou legislatívy a nepovažuje ho za prospešný pre agendu ochrany oznamovateľov do budúcnosti. „Navyše, možná spätná revízia už udelených statusov chránených oznamovateľov je problematická z hľadiska zásady zákazu retroaktivity a vystavuje doterajších oznamovateľov obrovskej právnej neistote,“ podotkla.
To, že zákon explicitne bez verejnej diskusie vylučuje z pravidiel ochrany Policajný zbor, je z pohľadu úradu potvrdením účelovosti tejto zmeny. „Zmeny zákona by sa mali prijímať po poctivej odbornej diskusii a nie v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré nie je v tomto prípade zákonný dôvod. Úrad je pripravený a ochotný prispieť do diskusie a zdieľať aj svoje návrhy na potrebné zmeny zákona,“ doplnila Pindrochová.