Ak novela prejde v parlamente, pôjde o najväčšie úpravy v Trestnom zákone od roku 2005. Čo prináša?
- alternatívne tresty – elektronický náramok, domáce väzenie,
- miernejšie tresty pri korupcii a drogách,
- zmeny pre kajúcnikov,
- možnosť pre ministra preskúmať dohody o vine a treste,
- prehodnotenie dohody o vine a treste ministrom
Jednu z najvýraznejších zmien Trestného zákona za posledných 18 rokov musí ešte odobriť Národná rada (NR) SR. K zmenám sa vláda Smeru, Hlasu a Slovenskej národnej strany (SNS) zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. Návrh predkladal na vládu minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) a druhým súvisiacim bodom bol návrh schváliť novelu v skrátenom legislatívnom konaní. úpravy, ktoré sa dotknú trestov za korupciu či drog a hovoria o zániku Úradu špeciálnej prokuratúry, tak majú prejsť bez odbornej diskusie. Na schválenie stačí Ficovej vláde 76 poslaneckých hlasov, pričom koalícia ich má v parlamente 79.
Premiér Fico v stredu po rokovaní vlády zopakoval, že nerobia nič, čo by nesľubovali pred voľbami. Odvoláva sa na skúsenosti z Českej republiky, Rakúska a Nemecka a podnety z domácej praxe. Schválené úpravy majú priblížiť slovenské právo k európskym štandardom a trendom najvyspelejších krajín Európskej únie. Či to tak bude sa ukáže po tom, čo sa zavedie 67-stranový návrh do praxe.
Čítajte viac Dekan Burda: Vláde som odporučil zrušenie špeciálnej prokuratúry čo najskôr. Pre Brusel to môže byť problém, reaguje odborníčka
Náhle zmeny po 18 rokoch
Novelu Trestného zákona priniesol na stôl ešte minister spravodlivosti z vlády Eduarda Hegera Viliam Karas (KDH). Vtedajšie vedenie rezortu deklarovalo, že jej cieľom je priniesť viac spravodlivosti a lepšie využívanie moderných európskych nástrojov trestného práva.
Karasova novela mala 440 novelizačných bodov. Obsahovala napríklad rýchlejšie postihovanie alkoholu za volantom, odlíšenie užívateľov drog od dílerov či tolerantnejší prístup k mladistvým ľuďom. Zahŕňala aj nižšie sadzby za ekonomické trestné činy a korupciu a spomínala tiež alternatívne tresty vrátane verejnoprospešných prác. Na návrhu vtedy pracovala asi stovka odborníkov, vrátane predstaviteľov súdov, prokurátorov či profesorov trestného práca Eduarda Burdu a Jozefa Čentéša a Slovenskej advokátskej komory (SAK).
Komora advokátov novelu Ficovej vlády privítala. Po úpravách podľa nej volala veľká časť verejnosti už roky. SAK sa vyjadrila v rovnakom duchu ako premiér – novinky v Trestnom zákone priblížia Slovensko k európskym štandardom, no v porovnaní s inými krajinami zostanú tresty stále prísnejšie ako inde aj po zmenách.
„Drakonické trestné sadzby viedli k mnohým anomáliám v trestnom práve. Výsledkom sú preplnené väznice, takmer rekordný počet väznených osôb na počet obyvateľov a mizerné výsledky z hľadiska nápravy odsúdených a prevencie kriminality. Zároveň sa domnievame, že neodôvodnene vysoké trestné sadzby mohli byť v minulosti zdrojom korupcie a opakovaného zneužívania moci,“ uviedla komora vo svojom stanovisku. Vládnej novele dala síce „palec hore“ a ocenila, že ministerstvo prizvalo ku konzultáciám aj ju, no neodpustila si kritiku. Prerokovať tak zásadné zmeny v skrátenom konaní nie je podľa nej najšťastnejšie. Premiér obhajuje skrátený proces tým, že sú porušované ľudské práva a treba konať.
Proti náhlym zmenám bez odbornej prípravy sa postavila v piatok hlava štátu. „Argumenty, ktoré vládna koalícia na skrátené legislatívne konanie uvádza, podľa môjho presvedčenia takýto postup neodôvodňujú a považujem za postup v rozpore s princípmi právneho štátu,“ vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová. Vládny návrh zmien podľa nej oslabuje aj ochranu oznamovateľov korupcie a vyjadrila sa aj k úprave sadzieb viacerých trestných činov. „Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty. Vystavujeme sa tým aj potenciálnemu riziku pozastavenia eurofondov,“ podotkla.
Čítajte viac Rušenie ÚŠP graduje: Fico reaguje na Čaputovú, opozícia tlačí na Žilinku. Výbor ukončila hádka
Podľa dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduarda Burdu, súčasné navrhované znenie viacej zodpovedá návrhom širokého spektra odborníkov či už zo strany súdov, prokuratúry, advokácie, alebo akademickej obce. „Samozrejme, výnimkou boli zástupcovia NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí sa snažili, aby zmeny v oblasti trestania boli čo najmenšie, pán riaditeľ NAKA Danko to opakovane odôvodnil potrebou vysokých trestov, aby ich hrozba pôsobila na vytváranie prípadných kajúcnikov,“ uviedol pre Pravdu.
Ústavný právnik a vedecký pracovník na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied v Bratislave Marek Káčer si myslí, že takáto rozsiahla zmena mala prejsť riadnym konaním s odbornou diskusiou. „Práve využitie skráteného legislatívneho konania môže byť z ústavného hľadiska najväčší problém. Ak ústavný súd pri posudzovaní danej novely dospeje k záveru, že pri jej prerokovaní boli hrubo porušené pravidlá legislatívneho procesu, môže ho to doviesť k záveru, že celá novela je protiústavná,“ uviedol pre Pravdu. O hrubé porušenie legislatívneho procesu ide podľa neho napríklad vtedy, keď je opozícii znemožnené riadne si naštudovať predložený návrh a vyjadrovať k nemu svoje názory a pripomienky.
Viac domáceho väzenia
„Išli sme plošne do všetkých trestných sadzieb v rámci majetkovej, hospodárskej, ekonomickej trestnej činnosti a čiastočne drogovej trestnej činnosti s výnimkou trestných činov proti životu a zdraviu, respektíve násilných trestných činov,“ povedal o novele minister spravodlivosti Boris Susko. Za inšpiráciou vláda nešla ďaleko. Humanizovať trestné sadzby navrhuje po vzore Česka, Rakúska a Nemecka. Súvisí s tým aj ukladanie trestov. Novinky majú prispieť k odbremeneniu slovenských väzníc, z ktorých už roky zaznieva, že praskajú vo švíkoch. Novela uprednostňuje alternatívne tresty namiesto pobytu za mrežami vrátane nosenia elektronického náramku, verejnoprospešných prác či domáceho väzenia, ktoré môže súd uložiť až na päť rokov.
Burda vysvetlil, že štúdie z krajín západnej Európy potvrdzujú, že pobyt vo väzení dlhší než päť rokov nevedie k náprave páchateľa ale naopak, posilní jeho kriminálne správanie. „Tak ako sa v minulosti upustilo od telesných trestov a tortúry, tak v západnej Európe v ostatných desaťročiach prešli na prednosť alternatívnych trestov oproti trestu odňatia slobody, do väzení posielajú už iba páchateľov násilných trestných činov, ktorých pobyt na slobode je fyzicky nebezpečný pre iných ľudí alebo evidentne ťažko napraviteľných recidivistov,“ ozrejmil dekan s tým, že v porovnaní s rokom 2006 máme na Slovensku permanentne 40 až 50 percent viac väzenskej populácie.
„Ak chceme, aby počet páchateľov trestných činov a teda aj počet trestných činov výraznejšie klesol, musíme prejsť na širšie uplatňovanie alternatívnych trestov spojených s prácou mediačných a probačných úradníkov s odsúdenými a so zapojením odsúdených do resocializačných programov v motivujúcom prostredí, teda nie „v base“, aby sa odsúdeným nepopretrhávali rodinné a pracovné väzby (ak ich majú, ak nie, je potrebné ich pomôcť vytvoriť), ktoré sú často dôležitým stabilizačným prvkom v procese nápravy páchateľa,“ pokračoval.
K samotnej korupcii premiér uviedol, že nemôžeme posadiť niekoho na tri roky do väzenia za fľašu koňaku. Ako príklad použil prípad bývalého druhého muža Slovenského futbalu Vladimíra Wänkeho, ktoré prichytili pri preberaní úplatku vo forme debničky jabĺk, peňazí a vína.
Susko kritizoval sadzby, ktoré nastavil ešte ako minister Daniel Lipšic. Zákony navrhuje upraviť tak, aby mohli individualizovať jednotlivé tresty. „To znamená, aby sudca mal možnosť rozhodnúť od najnižšej hranice až po najvyššiu možnú hranicu, ktorú sme stanovili, (…), aby mohol individualizovať trest pre jednotlivých páchateľov s dôrazom na to, aby používal prostriedky takzvanej restoratívnej justície,“ avizoval minister. Viac by sa teda mali používať alternatívne tresty ako domáce väzenie, verejnoprospešné práce, alebo finančný trest.
Podľa Suska to neznamená, že by sa zavedením nižších sadzieb alebo alternatívnych trestov oplatilo kradnúť ani páchať inú trestnú činnosť. Poukázal aj na to, že ak je odsúdený príliš dlho vo väzení, tak stráca sociálne väzby a jeho návrat do spoločnosti je náročný. Zároveň zvýšili možnosť uloženia finančnej pokuty zo 133-tisíc eur až na tri milióny eur.
„Finančné sankcie, ktoré bude možné uložiť páchateľom za majetkovú ekonomickú trestnú činnosť sú naozaj tak vysoké, že alternujú odstrašujúci účinok trestného práva z hľadiska trestu odňatia slobody,“ dodal minister. Premiér deklaroval že nikomu, kto dnes sedí vo výkone trestu odňatia slobody sa nebudú odpúšťať ani skracovať tresty a žiadna „z mediálne citlivých politických vecí“ návrhom zákona nebude dotknutá.
Minister spravodlivosti tvrdí, že finančné sankcie, ktoré bude možné uložiť páchateľom za majetkovú ekonomickú trestnú činnosť sú tak vysoké, že alternujú odstrašujúci účinok trestu odňatia slobody. Odstrašia ich podľa vás vyššie peňažné pokuty?
Eduard Burda: V súčasnosti je možné fyzickej osobe uložiť peňažný trest do 331 930 eur, podľa navrhovanej novely do 3 000 000 eur, teda ide o deväťnásobné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby peňažného trestu. Môžete byť akokoľvek bohatý, tri milióny prosto pocítite. Takže v tomto ohľade prináša novela Trestného zákona omnoho vyššiu penalizáciu, teda sprísňovanie trestu. Aj z toho môžeme vidieť, že cieľom predkladanej novely Trestného zákona nie je zjednodušovanie pomerov pre páchateľov trestných činov, cieľom predkladanej novely je zmena prístupu k páchateľom trestných činov a to tak, aby za svoj čin dostatočne pykali, ale aby ich prístup štátu nemotivoval k ďalšej trestnej činnosti, pretože v súčasnosti náš trestný systém prispieva k výrobe recidivistov.
Marek Káčer: To je hypotetická otázka. Ale keď zvážime, že horná hranica peňažného trestu sa posúva z niečo vyše 300 000 na 3 000 000 EUR, tak pre väčšinu potenciálnych páchateľov to môže pôsobiť odstrašujúco. Opäť však pripomínam, že kľúčová je nezvratnosť trestu – presvedčenie, že keď niekto trestný čin spácha, tak bude zaň aj skutočne potrestaný.
Zmierňovanie trestov považuje za pozitívny trend aj Káčer. Nie kvôli odľahčeniu väzníc, ale preto, že sa väzenie v mnohých prípadoch javí ako neúčinný trest. „Basa“ je podľa neho vhodným trestom skôr pre páchateľov násilnej trestnej činnosti, ktorých je potrebné v menej ochrany spoločnosti izolovať. „Peňažné tresty sú zasa vhodné pre páchateľov majetkovej trestnej činnosti. Aby však pôsobili odstrašujúco, mali by byť dostatočne vysoké. Určite by mali podstatne prekračovať výšku škody, resp. neoprávneného majetkového prospechu pochádzajúceho z trestnej činnosti. Zároveň by mali byť nezvratné. Ani vysoký trest neodrádza, pokiaľ páchateľ počíta s tým, že unikne spravodlivosti,“ podotkol.
Zmeny sa dotknú aj kajúcnikov
Novela umožní okrem iného ministrovi preskúmať dohody o vine a treste. Tie sa dotýkajú napríklad aj takzvaných spolupracujúcich obvinených, inak povedané kajúcnikov. Šéf rezortu Susko tvrdí, že v posledné roky sa tento inštitút často zneužíval. V posledných rokoch sa dostali viac do povedomia najmä v súvislosti s veľkými kauzami, napríklad bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze a Bernard Slobodník. Vysoké sadzby pri kajúcnikoch minister označil za nadhodnocované. Na spolupracujúcich obvinených podľa neho pôsobili až „vydieracky“.
„S hrozbou trestu odňatia slobody ich presvedčovali, že ak sa priznajú, tak môžu vyviaznuť s podmienkou a smiešnym finančným trestom,“ povedal. Susko si myslí, že novela napomôže tomu, že kajúcnici budú môcť bez manipulácií vypovedať o tom, čo si skutočne myslia.
Burda je presvedčený, že inštitút kajúcnikov bol zneužívaný a dúfa, že „sa pri všetkom pokoji, štandardne a zákonne vyšetrí. Pokiaľ sa mýlim, budem len rád, ale vyšetriť to treba“.
„Je dôležité stanoviť transparentné podmienky poskytovania výhod kajúcnikom, urobiť o nich záznam tak, aby boli kedykoľvek preveriteľné a samozrejme, aby tieto výhody boli úmerné samotnej vine kajúcnika. Kajúcnik má byť motivovaný k spolupráci, ale nemá byť motivovaný k vymýšľaniu si. Jeho výpoveď treba samozrejme verifikovať ďalšími aspoň nepriamymi dôkazmi. Upozorňujem, že nie inými výpoveďami kajúcnikov, ktoré trpia rovnako zvýšenou mierou pochybnosti o ich vierohodnosti. Práve tieto problémy sa aspoň čiastočne snaží vyriešiť novela Trestného poriadku, čo možno hodnotiť len kladne,“ myslí si dekan.
Káčer si myslí, že inštitút kajúcnikov je nevyhnutným nástrojom na stíhanie organizovaného zločinu a v právnom poriadku má svoje miesto. „Navrhovaná právna úprava tento inštitút neruší, len spresňuje podmienky jeho použitia. V tomto zmysle sa úprava javí byť racionálna bez ohľadu na politickú (a často manipulatívnu) debatu o tom, či bol inštitút zneužívaný alebo nie,“ dodal.
Vyššia minimálna škoda
Novela sa dotkne tiež priestupkov, prináša totiž zvýšenie minimálnej škody z 266 eur na 700 eur. Kým podľa aktuálne platnej legislatívy sa krádež v hodnote, povedzme za 600 eur, považuje za trestný čin, po novom to bude už „len“ priestupok.
Burda hodnotu túto zmenu kladne, pretože sa pri nej zohľadní inflácia za 18 rokov. „Do roku 2006 sa výška škody určovala každoročne podľa minimálnej mzdy, takže len príde k úprave na tú výšku škody, ku ktorej by sme sa za tie roky aj tak dostali. Výška minimálnej mzdy je v tomto roku 700 eur za mesiac. Samozrejme, napríklad krádeže, podvody a iné majetkové a ekonomické delikty, ktoré nebudú napĺňať výšku tejto škody, budú aj tak podliehať sankciám, iste, nie sankciám podľa trestného práva v trestnom konaní, ale sankciám podľa správnoprávnych zákonov v správnom konaní,“ dodal.
Zmenu považoval v tejto súvislosti za potrebnú aj Káčer. „Je otázne, či to malo byť zvýšené až na 700 eur, ale v tejto veci má zákonodarca voľnú úvahu,“ myslí si.
Čítajte viac Pomaly už ďalej nezájdeš? (špeciálna prokuratúra a Trestný zákon)
Aby mladí ľudia nekončili za mrežami
Liberálnejšiu cestu si Ficov kabinet vybral aj pri drogách. V prekladacej správe, ktorá je súčasťou vládneho materiálu sa píše, že sa nanovo upravuje drogová trestná činnosť tak, že „sa zavádza objektívnejší a exaktnejší spôsob založený na množstve materiálu alebo množstve účinnej látky v tomto materiáli alebo na počte pestovaných rastlín.“ Vláda neupravuje samotné užívanie drog, ale navrhuje upraviť tresty za prechovávanie, distribúciu a pestovanie, respektíve výrobu nelegálnych látok.
„Robíme veľmi jasný rozdiel medzi tým, kto používa drogu na osobný účel a tým, kto obchoduje s drogami,“ vysvetľoval premiér. Dôvodom na nižšie tresty má byť aj to, aby mladí ľudia, ktorých chytia policajti pri fajčení – slovami premiéra „trávy“ – nekončili za mrežami.
Exminister spravodlivosti Viliam Karas považuje takéto posudzovanie za efektnejšie. Nepríjemne ho však prekvapilo, zníženie trestných sadzieb pri díleroch drog. Prispeje však novela k tomu, aby mladí ľudia neprišli pre malé množstvo drog o mladosť? „Čiastočne prispeje, ale novela sa nijakým spôsobom nevenuje mladistvým a tzv. drogovým priestupkom, kde by mohlo dôjsť práve k prevencii zo strany štátu a zabráneniu vytvorenia stavu závislosti u mladistvých, ktorí sa s drogou stretávajú prvýkrát,“ uviedol pre Pravdu.
Odborník na drogovú politiku Jakub Popík zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva si myslí, že navrhované zmeny síce zásadne zlepšia aktuálnu situáciu, ale nie preto, že by boli prelomové, ale preto, že súčasný stav je „katastrofálny a neudržateľný“. Väčšina zmien, ktorú prináša Ficova vláda, je podľa neho skopírovaná alebo inak prevzatá z návrhov bývalých ministrov. Aj s chybami. Nemyslí si, že vládny návrh prináša systematickú zmenu drogovej politiky. „Súčasná podoba trestov je však tak neprimeraná a neudržateľná, že ak by nedošlo aspoň k nejakej úprave, mohlo by to vyústiť až do tlaku od Európskej komisie, či Ústavného súdu, ktoré sa neprimeranosťou týchto trestov v súčasnosti zaoberajú,“ myslí si Popík.
O dekriminalizácii či depenalizácii sa však podľa neho nemožno rozprávať. „Napríklad pri marihuane vláda navrhuje stanoviť hornú hranicu nepatrného množstva na 2 gramy, pričom zákon stanovuje aj výšku trestu odňatia slobody pri tomto množstve,“ reagoval. Nepreháňal by to ani s výrazom „liberalizácia“ trestov, keďže zákon v Česku a Nemecku pracuje s oveľa väčšími množstvami pre osobnú spotrebu. Kategorizácia látok podľa množstva a ceny drogy v čase záchytu však podľa neho prispieva k zvyšovaniu právnej istoty. „Zákon, ktorý chce naozaj chrániť „obyčajných užívateľov“ im musí vyjsť v ústrety, napríklad aj určením vyššej hranice pre osobnú spotrebu tak, ako v Česku, Holandsku, na Malte a v iných krajinách,“ uviedol pre Pravdu.
Súčasný návrh novely trestného zákona má podľa Popíka aj konkrétne perličky. „Napríklad za 100 gramov kokaínu môžete mať nižší trest ako za 100 gramov pervitínu,“ podotkol. Za riziká zmeny považuje nedostatočnú progresívnosť, víziu do budúcnosti a aplikačnú prax. „Zákon síce umožňuje udeľovať aj iné tresty ako trest odňatia slobody a vyzýva k využívaniu napríklad trestu domáceho väzenia, či peňažných trestov, no stále je možnosť aj pri nepatrných množstvách uložiť aj trest odňatia slobody. Stále je ponechaný veľmi široký priestor súdom na určenie výšky trestu, čo môže negatívne vplývať na predvídateľnosť a právnu istotu,“ uzavrel.