Ústavný právnik Káčer: Skrátené legislatívne konanie môže byť pri novele Trestného zákona najväčší problém

Vláda odsúhlasila, že zmeny Trestného zákona sa udejú v skrátenom legislatívnom konaní. Nemala by takáto rozsiahla reforma prejsť riadnym konaním súbežne s odbornou diskusiou?

Áno, mala. Práve využitie skráteného legislatívneho konania môže byť z ústavného hľadiska najväčší problém. Ak Ústavný súd pri posudzovaní danej novely dospeje k záveru, že pri jej prerokovaní boli hrubo porušené pravidlá legislatívneho procesu, môže ho to doviesť k záveru, že celá novela je protiústavná. O hrubé porušenie legislatívneho procesu ide napríklad vtedy, keď je opozícii znemožnené riadne si naštudovať predložený návrh a vyjadrovať k nemu svoje názory a pripomienky.

Čítajte viac Menej mreží, viac domáceho väzenia. Trestný zákon sa po rokoch rýchlo a výrazne mení, ukrýva aj perličky

Vláda tvrdí, že úpravy majú prispieť k humanizácii trestov. Novela uprednostňuje alternatívne tresty v mene odľahčenia slovenských väzníc. Nebude to znamenať, že sa na Slovensku bude „oplatiť kradnúť“, prípadne páchať trestnú činnosť? Budú mať miernejšie tresty účinok?

Vo všeobecnosti zmierňovanie trestov považujem skôr za pozitívny trend. Nie však preto, aby sa vyprázdnili slovenské väznice a štát ušetril na väzenskej správe, ale preto, že väzenie sa v mnohých prípadoch javí ako neúčinný trest. Väzenské prostredie zvyčajne nevytvára predpoklady na nápravu páchateľa, odtŕha ho od jeho prirodzených spoločenských väzieb a sťažuje jeho opätovné začlenenie do spoločnosti. Väzenie je vhodným trestom najmä pre páchateľov násilnej trestnej činnosti, ktorých je potrebné v mene ochrany spoločnosti izolovať. Peňažné tresty sú zasa vhodné pre páchateľov majetkovej trestnej činnosti. Aby však pôsobili odstrašujúco, mali by byť dostatočne vysoké. Určite by mali podstatne prekračovať výšku škody, respektíve neoprávneného majetkového prospechu pochádzajúceho z trestnej činnosti. Zároveň by mali byť nezvratné. Ani vysoký trest neodrádza, ak páchateľ počíta s tým, že unikne spravodlivosti.

Minister spravodlivosti tvrdí, že finančné sankcie, ktoré bude možné uložiť páchateľom za majetkovú ekonomickú trestnú činnosť, sú také vysoké, že alternujú odstrašujúci účinok trestu odňatia slobody. Odstrašia ich podľa vás vyššie peňažné pokuty?

To je hypotetická otázka. Ale keď zvážime, že horná hranica peňažného trestu sa posúva z niečo vyše 300 000 na 3 000 000 eur, tak pre väčšinu potenciálnych páchateľov to môže pôsobiť odstrašujúco. Opäť však pripomínam, že kľúčová je nezvratnosť trestu – presvedčenie, že keď niekto trestný čin spácha, tak bude zaň aj skutočne potrestaný.

Rovnako sa mení základná hranica výšky minimálnej škody na 700 eur. Ako hodnotíte túto zmenu?

Zvýšenie základnej hranice výšky škody bolo potrebné. Táto výška bola nezmenená od roku 2005, keď bol Trestný zákon schválený. Pri nezmenenej sume škody a každoročnej inflácii to vlastne znamenalo, že Trestný zákon sa z roka na rok automaticky sprísňoval, pretože na spáchanie trestného činu stačilo spôsobiť nižšiu (reálnu) škodu. Je otázne, či to malo byť zvýšené až na 700 eur, ale v tejto veci má zákonodarca voľnú úvahu.

V návrhu sa píše aj o zmene inštitútu kajúcnikov. Doterajšie tresty vraj pôsobili podľa ministra spravodlivosti na kajúcnikov „vydieračsky“ a pod hrozbou väzenia priznávali veci, ktoré sa nestali. Aký účinok bude mať podľa vás novelizovaná podoba? Myslíte si, že inštitút kajúcnikov bol zneužívaný?

Inštitút spolupracujúceho obvineného či spolupracujúcej osoby je nevyhnutným nástrojom na stíhanie organizovaného zločinu. V právnom poriadku preto má svoje miesto. Navrhovaná právna úprava tento inštitút neruší, len spresňuje podmienky jeho použitia. V tomto zmysle sa úprava javí byť racionálna bez ohľadu na politickú (a často manipulatívnu) debatu o tom, či bol inštitút zneužívaný, alebo nie.