Dôvodom vypracovania novely bolo podľa ministerstva riziko možného neoprávneného čerpania verejných zdrojov, konkrétne fondov Európskej únie, keďže pri aplikácii uvedených ustanovení zákona by mohlo ísť o duplicitné finančné plnenie v prospech SR, teda Environmentálneho fondu. „Slovenskej republike by tak vznikla povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky z fondov Európske únie a prípadné súvisiace penále," vysvetlil envirorezort.
Ministerstvo tvrdí, že pre sporné ustanovenia je dnes zákon o envirozáťažiach predmetom ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde SR. „Zákon ustanovil protiústavnú logiku, že finančné bremeno odstraňovania záťaže má znášať vlastník pozemku, čo znie na prvý pohľad v poriadku. Nie je to však v poriadku, ak drvivá väčšina envirozáťaží vznikla tak, že za socializmu štát skonfiškoval pozemky, po roku 1989 ich opäť vrátil pôvodným vlastníkom, ale medzi tým vznikla na pozemkoch environmentálna záťaž. Tú ale pôvodný vlastník nespôsobil," vysvetlil šéf rezortu Taraba. Úpravou tak chcú túto „anomáliu" odstrániť.
Podpredsedníčka parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS) tvrdí, že Tarabova snaha zvrátiť úpravu zákona, s ktorou prišiel jeho predchodca Ján Budaj (Demokrati), problém s envirozáťažami nevyrieši. Predložila tak pozmeňujúci návrh, ktorý však parlament neschválil. V prípade odobrenia návrhu by štát nemal v prípade odstránenia envirozáťaže vyžadovať od vlastníkov nehnuteľností finančnú náhradu za celú sanáciu, ako to hovorí dnešná úprava, ale vo výške, v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. „Navrhovaná zmena je v súlade s ústavou a myslí aj na špecifickú situáciu reštituentov a dedičov. Ide o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ – zamedziť bezdôvodnému obohateniu sa či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých, ktorú bol ochotný tolerovať vládny návrh ministra Tarabu,” vysvetľuje Stohlová.
Poslanci zároveň neschválili ani návrh na vzatie späť návrhu na prepracovanie, ktorý navrhovala Veronika Remišová a Rastislav Krátky z poslaneckého klubu hnutia Slovensko.