1. Prezidentské voľby
Po tom, ako prezidentka Zuzana Čaputová ohlásila, že nehodlá znova kandidovať v prezidentských voľbách, sa naplno rozbehli debaty a špekulácie, kto ju vystrieda v Grasalkovičovom paláci. Verdikt sa dozvieme v prvej polovici roka a hoci presný termín zatiaľ nebol stanovený, podľa zákonných lehôt bude najneskorší termín prvého kola prezidentských volieb 13. apríla 2024. Mandát Zuzany Čaputovej sa končí 15. júna 2024.
Za najväčšieho favorita blížiacich sa volieb prieskumy považujú lídra strany Hlas a predsedu parlamentu Petra Pellegriniho. Na oznámenie kandidatúry si necháva čas. Prvýkrát si ho vypýtal do decembra 2023 a podľa posledných vyjadrení sa definitívne vyjadrí začiatkom nového roka, keď má aj ohlásiť dátum konania volieb.
Zatiaľ jediným relevantným oficiálnym uchádzačom o Prezidentský palác je Ivan Korčok. O hlasy voličov sa uchádza ako občiansky kandidát so sloganom „Spolupráca. Skúsenosť. Služba vlasti.“ Kandidatúru ohlásil z rodnej Banskej Bystrice na konci letných prázdnin, mesiac pred parlamentnými voľbami.
Podporu mu nepriamo vyjadrila na verejnosti počas leta na hudobnom festivale aj prezidentka Zuzana Čaputová. „Jednoznačne“ sa za Korčoka postavilo aj jej bývalé domovské hnutie Progresívne Slovensko (PS). Parlamentný subjekt ho považuje za skúseného diplomata a skutočného vlastenca. Ako jediný má podľa lídra PS Michala Šimečku šancu Pellegriniho v súboji o post prezidenta poraziť.
Tak ako Korčok sa proti koncentrácii moci v jedným rukách ozýva aj diplomat Ján Kubiš. Kandidovať za prezidenta bude ako občiansky kandidát, no s oficiálnym oznámením sa neponáhľa. Vyzbieraných má aj 15-tisíc podpisov, pre možnú chybovosť ich chce vyzbierať viac. Ako uviedol v rozhovore pre Pravdu, na oficiality si necháva čas do konca januára.
Medzi kandidátov sa zatiaľ okrem bývalých diplomatov Korčoka a Kubiša hlási aj bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Rozhoduje sa aj vedec Robert Mistrík. K uchádzačom o funkciu prezidenta patrí aj ústavný právnik Ján Drgonec, ktorý pre Pravdu potvrdil, že zbiera podpisy. O zvyšujúcej sa pravdepodobnosti na kandidatúru začal hovoriť koncom roka aj líder SNS Andrej Danko. Svoje rozhodnutie má SNS ohlásiť prvý alebo druhý januárový týždeň. Jedným z dôvodov podľa Danka je, že národniari chceli pôvodne spoločného koaličného kandidáta – a to buď Roberta Fica, alebo Pellegriniho. Fico však nekandiduje a Pellegrini odmietol podporu SNS.
Keďže zatiaľ nie je ani zďaleka jasný finálny zoznam kandidátov, je ťažké odhadnúť, kto bude mať najväčšiu šancu. K jednoznačným favoritom zatiaľ patria Ivan Korčok a Peter Pellegrini, aj keď o kandidatúre len uvažuje. Podľa prieskumu Focusu z polovice septembra by Pellegrini v hypotetickom druhom kole volieb vyhral nad Korčokom v pomere 58 percent k 42 percentám.
Či tomu tak skutočne bude, to ukážu až prvé prieskumy verejnej mienky potom, ako budú oficiálne známi kandidáti. „Ale aj to, ako sa vyvinie podpora silných politických hráčov jednotlivým kandidátom, respektíve či voliči budú poslušne rešpektovať odporúčanie politických strán, s ktorými sympatizujú. Môžeme sa tam ešte dočkať prekvapení,“ zhodnotil politológ Michal Cirner.
Politológ z Prešovskej univerzity považuje za dôležitý faktor aj to, ako sa budú trieštiť hlasy opozície. „Či konzervatívneho kandidáta ponúkne KDH alebo im bude konkurovať Matovičovo hnutie Slovensko s podobne ladeným kandidátom,“ zhodnotil. „Voličská podpora pre pána Kubiša, Mistríka a ďalších potom bude dôležitá, lebo sa bude rozhodovať, kto by mal šancu dostať sa do druhého kola volieb. Môže ešte dôjsť k vzdaniu sa kandidátov v prospech iných kandidátov a podobne.“
Do boja o Prezidentský palác sa možno zapojí aj bývalý policajný prezident Štefan Hamran. Či sa bude uchádzať o funkciu najvyššieho ústavného činiteľa, má oznámiť do konca týždňa. Jeho rozhodnutie bude závisieť od toho, či sa mu podarí vyskladať tím, zohnať peniaze na kampaň a vyzbierať 15-tisíc podpisov. K úvahám o kandidatúre ho podľa jeho slov vedú témy, ktoré podľa neho budú vo voľbách určujúce a Korčokovi až tak nesedia. Hamran nechce byť politickým kandidátom. Krátko po odchode z funkcie sám hovoril o tom, že možno skončí v politike, no nevidel lídra, ktorý by ho zlákal.
2. Prílet F-16
Slovensko po invázii Ruska na Ukrajinu predčasne ukončilo prevádzku svojich stíhačiek sovietskej konštrukcie MiG-29 a bývalá vláda ich následne napadnutým susedom darovala. Slovenské nebo tak zostalo bez ochrany, no štát sa dohodol s Českom a Poľskom na tom, že nám pomôžu so zabezpečením ochrany do doby, než Bratislava prevezme americké stíhačky. Ku kontrole slovenského neba sa pripojilo aj Maďarsko a najnovšie aj Nemecko.
Štát momentálne čaká na objednávku z roku 2018, keď vláda nakúpila americké bojové stroje F-16. Nákup stíhačiek je najväčším projektom v prebiehajúcej modernizácii vybavenia slovenskej armády. Bratislava už kúpila alebo objednala napríklad viacúčelové vrtuľníky, armádne dopravné lietadlá, ako aj pásové a kolesové obrnené vozidlá.
Pôvodne malo Slovensko prvé štyri stíhačky F-16 z celkovej objednávky 14 kusov dostať v roku 2022 a zvyšných desať lietadiel v roku 2023. No covid, chyby v dodávkach, chýbajúce čipy či ostatné suroviny výrobu spomalili. Nákup stíhacích lietadiel F-16 Block 70 za 1,6 miliardy eur schválila ešte vláda Smeru, SNS a Mosta-Híd v roku 2018. Oneskorenie v dodávkach slovenské ministerstvo obrany predtým zdôvodnilo problémami so subdodávkami v súvislosti s pandémiou choroby covid-19 a nedostatkom čipov na svetovom trhu.
V septembri 2023, teda päť rokov od dohody nákupu, sa rezort obrany pochválil, že prvé stíhacie lietadlo F-16 pre Slovensko je vyrobené. Úplná finalizácia tohto lietadla a jeho zalietavanie sa očakávalo v priebehu novembra a štát dostal prísľub, že prvé stroje by mali priletieť pred letom 2024.
To však prináša vážne pochybnosti, pretože ak jedného dňa nové slovenské stíhačky priletia, nebudú mať kde pristáť a štát ich nebude mať ani kde „garážovať“. Preto sa hľadajú alternatívy a namiesto nezrekonštruovaného letiska v Sliači by sa ešte lietadlá mali, možno len dočasne, presťahovať na základňu v Kuchyni. Rekonštrukcia Sliača mala byť hotová do konca roka 2022, civilnú prevádzku zastavili ešte k záveru roka 2020.
Slovensko sa dodaním amerických stíhačiek F-16 stane prvou európskou krajinou, ktorá bude disponovať touto najnovšou verziou Fighting Falcon (Bojujúci Sokol). „Nepochybne ide o výkonné a osvedčené stroje, ktoré umožnia slovenským vzdušným silám efektívne chrániť hranice Slovenska a spolupracovať so spojencami v Európe i vo svete,“ priblížil viceprezident a generálny manažér Integrovanej stíhacej skupiny spoločnosti Lockheed Martin OJ Sanchez.
3. Nové ministerstvo SNS
Športová obec a hotelieri budú mať vlastné ministerstvo. K 14 fungujúcim rezortom pribudne po novom roku ďalší – ministerstvo cestovného ruchu a športu. Dvere mu otvorila novela kompetenčného zákona, proti ktorej sa ostro postavila parlamentná opozícia. Naopak, vznik ministerstva ocenili športové zväzy.
Vláda chce posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu, čo by malo významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a vytvoriť v zahraničí priestor pre plynulý rast príjmov tohto sektora. Nové ministerstvo prevezme kompetencie v oblasti cestovného ruchu z ministerstva dopravy a v oblasti športu z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. K jeho úlohám bude patriť aj podpora a rozvoj kúpeľného cestovného ruchu a rozvoj cykloturistiky. Podpora cestovného ruchu je podľa návrhu úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenska, malo by to prispieť k vyrovnávaniu rozdielov medzi nimi. Ministerstvo tiež bude podporovať kongresovú turistiku ako ďalší významný zdroj príjmov štátu a miest.
Zriadenie ministerstva pre šport a turizmus strana SNS navrhovala ešte v roku 2019. Nápad sa podarilo presadiť až po voľbách 2023 a predseda SNS Andrej Danko sa ani netají, že podpora cestovného ruchu je jeho „srdcovkou“. „Je to budúcnosť a verím, že sa nám podarí vytvoriť niečo relevantné,“ vysvetlil šéf SNS.
Nové ministerstvo cestovného ruchu a športu by malo prebrať úradníkov z jednotlivých rezortov, personálny nárast sa nepredpokladá. Zdôraznil to podpredseda parlamentu a predseda SNS. Avizuje zvýšenie financií pre športové zväzy a Fond na podporu športu, ale aj vznik fondu na podporu cestovného ruchu. Odmieta, že nové ministerstvo má byť miestom na zamestnávanie funkcionárov SNS.
4. Spravodlivosť
Od januára pokračujú opozičné protesty proti rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Protestujúci vo viacerých mestách naprieč Slovenskom na nich vyjadrujú svoju nevôľu k navrhovaným vládnym zmenám v Trestnom zákone či zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ďalším vládnym návrhom, v ktorých vidia deštrukciu právneho štátu i budúcnosti krajiny.
„Ficova vláda likviduje právny štát na Slovensku – nahrubo a na hulváta. Ruší Úrad špeciálnej prokuratúry, odstraňuje ochranu čestných policajtov, znižuje tresty za korupciu a chráni ,našich ľudí' Smeru. Protiústavne, narýchlo a s vylúčením verejnosti,“ uviedli opozičné strany PS, KDH a SaS. Koalícia sa však zo svojich plánov ustúpiť nechystá. „Opozícia bola likvidovaná a Úrad špeciálnej prokuratúry preukázal, že sa dá ľahko zneužiť na politické ciele a Lipšic sa stal nástrojom Matoviča na likvidáciu opozície. Ja dávam ruku na to, že sme pripravení ísť do konca v tomto okamihu a dotiahnuť tento projekt do konca,“ zdôraznil pre Pravdu premiér Robert Fico.
5. Klimatická a migračná kríza
Migračná vlna sa nekončí postavením hliadok na hranice. Ostatné dva roky sa Slovensko muselo prispôsobiť migračnej vlne a pri hraniciach vznikali záchytné tábory. Počas zimy migranti Slovensko obchádzajú, no s príchodom jari sa očakáva opäť jej nárast. „Problém to reálne je, no nesúhlasím ani s argumentom, že sme len tranzitnou krajinou, máme migrantom umožniť voľne prechádzať cez naše územie a budeme sa na to len pozerať. To určite nie,“ ozrejmil pre Pravdu minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
Slovensko však musí čeliť aj inej kríze, a tou je tá klimatická. Rozdiely medzi letom a zimou postupne miznú. Rekordné horúčavy a zimy bez snehu prepisujú zaužívané rytmy planéty a človek sa nimi musí zaoberať. Dôkazom je aj fakt, že počas vianočných sviatkov bolo na Slovensku teplejšie ako na jar a kým 23. decembra ráno ešte husto snežilo, na Prvý sviatok vianočný už krajinu trápili záplavy z roztopenej nádielky.
Klimatická zmena spôsobila v jednej z najviac navštevovaných jaskýň na Slovensku, Demänovskej ľadovej jaskyni, výrazný úbytok ľadu a takmer úplne ju pripravila o skoršiu ľadovú výzdobu. Slovensko musí navyše v júni budúceho roku odovzdať aktualizovaný integrovaný národný energetický a klimatický plán, ktorý ukáže, kde si stanoví ciele na obnoviteľné zdroje energie, na energetickú efektívnosť a má nás viesť do roku 2030 k znižovaniu emisií.
6. Voľby do Európskeho parlamentu
Prezidentské voľby však nie sú jediná udalosť, keď sa Slováci stretnú pri volebných urnách. Rok 2024 sa bude niesť aj v tom duchu, kto bude nasledujúcich päť rokov reprezentovať podkarpatský národ v Bruseli. Milióny Európanov a Európaniek budú mať od 6. do 9. júna 2024 možnosť podieľať sa na tvorbe budúcnosti demokracie v Únii účasťou na voľbách do Európskeho parlamentu.
Na voľbách sa v 27 členských štátoch zúčastní vyše štyristo miliónov európskych voličov. Tí rozhodnú o novom zložení EP dozerajúceho na európsku legislatívu, v ktorom aktuálne zasadá 705 poslancov.
Európsky parlament je jedinou európskou inštitúciou, ktorej členovia sú priamo volení. Europoslanci volia predsedu a členov Európskej komisie. Budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu budú prvé, v ktorých nebudú kandidovať britskí politici. Británia totiž v roku 2020 Európsku úniu opustila a Slovensko získa o jeden mandát viac.
