Rodák z východného Slovenska zmenil názor, keď mal 40 rokov a pozeral film o holokauste. „Bol o židovskom chlapcovi. Uprostred deja som sa tak rozcítil, že som začal plakať. Odišiel som z kinosály a prechádzal som sa po okolí, tiekli mi slzy, bol to moment, keď som sa rozhodol rozprávať," povedal pre server Vail Daily 89-ročný Sladek, ktorý sa narodil v Prešove.
Dnes, 27. januára, je Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Vyhlásilo ho v roku 2005 Valné zhromaždenie OSN. Brutálnu vlnu antisemitizmu, vražedné dielo režimu Jozefa Tisa a jeho spojeneckého nacistického Nemecka, väčšina Židov na Slovensku neprežila.
Žltú hviezdu prišitú na oblečení musel malý Oscar začať nosiť, keď mal ešte len necelých šesť rokov. Bol to symbol, ktorý na verejnosti ponižujúco označoval Židov. „Vtedy sa pre mňa začal holokaust," poznamenal Sladek. Slovenský štát udrel na Židov v septembri 1941, keď snem schválil takzvaný Židovský kódex. Bol porovnateľne antisemitský ako Hitlerove rasistické norimberské zákony.
Čítajte viac Tancovala som pre Mengeleho. Mamu mi poslal do plynu
Oscar čelil protižidovským nadávkam rovesníkov. Predtým s nimi dobre vychádzal, zmenu ich správania pripísal tomu, čo počuli doma od rodičov.
Režim Jozefa Tisa urobil zo Židov menejcenné bytosti, dokonca im zakázal vlastniť rádio. V rodine Sladekovcov však tajne počúvali rozhlasové vysielanie. „Pravdu sme počuli z Londýna na vlnách BBC, z Berlína, naopak, klamstvá," povedal Sladek.
Deportácie Židov zo Slovenska sa začali na jar 1942. Prvý transport vypravili zo železničnej stanice v Poprade. Nikto však netušil, že je to s najväčšou pravdepodobnosťou cesta smrti, čo sa skončí v plynovej komore. O niekoľko mesiacov prišiel Nemec v uniforme do obchodu s rozličným tovarom, ktorý pred arizáciou v Prešove vlastnili Oscarovi rodičia. „Matka, ktorá pracovala pri pokladni, spozornela, lebo nemeckí vojaci sa ešte na slovenskom území nenachádzali," povedal Sladek pre stanicu Colorado Public Radio.
V obchode predávali aj veci pre deti. Vždy, keď prišiel nový tovar, Oscar uprosil rodičov, aby sa s hračkami mohol hrať. Stále má pred očami, ako Nemec zaplatil, keď si vybral tovar a opýtal sa matky, či je to jej syn. „Upozornil ju, aby na mňa dala pozor, aby ma poslala do bezpečia, pretože židovské deti sú prvými obeťami po príchode do koncentračných táborov. Zdôraznil, že to videl," spomenul Sladek.
Nemecký dôstojník, ktorý zjavne nepatril medzi zaslepených obdivovateľov Hitlerovej protižidovskej mašinérie, sa v Prešove zastavil po ceste domov: išiel do Nemecka na priepustku z Poľska okupovaného nacistami, kde fungovalo niekoľko táborov smrti. „Bol to môj prvý anjel v živote," zdôveril sa Sladek o tomto Nemcovi. Rodičia pochopili, že od útlaku Židov je len ďalší krok k ich vyhubeniu.
Matka a otec sa v marci 1943 rozhodli poslať syna k jeho tete a strýkovi do Maďarska. Južný sused Slovenska síce už zažil protižidovské pogromy ale s deportáciami riadenými nacistami sa tam začalo až na jar 1944. Osemročný Oscar vôbec nechápal, prečo sa musí odlúčiť od rodičov. Tí zaplatili pašerákovi ľudí, aby ho previedol cez strážené hranice. „Celú trasu som preplakal. Mrzlo, brodili sme sa snehom. Prevádzač mi povedal, aby som sa správal ako zajac," povedal Sladek. Bola síce hrubá snehová pokrývka, ale pomyslenie, že je ako zajac v poli, ktorý sa nechce dostať na oči poľovníkom, mu malo uľahčiť náročný prechod cez hranice.
Čítajte viac Eva Neumannová: Moje vlasy som našla vo veciach po mame
Prebehnutie do Maďarska bolo úspešné. Oscara si potom adoptovali jeho dvaja zmienení príbuzní, ktorí bývali v Budapešti. Slučka okolo Židov sa však neskôr začala uťahovať aj tam. Nemci vtrhli do Maďarska v marci 1944, čo znamenalo pohromu. Desaťtisíce Židov odvliekli do táborov smrti. Oscar v apríli 1944 prehovoril tetu a strýka, aby ho poslali späť k rodičom. Tí medzitým získali falošné doklady totožnosti tvrdiace, že sú kresťania. Vybavil im ich sudca so šľachetným srdcom z Prešova, ktorý s rodinou Sladekovcov vychádzal tak dobre, že ich pozýval k sebe do domu počas vianočných sviatkov.
Prechod nazad bol ešte riskantnejší ako odchod zo Slovenska. Prevádzač vytvoril Oscarovi skrýšu na podvozku vlaku. „Vojaci na hraniciach bodali zospodu bajonetmi, ale našťastie ma nezasiahli," zdôraznil Sladek. Po potlačení Slovenského národného povstania na jeseň 1944 sa už musela ukryť celá rodina, lebo sa nemilosrdne obnovili deportácie Židov.
Odišli do hôr. Skrývali sa v Tatrách v drevenici. „Matka dbala o moju hygienu tak, že mi rozotierala sneh na chrbte, aby ma umyla," zdôveril sa Sladek. Všetci traja prežili, no veľa príbuzných zahynulo v koncentračných táboroch. „Mal som až pätnásť bratrancov a sesterníc, jediný z nich som zostal nažive," smutne poznamenal pre stanicu Colorado Radio.
Neskôr po skončení vojny emigrovali do Izraela, kde Sladek vstúpil do služieb armády. Potom jeho cesta viedla do Južnej Ameriky, vo Venezuele sa naučil hrať na akordeón. Do USA sa prisťahoval ako mladý muž, ktorý ovládal až sedem cudzích jazykov. Nový domov našiel v americkom Denveri, kde sa z neho stal úspešný folkový hudobník i spevák.
Dlhé roky si po večeroch písal poznámky o tom, čo prežil počas holokaustu, a keď prelomil mlčanie na verejnosti, začal prednášať na školách o hrôzach, ktorými si Židia prešli počas druhej svetovej vojny.
Foto: Amazon
Poslucháči sa ho často pýtali, či si môžu kúpiť jeho knihu, aby sa dozvedeli ešte viac. Svoj životopis však nenapísal. Keď mal 80. narodeniny, manželka mu oznámila, že má pre neho zaujímavý darček: našla mu uznávanú spisovateľku, ktorá mu pomôže preniesť jeho poznámky do kníhkupectiev. V októbri 2022 mu vyšla kniha s názvom Útek do Tatier a s podtitulom Chlapec, vojna a prerušený život.
Napriek tomu, že nacisti ho obrali o niekoľko rokov pekného detstva, hovorí, že nikdy netúžil po pomste alebo po niečom podobnom: „Zabudnúť neviem, ale nenávidieť nedokážem," zdôraznil Sladek.
Čítajte viac Preživší holokaust si pripomenuli 79. výročie oslobodenia tábora v Osvienčime