Týždeň po začatí vojny na Ukrajine, teda v marci 2022, vydalo ministerstvo kultúry, ešte pod riadením bývalej ministerky Natálie Milanovej (OĽaNO) príkaz, ktorým sa zatrhla akákoľvek komunikácia či spolupráca s Ruskom a Bieloruskom. Rezort podľa slov Milanovej ihneď po vypuknutí vojny na Ukrajine zaujal jasný postoj a odsúdil tak ruskú agresiu voči Ukrajine.
Čítajte viac Rusi pomáhali Dankovi s vízami. V liste veľvyslancovi vyzdvihli jeho prínos pre Kremeľ
Pravda má však k dispozícii rozhodnutie novej šéfky kultúry Šimkovičovej. Materiál, z 12. januára má názov rozhodnutie ministra o zrušení príkazu, ktorým boli vydané opatrenia k situácii na Ukrajine.
„Nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia zrušujem interný riadiac akt,“ rozhodla ministerka Šimkovičová, ktorej rozhodnutie nadobudlo platnosť 15. januára 2024.
Príkaz ministerky Šimkovičovej, sa odvoláva na rozhodnutie Milanovej, ktorý bývalá ministerka vydala 2. marca 2022. „Všetkým organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry a ich zamestnancom, ako aj organizačným útvarom a zamestnanom ministerstva sa prikazuje do odvolania prerušiť akúkoľvek akademickú kultúrnu alebo inú podobnú oficiálnu spoluprácu s Ruskou federáciou alebo Bieloruskou republikou,“ uvádza sa v Milanovej materiáli.
Od pondelka však žiaden z týchto zákazov neplatí. „Vo svete sú desiatky vojnových konfliktov a podľa nášho názoru by naň nemali doplácať umelci a kultúra,“ uviedla pre Pravdu Šimkovičová prostredníctvom svojho hovorcu Pavla Čorbu.
Čítajte viac Ministerka Šimkovičová rozpútava vášne: Pýta sa, čo je viac kultúrne, podpora LGBTI+ alebo obnova pamiatok?
Žiadna spolupráca
Milanovej dokument zakazoval akýkoľvek styk s inštitúciou predmetných štátov, organizáciami so sídlom na ich území či s finančným napojením na verejné alebo súkromné zdroje z Ruska či Bieloruska. „Akákoľvek komunikácia nad rámec jednorazového informovania o prerušení spolupráce bude považovaná za hrubé porušenie pracovnej disciplíny,“ zdôrazňoval príkaz.
Povolená však zostala spolupráca s jednotlivcami, ktorí pôsobia na Slovensku a nemajú väzby, finančnú podporu a ani nepodporujú režim, ktorý stojí za ruskou agresiou na Ukrajine. Zrušené boli taktiež zahraničné cesty, okrem humanitárnych účelov.
V prípade podozrenia, že jednotlivec je prepojený, finančne alebo inak, sprostredkúva informácie alebo podporuje agresiu, bolo prikázané spoluprácu bezodkladne ukončiť alebo do spolupráce nevstúpiť.
„Všetkým organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva a ich zamestnancom sa prikazuje do odvolania zrušiť každú účasť na kultúrnom, vedeckom alebo inom tuzemskom alebo zahraničnom podujatí, ktoré organizuje, spoluorganizuje, podporuje, alebo na ktorom sa zúčastňuje subjekt z Ruska alebo Bieloruska,“ stálo v rozhodnutí. Dnes to však už neplatí.
Prikázané bolo aj bezodkladne stiahnuť z webových stránok, sociálnych sietí a podobných verejne dostupných zdrojov všetky informácie a materiály, alebo ich časti, ktoré obsahujú citlivé informácie, najmä informácie týkajúce sa kultúrneho dedičstva.
Určený bol aj okruh osôb, ktoré mohli nakladať s citlivými informáciami o kultúrnom dedičstve. Pri komunikácii bolo taktiež zakázané uvádzať ako zdroj informácií médiá ako Sputnik alebo Russia Today. Príkaz taktiež obmedzil akúkoľvek elektronickú komunikáciu.
Okrem zákazov dokument aj prikazoval pripraviť majetky ministerstva tak, aby mohli slúžiť na humanitárne účely. Či už na skladovanie zásob alebo na poskytnutie ubytovania.
Ideologické zákazy alebo solidarita?
Podľa predsedu Výboru NR SR pre kultúru a médiá Romana Michelka (SNS) konala Milanová pri zákaze ideologicky. „Ja som proti akejkoľvek cenzúre kultúry,“ zdôraznil. Umelci a tvorcovia podľa neho nemôžu za to, aký majú politický režim a kultúrna výmena by podľa neho mala aj naďalej fungovať. „Trestajú sa nevinní a to je choré, ideológia by nemala zasahovať do kultúry. Tvorcovia ruskej kultúry by nemali byť diskriminovaní, či ostrakizovaní za to aký je režim pri moci,“ zdôraznil. Dodal však, že pokiaľ by išlo o zjavných ideologických propagátorov a s nimi chcelo ministerstvo spoluprácu eliminovať, tak tomu chápe.
Michelko spomenul ako boli v minulosti práve umelci kritikmi režimu. Vyzdvihol napríklad Jaroslava Seiferta, českého básnika, signatára Charty 77 a laureáta Nobelovej ceny za literatúru. Spomenul aj Borisa Leonidoviča Pasternaka, ruského disidenta a jedného z najvýznamnejších ruských spisovateľov, ktorý taktiež v roku 1958 získal Nobelovu cenu za literatúru.
„Všetci normálni ľudia sú súdni a určite to neznamená, že sa vytvorí priestor pre propagandistov, ktorí sú v službe režimu. Ak ide o kvalitné, umelecké diela, ktoré nie sú v tejto dobe stranícky či politicky angažované, v tom problém nevidím,“ uzavrel.
Dá sa spolupracovať počas vojny?
Bývalá ministerka Milanová však v reakcii zdôraznila, že ministerstvo kultúry pod jej vedením zároveň nikdy nebránilo ani účinkovaniu individuálnych ruských umelcov a umelkýň alebo nezávislých telies, ktoré sa jednoznačne vyjadrili proti vojne na Ukrajine a odmietli ruskú agresiu.
Bývalý minister kultúry Marek Maďarič pre Pravdu priznal, že nie je zástanca absolútneho embarga ruskej kultúry. „Zároveň v tejto chvíli nepovažujem za vhodnú aktívnu kultúrnu spoluprácu medzi SR a Ruskou federáciou na štátnej alebo medzivládnej úrovni. Viem si však aj v dnešnej situácii predstaviť spoluprácu s ruskými umelcami alebo neštátnymi kultúrnymi inštitúciami. Ako príklad by sa dala uviesť spolupráca Slovenskej filharmónie s konkrétnymi ruskými hudobníkmi v rámci BHS,“ ozrejmil Maďarič.
Podotkol, že v minulosti tiež opakovane na Slovensku hosťoval s veľkým úspechom v SND špičkový petrohradský balet Borisa Eifmana. „Myslím, že príkaz ministerky Milanovej tento typ spolupráce nezakazoval. Ak ho teda súčasná ministerka zrušila, dalo by sa predpokladať, že má v pláne nadviazať opäť oficiálnu, medzištátnu spoluprácu s Ruskou federáciou v oblasti kultúry. To v čase vojny, nepovažujem za najsprávnejšie,“ uzavrel Maďarič.