Historická budova paláca sa nachádza v centre bratislavského Starého Mesta, v tej najreprezentatívnejšej časti. Fasáda pamiatky stojí na Štefánikovej ulici, samotná budova je v areáli Grasalkovičovej záhrady v blízkosti Prezidentského paláca. Správu národnej kultúrnej pamiatky majú v posledných desaťročiach v rukách Kancelária prezidenta SR a Úrad vlády SR.
Budova je však v mimoriadne zlom technickom stave. Jej posledná rekonštrukcia bola dokončená v roku 1998 a posledná analýza stavu paláca odhalila značnú degradáciu okien, dverí, striech aj fasád. Najhoršie je na tom najmä časť, ktorú využíval Úrad vlády SR, „prezidentská“ časť je čiastočne zrekonštruovaná.
Vláda sa chystala pamiatku opraviť už od roku 2021. Podľa prvotného zámeru sa mala prerobiť fasáda, okná aj vnútorné priestory Karáčoniho paláca tak, aby sa obnovil pôvodný charakter historickej pamiatky. Zároveň po rekonštrukcii mala pamiatka nadobudnúť aj novú funkciu, v časti priestorov paláca mala vzniknúť materská škola pre deti zamestnancov, ktorí pracujú vo verejnej správe a samospráve.
Foto: Jaroslav Novák
Vláda pred rokom schválila projekt rekonštrukcie a jeho financovanie. Obnova sa mala zrealizovať v dvoch častiach, najprv chceli opraviť národnú kultúrnu pamiatku, v druhej fáze v nej zriadiť škôlku. V priestoroch Karáčoniho paláca malo vzniknúť šesť tried pre celkom 132 detí. „K tejto časti projektu je spracovaná štúdia uskutočniteľnosti, ktorá preukázala možnosť zriadenia MŠ a jej riešenia, ku ktorému dal Krajský pamiatkový úrad súhlas,“ informoval vlani Úrad vlády.
Zámer vybudovať škôlku pre deti štátnych zamestnancov bol inšpirovaný súkromným sektorom, ale aj Slovenskou technickou univerzitou, ktorá takto podporila návrat zamestnancov z rodičovskej dovolenky, vysvetlil pre Pravdu bývalý vedúci Úradu vlády Július Jakab (hnutie OĽaNO, dnes Slovensko), za ktorého pôsobenia sa projekt pripravoval. „Slúžiť mala pre zamestnancov ministerstva zahraničných vecí, ministerstva financií, ministerstva dopravy, Národnej banky Slovenska, kancelárie prezidenta a Úradu vlády, ktorí o takúto možnosť prejavili záujem vo forme dotazníkov alebo cez svojich štatutárov. Vláda aj ostatné inštitúcie túto iniciatívu podporovali,“ doplnil.
Náklady na rekonštrukciu chceli zaplatiť zo zdrojov plánu obnovy. Odhadované výdavky na obnovu kultúrnej pamiatky tvorili okolo 12 miliónov eur, z toho necelých 8 miliónov malo ísť na rekonštrukciu a na zriadenie materskej školy ďalších 3,9 milióna eur. Pôvodný plán rátal s vyhlásením verejného obstarávania v lete 2023, začiatkom stavebných prác v januári 2024 a spustením prevádzky škôlky začiatkom školského roka 2025/2026.
Čítajte viac Čoraz viac rodičov žiada, aby ich dieťa do škôlky neprijali. Prečo, keď miesta v škôlkach chýbajú?
Luxusné nájomné
Pre naplánovanú rekonštrukciu sa preto časť zamestnancov Úradu vlády musela stiahnuť z historickej budovy. Krok bol nevyhnutný aj preto, že úradníci mali v práci nevhodné podmienky. „Budovu je potrebné rekonštruovať ako celok, okrem vnútorných priestorov je potrebná rekonštrukcia aj celej fasády s výmenou okien, vykurovacej sústavy či strechy budovy,“ vysvetlil Jakab. Okrem toho na ÚV vznikli nové útvary a sekcie, ktoré si zároveň vyžadovali umiestnenie nových zamestnancov. „Na to žiaden priestor v majetku štátu nestačil,“ tvrdí bývalý šéf Úradu vlády.
Stovky vládnych zamestnancov sa preto presunuli do privátnych kancelárskych priestorov v budovách Park One a Lake Side Park Bratislava. Dislokované do nich boli napríklad úrady splnomocnencov vlády pre rómske komunity a národnostné menšiny, sekcia plánu obnovy, sekcie kontroly, výskumu, vývoja a inovácií, odbor vnútorného auditu, a tiež sekcie štátnej služby a verejnej služby.
Foto: TASR, Martin Baumann
Tento krok zlepšil pracovné podmienky pre stovky ľudí, ale vyšiel štátny rozpočet na slušnú sumu. Nájom kancelárií od súkromníkov stojí viac ako 4,5 milióna eur ročne, upozorňuje nové vedenie ÚV. „Úrad vlády za uvedené prenajaté privátne administratívne priestory v zmysle zmlúv o nájme nebytových priestorov platí nájomné a prevádzkové náklady prenajímateľom ročne 2,7 milióna eur s DPH (Park One) a 1,8 milióna eur s DPH (Lakeside Park Bratislava),“ informoval tlačový odbor ÚV.
Zmluva o prenájme budovy Park One bola podpísaná po trhovej analýze, analýze Útvaru hodnoty za peniaze, a po schválení vládou SR, bráni rozhodnutie Jakab. „Aj dovtedy si Úrad vlády SR prenajímal rôzne priestory v rôznych budovách, takto bolo všetko pod jednou strechou,“ zdôraznil. Preto krok nepovažuje za nehospodárny.
Škôlka nebude
Vláda sa preto rozhodla zmeniť pôvodný zámer obnovy pamiatky, a tým zároveň chce aj ušetriť výdavky štátnej pokladnice. Po prvé, vzdá sa zriadenia škôlky pre deti štátnych zamestnancov. Dôvodom je najmä poloha budovy, ktorá podľa úradníkov nespĺňa požiadavky na prevádzku školského zariadenia. „Umiestnenie objektu na hlavnej frekventovanej mestskej ulici, kde je celodenne vysoká záťaž cestnej dopravy a s tým spojené problémy s hlučnosťou, znečistením a vetraním priestorov, tzn. tried, ktoré mali byť orientované na stranu budovy od Štefánikovej ulice,“ spresnil Úrad vlády pre Pravdu.
Ďalším zásadným problémom by bolo zabezpečenie dopravnej obslužnosti materskej školy, argumentuje ÚV. V rannej a poobednej dopravnej špičke na Štefánikovej ulici by bolo náročné zásobovať školskú kuchyňu potravinami, zabezpečiť čistenie a odvoz bielizne, či bezpečné parkovanie pre vyloženia detí. „V neposlednom rade treba uviesť, že len v časti objektu mala byť zriadená materská škola a 3. a 4. poschodie malo byť využívané ako administratívne priestory. Uvedená skutočnosť sa ukázala ako technicky neriešiteľná, z dôvodu potreby zabezpečenia kontrolovaného vstupu zamestnancov a návštev Úradu vlády SR by dochádzalo k značnému kríženiu dvoch samostatných prevádzok,“ doplnili v stanovisku.
Čítajte viac Plán obnovy narazil na realitu. Vláda musí zoškrtať investície, uberie z nových nemocníc aj škôlok
Drahšie, ale šetrnejšie
Celú budovu podľa nového zámeru obsadia úradníci. Všetky štyri poschodia paláca sa totiž budú využívať ako administratívne priestory, rekonštrukcia sa dotkne aj podkrovia. Aj tu by mali podľa plánu vzniknúť nové kancelárie. Štátu tak už v polovici roku 2026 pribudnú vlastné kancelárske plochy, za ktoré netreba platiť vysoký nájom. Do nich by sa následne mali vrátiť sekcie a útvary, ktoré momentálne sídlia v komerčných budovách. Tým by vláda ročne ušetrila okolo 5 miliónov eur, za päť rokov používania by suma úspory dosiahla až 25 miliónov.
„Kalkulácia úspory vychádza z aktuálnych cien, každoročná indexácia nájomného a prevádzkových nákladov vo výške inflácie sa premietne v ešte vyššej úspore a miere rentability investície,“ argumentuje ÚV. Výška investícií pri šetrnejšom návrhu sa pritom prekvapivo má navýšiť o dva milióny eur, teda na celkovú sumu 14 miliónov. Úrad vlády zdôrazňuje, že náklady stúpli aj vzhľadom na vysokú infláciu v stavebnom sektore. „Bola zohľadnená aj skutočnosť, že v rámci nového zámeru Úrad vlády SR plánuje pristúpiť aj k rekonštrukcii podkrovia s cieľom jeho využitia na administratívne priestory, čo v pôvodnom pláne a rozpočte absentovalo,“ zdôvodnil úrad v stanovisku pre Pravdu.
Čítajte viac Vláda pred rozpadom odklepla projekt za 6,6 milióna. Stavať sa bude aj baroková fontána
Július Jakab však oponuje, že aj predošlé vedenie ÚV chcelo v dohľadnej dobe vrátiť zamestnancov z prenajatých kancelárií do priestorov vlastnených štátom. Nešlo však o priestory Karáčoniho paláca, ale o výstavbu novej budovy v areáli Úradu vlády. „Preto Úrad vlády SR za môjho vedenia pristúpil k verejnej architektonickej súťaži na výstavbu vlastnej modernej budovy v areáli Úradu vlády, kde by mohli sedieť všetci – niekoľko stoviek zamestnancov. Po vyhlásení výsledkov mal úrad vlády zadať vytvorenie projektovej dokumentácie a ďalej pokračovať v procese prípravy výstavby,“ povedal pre Pravdu. To sa napokon nestalo. Nové vedenie ÚV zatiaľ neodpovedalo na otázku Pravdy o tom, či plánuje pokračovať v tomto projekte. Náklady štátu na architektonickú súťaž, ktorá nakoniec môže byť zbytočná, predstavovali 160-tisíc eur.
Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií pritom ešte v roku 2022 upozorňoval, že správa budov vo vlastníctve štátu si vyžaduje efektívnejší prístup. Výmera týchto nehnuteľností dosahuje vyše šesť miliónov štvorcových metrov, až 75 percent z nich si vyžaduje rekonštrukciu s odhadovanými nákladmi štyri až sedem miliárd eur. „Obnovy štátnych budov sú realizované výlučne na základe preferencií a finančných možností jednotlivých rozpočtových kapitol, nie na základe ich prínosu z celospoločenského hľadiska. To môže viesť k neefektívnosti a realizovaniu rekonštrukcií s nízkym potenciálom úspor,“ poukázal ÚHP v analýze.
Okrem toho je správa štátnych budov rozdrobená, chýbajú dáta aj koordinácia pri prenájme a predaji majetku. Najvyšší kontrolný úrad v analýze Mnoho adries štátu z roku 2021 tiež kritizoval, že štát nezbiera údaje potrebné na posúdenie efektivity využitia nehnuteľností. Je preto zložité identifikovať rezervy v rezortoch, ktoré by mohla využiť iná verejná či štátna inštitúcia miesto komerčného prenájmu.